Kultová česká psychosomatička Jarmila Klímová: Naše telo sa nikdy nemýli

24.10.2017

Terapia u mňa bolí, razantne upozorňuje známa psychosomatička Jarmila Klímová, ktorá je spoluzakladateľkou nového nazerania na ľudskú psychiku a vznik chorôb. Kto sa chce vyliečiť, musí v živote niečo zmeniť, tvrdí česká lekárka, vďaka ktorej patrí psychosomatika do osnov moderného uvažovania o zdraví.

 

Ako ste sa dostali k psychosomatike?

Priblížila ma k nej moja prvá skúsenosť, ktorou bol víkendový seminár s dvojicou terapeutov (Chvála a Trapková). Zhruba pred 25 rokmi prišli na miesto, kde som pracovala a priniesli túto filozofickú platformu. Pôsobila som ako psychiatrička a už vtedy mi moja práca prestávala dávať zmysel. Klasická psychiatria mi nedávala odpovede na moje otázky, ktorých bolo stále viac a viac. A práve táto terapeutická dvojica mi na jednom jedinom víkendovom seminári otvorila rozmer, ako o ľuďoch premýšľať zmysluplne. Okamžite som sa prihlásila do ich terapeutického výcviku s názvom Rodinná terapia v liečbe psychosomatických porúch a odvtedy je psychosomatika mojou hlavnou tematickou líniou.

Čo by si mal laik predstaviť pod pojmom psychosomatika? Čím sa zaoberá?

Samotná psychosomatika má dnes na terapeutickom poli niekoľko podôb. Na jednej strane je to klasická ortodoxná vetva, ktorá hovorí, že choroba je definovaná bio-psycho-sociálne. To znamená, že biomechanický model ochorenia je nutné rozšíriť o psychické aspekty klienta, jeho vzťahy a sociálne zázemie. Po 20-ročných skúsenostiach sme však s mojím terapeutickým tímom tento model rozšírili o ďalšie dva aspekty – o spiritualitu (hľadanie zmyslu života) a energetické vplyvy, ktoré pôsobia na všetky živé bytosti. Dlho som váhala, kým som s týmto 5-aspektovým modelom vyšla na verejnosť, niekoľko rokov som si ho testovala, či je plne funkčný a dnes už môžem celkom s istotou povedať, že ak máme pracovať naozaj zodpovedne a pokorne psychosomaticky, musíme zohľadňovať všetkých týchto päť aspektov, ak chceme chorobu skutočne poraziť, nielen potláčať jej príznaky, ako to robí západná medicína a „poliečovať“. Našou snahou nie je liečiť, ale vyliečiť.

Ako vyzerá prvý kontakt s pacientom, ktorý za vami príde s ochorením? Ako vyzerá vyšetrenie?

Na začiatku klient väčšinou prichádza za kmeňovým psychosomatickým psychoterapeutom, ktorý počas vyšetrenia zaznamená jeho psychosomatickú anamnézu, teda v rámci jeho životného príbehu začne hľadať zdroj a príčinu choroby. Takisto ho zaujíma to, akú informáciu prináša choroba do života klienta, pretože každá choroba nás má niečo naučiť. Aby sme od nej mohli odstúpiť, musíme pochopiť jej poslanie – čo máme v živote zmeniť. Na základe psychosomatickej konzultácie sa terapeut v rámci dohody s klientom dohodne, ako bude ďalej prebiehať celý koncept psychosomatického liečenia. Niekedy nám nezostáva nič iné, ako odoslať klienta v rámci nášho terapeutického tímu na ďalšie vyšetrenia, ktoré nám zmapujú, v akom stave je jeho energetická a bunečná stránka. Až na základe všetkých týchto komplexných informácií si v rámci dohody s klientom stanovíme spoločný terapeutický plán. Pochopiteľne, že zohľadňujeme aj to, že nie každý klient je ochotný ísť takouto širokou cestou, nikoho k nej preto nenútime. Z toho vyplýva podstata terapeutického prístupu – zodpovednosť za zdravie ponechávame v klientových rukách.

Akí klienti najčastejšie vyhľadávajú práve takýto typ pomoci?

Predovšetkým k nám chodia klienti, ktorí vedia alebo tušia, do čoho idú. Pred 15 rokmi to tak ešte nebolo, pretože pojem psychosomatika ešte v tom čase nebol taký známy. V minulosti sa stávalo, že k nám prichádzali ľudia, ktorých poslali sami lekári. Dnes sú klienti natoľko poučení, že už vo dverách hovoria: pani doktorka, viem, že mám chorý žlčník, a tiež viem, že je to niekde v mojej hlave a že budem musieť v živote niečo zmeniť, aby sa žlčník uzdravil.

Zameriava sa psychosomatika na nejaké konkrétne ochorenia alebo lieči rôzne zdravotné problémy?

Akékoľvek ochorenia môžeme liečiť psychosomaticky, keď hovoríme o telesných chorobách. Naši klienti neprichádzajú primárne s tým, že majú úzkosti alebo depresie. Prichádzajú napríklad s reumatoidnou artritídou, roztrúsenou sklerózou, gynekologickými, črevnými či onkologickými problémami - a tých je už viac ako 50 percent. Prichádzajú s telesným príznakom, ale aby ho vyliečili, pretože vedia, že ho musia liečiť komplexne. Takisto sú si vedomí, že tá cesta nebude ľahká. Vedia, že to bude bolestivé nahliadnutie do svojho vlastného vnútra. Ale ak chcú skutočne proces liečby podstúpiť, je to nevyhnutné.

Ako vlastne vzniká choroba? Prilievajú olej do ohňa aj emócie?

Choroba vzniká vždy, keď neprežívame zdravo, keď žijeme životný scenár, ktorý nie je v súlade s tým, čo je pre nás dobré, keď zabúdame na vlastné potreby, na vlastné ambície, emócie, keď nepočúvame svoje vlastné životné priority. Vtedy telo začína volať o pomoc. Ak sa k svojmu telu nesprávame dobre, začína sa to zrkadliť na fyzickej úrovni. Telo sa nikdy nemýli. My si síce v rámci racionálneho úsudku hovoríme, že choroba je len náhoda, ale to len klameme sami seba.

Veľa ľudí si kladie otázku, ako a prečo vzniká rakovina. Akú odpoveď ponúka psychosomatika?

Rakovina je v našej spoločnosti veľmi démonizovaná a mýtizovaná. Z nášho psychosomatického hľadiska patrí rakovina len do bežnej škály ďalších ochorení. Ale keď sa pozrieme na psychické aspekty, na ktorých onkologické ochorenia vznikajú, vždy zistíme, že v mentálnom poli človeka je zobrazená ťažká devastujúca sebadeštrukcia, odmietanie a sebatrestanie, aj keď si to ten človek neuvedomuje alebo pred týmto vlastným psychickým fenoménom zatvára oči. Keď riešime onkologický problém, na tento mentálny vzorec narazíme vždy. Rakovina je choroba, s ktorou sa nevyjednáva, tá nás nemilosrdne zmetie, ale len preto, že my nie sme ochotní zmeniť náš psychický koncept života. A pokiaľ ide o rakovinu, vtedy musíme meniť koncept od základu a radikálne. Len málo klientov je ochotných na to pristúpiť. Tí, ktorí na to pristúpili, sa u nás z rakoviny skutočne vyliečili. A to môžem povedať absolútne zodpovedne.

Zahŕňa ten koncept napríklad aj zmenu stravy, životného štýlu?

Nielen to, strava je, samozrejme, jedným zo základných fenoménov, ale človek musí prehodnotiť koncept celého svojho života. Musí sa pozrieť do svojich vzťahov a často ich musí opustiť. Niekedy musí opustiť aj rodinné zväzky, a to je veľmi bolestná záležitosť. Ak si chce zachrániť život, musí sa rozhodnúť, aké sú jeho životné priority.

Žijeme v hektickej dobe, pod tlakom. Veľakrát sa do niečoho nútime, veľakrát sa musíme prispôsobiť....

Žijeme v patriarchálnej spoločnosti, ktorá nás pod silným tlakom núti k výkonom, uprednostňovaniu racionality nad emocionalitou, k ignorovanou vlastných potrieb a tam to celé začína. Ak na tento tlak doby pristúpime, môžeme si byť takmer istí, že si nejakú škaredú chorobu rozhodne vypestujeme. Požiadavka cesty späť k zdraviu sa odvíja od toho, že si potrebujeme vytvoriť vlastný životný koncept, nie ten, ktorý je nám vnucovaný v rámci všeobecného sociálneho tlaku. Aby sme si zachránili život, často sa musíme vzoprieť, aj keď nás to môže stáť veľmi bolestivé straty – sú to straty ilúzií, snov, vzťahov, na ktoré keď pozrieme z hľadiska tejto filozofickej prizmy, často zistíme, že sme žili vo zväzkoch, ktoré nás kanibalizujú, ktoré sme emočne dotovali bez toho, aby sa nám z druhej strany čokoľvek pozitívne vracalo. A tak sme vlastne vnútorne zožierali sami seba bez toho, aby sme si to uvedomili. Práve z týchto konceptov musíme vystúpiť, aby sme si zachránili krk – a to nikdy nie je ľahké! Klientom, ktorí ku mne prichádzajú na terapiu, vždy hovorím: prosím vás, než ku mne prvýkrát vstúpite, dovolím si vás upozorniť na to, že terapia u mňa bolí. Ten klient, ktorý je bolesťou ochotný prejsť, aby uvidel svetlo na konci tunela, sa vylieči.

Mali ste aj vy ochorenie, nad ktorým vám pomohla vyhrať práve psychosomatika?

Áno, a svoj osobný príbeh som si dovolila vnoriť do knihy Prečo a ako psychosomatika funguje. Čitatelia no nájdu v príbehu „Valentíny“. Kniha je pretkaná konkrétnymi terapeutickými prípadmi, ktoré sú upravené tak, aby sa v nich klient nepoznal a ostal v anonymite.

Tvrdíte, že aj úrazy sú psychosomatické. Ako je to možné?

Pretože, keď sa pozriete na úraz ako zlomená noha alebo autohavária, bez komplexného vnímania, vidíte ho ako izolovanú záležitosť. Ale keď začnete uvažovať posychosomaticky a zahľadíte sa na svoj životný príbeh, s oneskorením si uvedomíte, že ešte pred samotným úrazom vám do života prišlo niekoľko signálov, že je potrebné niečo zmeniť, ale ignorovali ste ich. Vesmír vám posiela správu, ktorú si nevšímate, a tak vám pošle inú správu, ale nejakú veľkú správu, aby ste pochopili. Väčšinou ide o „crash“ záležitosť – haváriu, úraz na lyžiach, pád z bicykla alebo čokoľvek iné.

Môže byť takým malým upozornením napríklad sen?

Isteže. Ľudia sú často málo citliví k intuitívnym vhľadom do konceptu nášho života a prehliadajú ich. Preto potom príde niečo, čo vyzerá ako izolovaná záležitosť, napríklad úraz alebo veľmi závažná telesná choroba. V príbehu každého klienta sme počas terapie schopní nájsť množstvo upozorňujúcich momentov, ktoré predtým prehliadal.

Do akej miery stojí v pozadí vzniku choroby rodina?

Rodinný koncept je vždy súčasťou vzniku choroby a je jej zdrojom. Najvážnejšie problémy pochádzajú práve z rodinného systému. Cieľom psychosomatickej liečby však nie je obviňovať rodinu. Účelom je pochopiť to, čo sa v rodinnom systéme deje, čo sme mu na sebe dovolili napáchať, dopustiť, zničiť, ako nám ublížil. Potom nasleduje rituál zmeny, ktorý zahŕňa prevzatie vlastnej zodpovednosti za vývoj situácie. A môže to zájsť až tak ďaleko, že musím rodinu opustiť. Ja sa rozhodujem, či pod tlakom ostanem ďalej, alebo ho opustím.

Na začiatku ste spomínali, že psychosomatiku ako odbor ste objavili len pred 25 rokmi. Znamená to, že ide o mladú vednú oblasť, alebo sú jej korene oveľa staršie?

Psychosomatika nie je v liečebnej praxi žiadnou novinkou. Keď sa pozriete na najhlbšie filozofické rozmery starých náuk a filozofií, celostný koncept človeka ako vesmírnej bytosti tam bol obsiahnutý vždy. To len „vedecký“ pohľad na človeka a jeho zdravie nás redukoval na „kýblik bielkovín“. My v psychosomatike nerobíme nič iné, než že spájame moderné poznatky mnohých vedných odborov, ako je medicína, psychológia, sociológia, matematika, kvantová fyzika, teória chaosu a ďalších s múdrosťou dávnych náuk a filozofií, ktoré pretrvali tisíce rokov a stále sú platné. V tomto spojení sa nám darí nachádzať odpovede na otázky, ktoré vedú človeka od choroby späť ku zdraviu.

Fotogaléria


Tagy:
choroba emócie Jarmila Klímová psychosomatička psychosomatika

24.10.2017  |  Foto: archív J. K./autor Jakub Třasák  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia