Prvý tréner cyklistickej hviezdy Peter Zánický: Prekvapilo ma, čo mali Saganovci na tanieri

Peter Zánický (vpravo) s Petrom Saganom (vľavo).
Zdroj: archív Petra Zánického
2017-10-12 05:54:00

V minulosti bola športom pre vyvolených, dnes je masovou záležitosťou. Aj vďaka úspechom Petra Sagana dosahuje cyklistika na Slovensku vrchol popularity. Zákulisie jej profesionálnej scény nám odhalil prvý Saganov tréner Peter Zánický zo Žiliny.

 

Ako ste sa dostali k cyklistike?

Keď ma cyklistika chytila za srdce, bol som len malý chalan. V tých časoch bol tento druh športu bežným ľuďom vzdialený. O bicykle som sa začal živo zaujímať po tom, ako sa raz na sídlisku objavil jeden môj kamarát so závodným bicyklom značky Favorit, ktoré sa vyrábali v Československu. Kto ho chcel mať, musel naň čakať v poradovníku. Všetci sme mu ho závideli. Ja som sa dostal k závodnému bicyklu až ako 14-ročný.

Od prvého detského bicykla ste sa postupne dostali k závodnej cyklistike. Prečo práve tento druh športu?

Už ako tínedžer som bol veľkým obdivovateľom fenomenálneho belgického cyklistu Eddyho Merckxa. A tajne som sa mu chcel podobať. Z každého časopisu, v ktorom sa objavil, som si robil výstrižky. Samotnú závodnú cyklistiku som robil „len“ do svojich 20 rokov a z nej som plynule prešiel k trénerstvu. V ére mojich začiatkov som poznal všetkých Žilinčanov, ktorí to s cyklistikou mysleli vážne. Bolo nás iba a desať, a to nepreháňam. Dnes už v meste ani zďaleka nepoznám všetkých, ktorí jazdia s cyklistickým vybavením a v drese.

Hovorí sa, že cyklistika je vhodná pre každého... Je to pravda?

Veľakrát som už od známych počul vetu: zakázali mi šport, ale dovolili mi cyklistiku a plávanie. Cyklistika býva častou záchranou človeka, ktorý chce športovať aj napriek zdravotným problémom.

Cyklisti namáhajú najmä nohy. Ako kompenzujú jednostranné svalové zaťaženie?

Ľudia si myslia, že ruky sa pri cyklistike nepoužívajú, ale nie je to pravda, Cyklisti majú obyčajne šľachovité a vypracované ruky. Ruky cyklistu sú stále namáhané, musí pracovať s riadidlami, najmä pri horskej cyklistike. Je pravda, že stereotypné zaťaženie svalových skupín je pri cyklistike veľké, preto je potrebné, aby vrcholoví cyklisti v medzisezóne, ktorá sa začína v októbri, trénovali a zaťažovali aj iné svalové partie. Počas sezóny totiž zvyknú najazdiť aj 25-30-tisíc kilometrov.  

Čo sa nachádza a čo nenachádza v jedálničku profesionálov?

Cyklistika nie je kulturistika. Nenájdeme v nej prísne diéty. Navyše, cyklista, na rozdiel od iných športovcov, môže jesť veľa. Spomínam si, aký som bol prvýkrát prekvapený, keď som počas večere po pretekoch videl jedlom sa prehýbajúce taniere cyklistov tímu Liquigas, za ktorý vtedy jazdili bratia Saganovci. Cyklisti musia byť pripravení na obrovský výdaj energie, veď za horskú etapu spotrebujú viac ako 10-tisíc kilokalórií. Počas pretekov jedia najmä gély, energetické tyčinky a rýchlo stráviteľné jedlá. Na večeru veľa cestovín, ryžu, šaláty, alebo ryby. V ich jedálničku vtedy nenájdeme ťažko stráviteľné potraviny, pretože sa niekedy ku stolu dostanú až okolo jedenástej hodine v noci. Samozrejmosťou je tiež veľa zeleniny a ovocia. A zabúdať nemôžu na množstvo tekutín počas celého dňa.

Vravíte, že cyklisti kalórie na tanieri nerátajú. Prečo sú aj napriek tomu všetci takí chudí?

V skutočnosti si cyklisti musia strážiť váhu. Potrebujú byť chudí, lebo každé kilo navyše, ktoré musia vytiahnuť do kopca, ich stojí veľa síl. Bežná váha cyklistov-vrchárov je pod 60 kíl. Ale špeciálne Sagan má na cyklistu nadpriemernú váhu, lebo váži okolo 77 kilogramov. Pamätám si, ako lekári a výživoví poradcovia Petrovi radili, že musí ísť s váhou dole. Ale dokázal im, že vie v kopcoch jazdiť aj s kilogramami navyše a jeho váhu už teraz neriešia.

Ako vyzerá regenerácia po športovom výkone?

Regenerácia je hádam dôležitejšia ako samotné trénovanie. Veľakrát si ľudia myslia, že úspech sa dá dosiahnuť len zintenzívnením trénovania, ale, paradoxne, pretrénovanosť je ešte horšia ako netrénovanosť. Súčasťou regenerácie sú masáže, kúpele, pobyt v kryokomore a aktívny oddych. Po pretekoch idú športovci často na cyklotrenažér, na ktorom sa pri nižšom tepovom zaťažení „vyjazdia“.

Mnohí ľudia sadnú po dlhom pracovnom týždni na bicykel a najazdia desiatky kilometrov až do úplného vyčerpania. Ako by mal vyzerať ideálny „výjazd“ hobby cyklistu?

Veľmi dôležitá je fáza rozjazdenia a dojazdenia. V dnešnej stresovej dobe majú ľudia zvyčajne málo času na tréning a v krátkom časovom horizonte chcú veľa stihnúť. Po vysadnutí na bicykel je potrebné telo pripraviť na záťaž na ľahkých prevodoch. Potom má nasledovať vyššia, intenzívnejšia záťaž. Na konci nebrzdím pri vchodových dverách alebo pri bránke zadýchaný. V závere treba spomaliť a pripraviť telo do pokojnejšej fázy. Na toto ale hobby cyklisti často zabúdajú.

Spoznať na ceste profesionálneho cyklistu je pomerne jednoduché - má oholené nohy. Je to iba symbol, alebo má holenie chlpov svoj význam?

Nie je to len zaužívaný trend a znak, že sa človek venuje cyklistike súťažne. Sú za tým dva hlavné dôvody: profesionálny cyklista absolvuje takmer každý deň masáž (ide o veľmi tvrdú masáž, ktorá je pri chlpatých nohách bolestivá), druhým dôvodom sú časté pády. Kto má chlpaté nohy, u toho sa poranenia kože horšie hoja. Pamätám si ale, ako raz Peter Sagan nastúpil na preteky v Argentíne s chlpatými nohami, pretože chcel byť iný. Všetci sa naňho dívali s úžasom.

Čo podľa vás predurčilo Petra Sagana na úspech?

Je to mozaika viacerých faktorov. Myslím si, že v jeho prípade išlo aj o zázemie, ktoré mu vytvorila rodina, do športu ho veľmi netlačila. Dnes vidím veľa ambicióznych rodičov, ktorí cez deti realizujú svoje nenaplnené túžby. Ďalšou Petrovou výhodou je obrovský talent. Okrem neho je tiež vnútorne ctižiadostivý. V cyklistike stretávam veľa talentovaných mladých ľudí, mnohí však so športom končia predčasne, vyhoria už ako 15-16-roční, dosahujú výborné výsledky, ale nemajú kam posunúť svoju latku. Súčasne sú dnešné deti aj povrchnejšie, z gauča pred televíznou obrazovkou sa im páči byť cyklistom, ale nikto z nich nevidí, čo je za tým odriekania. To už sa v živote ťažšie napĺňa, lebo celá mladosť cyklistu je športom ovplyvnená.

Detská tour Petra Sagana, ktorú ste odštartovali pred štyrmi rokmi, je už verejne známym pojmom. V čom vidíte jej potenciál?

Predovšetkým v tom, že deti preteky motivujú športovať a venovať sa cyklistike. Každým rokom nám narastá účasť, aj vďaka slávnemu menu nášho patróna Petra Sagana. Tento rok štartovalo na Detskej tour Petra Sagana 4 823 cyklistov v desiatich kolách. To sa nedá ani porovnať s minulosťou, keď bývalo na štarte len desať detí v rámci jednej kategórie. Teraz je to sto a viac. Momentálne zažíva cyklistika na Slovensku svoje zlaté časy.

Fotogaléria


Tagy:
bicykel cyklistika šport tréner Peter Zánický

2017-10-12 05:54:00  |  Foto: archív Petra Zánického  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia