Psychologička Jarmila Švédová: Prvé prejavy poruchy príjmu potravy môžu byť klamlivé
Zdroj: archív J. Š.
Pre väčšinu z nás je jedlo synonymom fyzického uspokojenia a prostriedkom na zahnanie hladu. Pre ľudí s poruchou príjmu potravy sa však stáva nástrojom kontroly nad vlastným telom. O tom, prečo je ťažké bojovať s anorexiou a bulímiou, nám porozprávala psychologička Jarmila Švédová z Ambulancie klinickej psychológie NEONYX v Žiline.
Ako a prečo vlastne vzniká anorexia? Ktoré varovné príznaky okolie upozorňujú, že niečo nie je v poriadku?
Termín anorexia znamená nechutenstvo, no pri mentálnej anorexii ide o vedomé obmedzovanie jedla s cieľom schudnúť. Aj keď chorí hovoria, že nemajú hlad, že sú ‚plní‛, že im netrávi, že nejedia mäso, lepok a podobne, ide o popieranie pocitu hladu a chuti na jedlo. Výrazné chudnutie je spočiatku výsledkom silnej sebakontroly, no neskôr s ním už nie možné prestať. Medzi príznaky mentálnej anorexie patrí vyhýbanie sa zakázanému jedlu, predovšetkým tučným pokrmom, sladkostiam, bielemu pečivu. Chorí spočiatku preferujú ‚zdravé‛ potraviny, až neskôr neostane takmer žiadne povolené jedlo, lebo sa u nich rozvíja silný strach z jedla a priberania. Anorektici sa intenzívne zaoberajú kalorickou hodnotou jedla, často kontrolujú svoju hmotnosť a snažia sa o čo najväčší energetický výdaj. Jedlom sa, paradoxne, zaoberajú až príliš často – zbierajú recepty, varia diétne pokrmy alebo pripravujú jedlo druhým, avšak samotný príjem potravy je u nich spojený s negatívnymi pocitmi, výčitkami, vo vážnych prípadoch až s neschopnosťou vôbec niečo zjesť. S rozvojom choroby ubúdajú záujmy, chuť chodiť do spoločnosti, stretávať sa so známymi, zhoršuje sa zdravotný stav, objavujú sa depresie a úzkosti. Popri klasických prípadoch anorexie sa vyskytujú aj atypické, pri ktorých síce nie sú rozvinuté všetky príznaky ochorenia, avšak priebeh choroby môže byt rovnako vážny.
V súvislosti s anorexiou sa hovorí o „mentálnej anorexii“. Znamená to, že má anorexia korene len v našej psychike?
Mentálna anorexia je typickým predstaviteľom biopsychosociálneho ochorenia, čo znamená, že tých koreňov je viac. Rozhoduje aj genetická predispozícia, ktorá sa prejaví (alebo aj neprejaví) pod vplyvom rodinného a sociálneho prostredia. Tak, ako pri ostaných poruchách príjmu potravy, je treba myslieť na rôzne faktory, ktoré sa v rôznej miere spolupodieľajú na rozvoji poruchy, vrátane tých psychických.
Hovorí sa, že ľudia s anorexiou sa pri pohľade do zrkadla vidia ako „tuční“. Je to pravda?
Áno, môže to tak byť, ide však skôr o celkový pocit nespokojnosti so sebou, až nenávisti k sebe, ktorý sa v telesnej sfére prejavuje pocitom tučnoty, neforemnosti, nedostatočnosti. V dôsledku toho, že vnímanie vlastného tela je pri mentálnej anorexii výrazne narušené, chorý človek naďalej pokračuje v chudnutí, aj keď už má výraznú podváhu. Toto je často pre okolie nepochopiteľné, ale treba to vnímať tak, že postihnutému chýba zdravé sebahodnotenie a nazeranie na chorobu, ktorá sa v tomto ohľade prejavuje ako silné nutkanie pokračovať v striktnom diétnom režime. Opísaný stav možno pripodobniť k závislosti na chudnutí, na pocite kontroly nad sebou, nad jedlom, ktorý chorému prináša uspokojenie.
Stretli ste sa aj s prípadom, pri ktorom nebola príčinou poruchy snaha schudnúť alebo podobať sa ideálu krásy? Môžu anorektici chudnúť aj v dôsledku zlých rodinných vzťahov alebo extrémne vysokých očakávaní rodiny?
Ideál krásy, tlak na výkon, krásu a dokonalosť je všadeprítomný. Či tento tlak ustojíme alebo podľahneme pocitu nespokojnosti so sebou, záleží aj na iných okolnostiach, medzi ktoré patrí práve výchova, rodinné zázemie či osobnostné predpoklady. Rizikové pre rozvoj poruchy príjmu potravy je nízke sebavedomie, perfekcionizmus, problémy so zvládaním emócií, potreba nezlyhať a plniť očakávania druhých, ako aj závažná trauma a konflikty v rodine. Veľmi rizikové sú negatívne komentáre týkajúce sa fyzického vzhľadu a hmotnosti, ktoré dospievajúce dievčatá často slýchajú doma, ale aj v športovom krúžku či v škole. Niekedy choroba prepuká aj pri životných zmenách a stresových obdobiach, ako je rozvod či smrť v rodine, prechod na strednú školy, študijný pobyt v zahraničí a podobne. Hoci sú príbehy chorých veľakrát podobné, priebeh ochorenia je naozaj veľmi individuálny a nie vždy je možné povedať, čo je jeho príčinou a čo jeho dôsledkom. Príbehy však majú spoločného menovateľa, a tým je snaha zvládať hlbšie emočné problémy práve prostredníctvom jedla – či už hladovaním, alebo prejedaním sa a vracaním.
Aké psychické alebo osobnostné vlastnosti sú pre anorektikov typické?
Často, nie však typicky, sú to osobnosti zaťažené úzkosťou, pochybnosťami, nutkavým myslením, precitlivenosťou, potrebou veci robiť perfektne, podávať vždy najlepšie výkony, vyhýbať sa konfliktom. Osobnostná štruktúra však môže byť rozvinutá na rôznej úrovni, porucha príjmu potravy môže byt aj prejavom vážnejšej osobnostnej dysfunkcie či poruchy osobnosti, čo opäť potvrdzuje to, že anorexia nie je iba o jedle, chudnutí a vzhľade, ale predovšetkým o emóciách, myšlienkach, vzťahoch. Cez patológiu v jedle sa vynára patológia v iných oblastiach.
Ako by sme sa mali správať k človeku, ktorý má anorexiu? Je vhodné dať mu na rovinu najavo, že je chorý a mal by sa liečiť? Akú stratégiu by mali zvoliť rodičia, priatelia, partneri?
K človeku s anorexiou by ste sa mali správať tak, ako by ste sa správali k inak chorému - je treba ho pochopiť, podporovať, byť láskavý, avšak pevný a hovoriť úprimne. Klamanie či zatváranie očí pred problémom len všetko zhoršuje. Je treba problém pomenovať a motivovať chorého k liečbe. Samozrejme, nátlak, vyhrážanie a nadávanie len zvyšuje odpor a neochotu liečiť sa. Je treba veľa trpezlivosti, ale aj lásky a prijatia, najmä v tom období, keď sa nedarí. Súčasne je nutné vymedziť jasné pravidlá a zvoliť nekompromisný prístup v prípadoch, keď je potrebná hospitalizácia a záchrana života. Rodina sa obvykle stáva bezmocnou a bezradnou, preto aj príbuzným pomáha návšteva odborníka.
Týka sa anorexia aj mužov?
Zdá sa, že ide o ochorenie typické pre dospievajúcich dievčat, no nie je to úplne pravda. Nielen mentálna anorexia, ale aj mentálna bulímia sú ochorenia, ktoré sa nevyhýbajú ani chlapcom a mužom, síce v menšej miere. Štatisticky pripadá na desať žien s poruchou príjmu potravy jeden muž, pričom prejavy ochorenia a problémy s ním súvisiace sú rovnaké aj u mužov.
Aké sú najväčšie zdravotné a psychické riziká anorexie?
Podváha, podvýživa a rizikové spôsoby dosahovania nízkej hmotnosti postihujú celý organizmus a dôsledkov poruchy je naozaj veľa. Od zhoršení kvality pleti, vlasov a zubov, stratu menštruácie, anémiu, nízky krvný tlak, tráviace ťažkosti, osteoporózu, zimomravosť, až po metabolický rozvrat a zlyhanie srdca, ktoré je najčastejšou príčinou úmrtí. K psychickým dôsledkom patrí zhoršenie pozornosti a celkové zníženie kognitívnych funkcií, objavuje sa nutkavé myslenie, podráždenosť, precitlivenosť, úzkosti a depresie, ktoré môžu viesť až k samovražednému konaniu.
Niektorí ľudia si myslia, že bulímia je opakom anorexie. Čo majú tieto poruchy spoločné a čo odlišné?
Mentálna bulímia nie je opakom mentálnej anorexie, naopak, často na mentálnu anorexiu ‚nasadá‛, keď chorý začne jesť a priberie, ale stále nie je vyrovnaný sám so sebou, so svojím telom a emočnými ťažkosťami, ktoré ostávajú v pozadí. Mentálna bulímia takisto začína nespokojnosťou s telom, potrebou držať diétu, kontrolovať sa, ale kontrola je postupne narušovaná záchvatmi tzv. vlčieho hladu, pri ktorom chorý odopierané jedlo zje. Spočiatku nemusí ísť o veľké množstvo jedla a postačuje neodbytný subjektívny pocit, že sa človek prejedol, a tak jedlo vyvracia. Postupne sa však ocitá v bludnom kruhu – nevie sa najesť normálne, často hladuje a neskôr sa prejedá, čo je ešte viac umocnené tým, že vie, čo bude nasledovať – výčitky a vracanie.
Ako sa bulímia prejavuje v pokročilejšom štádiu? Takisto pri nej hrozí smrť?
V ďalších štádiách sa choroba rozvíja svojou vlastnou dynamikou, už nejde iba o to vyvracať prebytočné jedlo a kalórie s cieľom nepribrať, ale aj o spôsob, ako sa upokojiť, ako uvoľniť nazbierané negatívne emócie. Prejedanie sa a vracanie sa postupne stáva automatickou reakciou na akékoľvek pocity – osamotenosť, nudu, podráždenie a frustráciu. Vytráca sa schopnosť riešiť konflikty adaptívnym spôsobom.
Počula som, že bulimikov je niekedy možné spoznať na prvý pohľad – na základe fyzických znakov, napríklad pokazených zubov. Mohli by ste nejaké z nich vymenovať?
Keďže ochorenie je veľmi individuálne, hľadať znaky, ktoré ho prezrádzajú, môže byť zavádzajúce. Ľudia s mentálnou bulímiou totiž často vyzerajú úplne zdravo a bezproblémovo, za svoj problém s jedlom sa hanbia a môžu ho utajovať aj niekoľko rokov. Určité špecifické znaky poškodenia organizmu vracaním však môžeme zaregistrovať - napríklad otlaky na rukách, zväčšené podčeľustné lymfatické uzliny a poškodený chrup. Chorí sa často sťažujú aj na pálenie v pažeráku a tráviace ťažkosti, ktoré v prípade intenzívneho vracania bývajú vážne. Avšak nie vždy, keď sa človek prejedá a rieši svoje emocionálne ťažkosti jedlom, dochádza k vracaniu. Nadmerný príjem potravy totiž chorí kompenzujú aj zneužívaním preháňadiel či intenzívnym cvičením.
Sú aj bulimici nejako osobnostne špecifickí?
Dá sa povedať, že pri mentálnej bulímii býva v popredí impulzivita a emočná nestabilita, no kvôli tomu, že sa mentálna bulímia často rozvinie práve z mentálnej anorexie, je osobnosť podobná tej, ktorú som opísala už pri nej – tiež sa trápi nízkym sebavedomím, negatívnymi emóciami, neuspokojivými vzťahmi. A aj keď sú si nemocní podobní vo svojom prežívaní a myšlienkach, osobnostná štruktúra môže byť rôzna.
Aké ďalšie poruchy príjmu potravy existujú? Mohli by ste aspoň niektoré z nich krátko opísať? Medzi najznámejšie atypické poruchy príjmu potravy patrí napríklad ortorexia...
O ortorexii sa hovorí ako o posadnutosti zdravou výživou, preferencii bio výrobkov, raw stravy, podobne ako u drunkorexie (vyhýbanie sa jedlu kvôli pijatike, pretože alkohol obsahuje kalórie) či pregorexie (obmedzovanie sa v jedle zo strachu z priberania v priebehu gravidity) ale nejde o nové typy poruchy príjmu potravy a v diagnostických manuáloch ich vôbec nenájdeme. Ide skôr o popularizované čiastkové prejavy narušeného postoja k sebe, k telu a jedlu. Takéto označovanie ale môže maskovať skutočný stav veci, a to mentálnu anorexiu, či jej atypickú formu. Medzi ďalšie poruchy príjmu potravy okrem mentálnej anorexie a bulímie patrí záchvatovité prejedanie sa, nočné prejedanie a atypické formy ochorení, ktorých je v populácii čoraz viac.
Čo hovoria štatistiky? Akého percenta populácie sa poruchy príjmu potravy týkajú?
Štúdie uvádzajú jedno percento populácie pri anorexii, dve percentá pri bulímii. Z evidencií psychiatrov vyplýva, že približne päť percent populácie trpí nejakou formou poruchy príjmu potravy, ale pravdepodobne môže ísť o vyššie číslo, než aké je možné zachytiť v štatistikách. Je to spôsobené nízkou motiváciou ľudí ochorenie priznať a liečiť sa.
Ako dlho trvá liečba ochorení a čo všetko zahŕňa?
Ideálna je komplexná liečba v multidisciplinárnom tíme. Čiastkové úspechy je možné dosiahnuť už po niekoľkých mesiacoch, no úplný návrat k fyzickému a psychickému zdraviu, ako aj k sociálnemu fungovaniu, trvá v priemere šesť rokov. Až v tretine prípadov sú poruchy príjmu potravy chronické. Liečba sa realizuje podľa toho, v akom stupni je rozvinutá choroba, v akom stave je organizmus, aké je zmýšľanie chorého a jeho motivácia k liečbe. Súčasťou terapie sú aj lekárske vyšetrenia, monitorovanie zdravotného stavu, psychiatrická liečba s možnosťou psychofarmakoterapie, psychoterapeutické konzultácie vedené psychológom, ako aj nutričná podpora a znovuobnovenie normálnych stravovacích návykov. Nevyhnutnosťou je spolupráca s rodinou, so školou a revitalizácia fungovania v sociálnej oblasti. Nie vždy sa ambulantne podarí zaistiť túto starostlivosť, preto je hospitalizácia či liečba na špecializovanom oddelení nutným krokom k uzdraveniu týchto vážnych psychosomatických porúch. Prvým krokom k úspechu je však priznanie si choroby a ochota liečiť sa, bojovať nielen s chorobou, ale aj sám so sebou.
Fotogaléria
psychologička bulímia anorexia Jarmila Švédová poruchy príjmu potravy
