Známa grafologička o chorobách, ktoré odzrkadľuje písmo: Sledujte zvláštne znaky v rukopise

Grafologička Otília Horňáková
2017-08-07 11:27:00

Rukopis každého človeka je rovnako neopakovateľný ako on sám, prízvukuje známa grafologička Otília Horňáková, autorka niekoľkých odborných kníh. Písmo je nenásilný a veľavravný diagnostický prostriedok, preto ho s obľubou využívajú i psychológovia. O pisateľovi môže prezradiť aj to, aký je jeho zdravotný stav.

 

„Ruka, ktorá píše, je nástroj. Rukopis nie je výtvorom ruky, ale centrálneho nervového systému, ktorý cestou nervových dráh a koordináciou svalového pohybu vytvára tvar písmenka. V každom písmenku sa premieta výraz celej osobnosti pisateľa, jeho aktuálny psychický stav, citová oblasť, jeho sociabilita, vôľa, rozumové a iné schopnosti. Teda v písme sa prejavujú nielen momentálne nálady, emócie, fyzický stav, ale aj pretrvávajúce či nastupujúce chorobné stavy,“ vysvetľuje grafologička.

Čítajte viac: Legendárna hra mení našu mozgovú činnosť: Tetris má rovnaký účinok ako lekársky zákrok!

Podľa Otílie Horňákovej písmo do veľkej miery zrkadlí psychické rozpoloženie človeka - pisateľ v povznesenej nálade píše väčšie písmená ako pri pochmúrnej nálade, melanchólii a problémoch. Aj preto dokážu psychológovia a psychiatri z písma pacienta diagnostikovať, či trpí alebo netrpí chronickým stresom, depresívnymi a úzkostnými stavmi, fóbiami, obsesiami, alebo má samovražedné tendencie. Stopy v písme zanecháva aj toxikománia, alkoholizmus a rôzne iné chorobné stavy.

Rečové poruchy

Písmo odhaľuje rôzne psychické poruchy, pri niektorých však býva nedotknuté. Z neurotických porúch rečí je najčastejšia zajakavosť a brblavosť,“ spresňuje a dodáva, že pri zajakávaní ide o nesúlad medzi kontrolou reči, ktorá sa realizuje pomocou sluchu, a kontrolou pomocou nervových impulzov. Pri hovorení sa podľa slov odborníčky uvádza do činnosti veľké množstvo svalov, z ktorých pri spomínanom nesúlade niektoré nevyvolajú zvuk. To potom núti rečové centrum robiť opravy, meniť program, čím vznikajú prestávky v reči – jachtanie. „Pri písaní však svalová zamýšľaná činnosť pokračuje, a tak písmo zajakavých ľudí nebýva postihnuté. Analogicky ako pri speve: jachtaví ľudia spievajú normálne, bez zajakávania,“ dopĺňa.

Inou rečovou poruchou je afázia, ktorá sa už prejavuje aj v písme. Ide o poruchu schopnosti, resp. neschopnosť hovoriť, ktorá vzniká organickým poškodením nervového systému. Obyčajne sa objavuje po úrazoch, pri mozgových nádoroch alebo poruchách cievneho systému. „Existuje aj psychogénna afázia, napríklad v akútnom strese, pri hystérii, v hlbokej depresii. Jej charakteristické znaky sú nepravidelnosti písmen, nedostatočné či nadmerné horné, ako aj dolné dĺžky, nepravidelné kolísanie sklonu, úplne rozpojené písmo, roztrhnuté slová,“ opisuje znalkyňa písma.

Poukazuje aj na problémy so srdcom a žalúdkom

Rukopis môže podľa Horňákovej odhaliť nielen psychické zvláštnosti, ale aj prvé symptómy závažných ochorení organizmu. Napríklad kardiovaskulárne problémy v podobe tremoru (deformácia oválov a, o), slabého tlaku ruky a nestabilitou písma. „Na choroby pľúc poukazujú klesajúce riadky a slová na konci riadku, rozkúskovanosť písmen, prerušenie ťahu, oslabovanie tlaku v dlhých ťahoch a menší tlak v pravej časti horných dĺžok. Žalúdočné a črevné problémy v počiatočnom štádiu naznačuje predovšetkým prítomnosť torzií (prehnuté dlhé písmená v spodnej časti),“ upozorňuje. Okrem toho písmo odzrkadľuje aj telesné poškodenia, resp. nedávne poranenia ramien a rúk, či poruchy veľkého mozgu, ktorý priamo ovplyvňuje písanie, ale tiež momentálnu únavu, vyčerpanosť, malátnosť a toxické stavy.

Rušivé znaky v písme

Pre grafológa je dôležitým ukazovateľom každý jeden znak v písme. Musí sa však chápať, resp. vysvetľovať v kontexte s ostatnými grafologickými príznakmi. Odborník sleduje, či znak nie je nadbytočný,  alebo či nechýba a nenarúša harmóniu písma. „Skúma sa najmä tvar písma, ale aj veľkosť a šírka písmen, sklon, spájanie jednotlivých písmen, priestor medzi nimi, medzi slovami a riadkami, tlak pera na papier. Je tiež veľmi dôležité poznať podmienky vzniku textu,“ podotýka odborníčka.

Rušivým znakom môže byť napríklad tremor, trasľavosť premietnutá do písma. Vtedy je písacia stopa nepevná, nerovná a vybočuje zo správneho smeru. „Tremor v písme môže mať veľa príčin, ale všeobecne je to prejav fyzickej slabosti, rekonvalescencie, dôsledok vážnej choroby. Charakteristický je najmä pre Parkinsonovu chorobu (odchýlky, anomálie sa prejavujú hlavne v strednej zóne písma). Z psychologického hľadiska skrýva tremor negatívne zážitky a spomienky. Napovedá, že pisateľ nemá usporiadaný, harmonický citový život. Trasľavosť v rukopise môže mať pôvod aj v alkoholizme alebo narkománii. Aj pisateľ vo vysokom veku môže mať zníženú úroveň motoriky, takisto treba zohľadniť, či autor rukopisu písal na vhodnej podložke a aké boli celkové podmienky vzniku písaného textu,“ ozrejmuje grafologička.

Ďalšou zvláštnosťou písma sú tzv. torzie, teda rôzne prehnuté dlhé ťahy niektorých spodných dĺžok (j, y, p, g) písmen. Symbolizujú bolesť a trápenie, stratu kontroly, poškodenie a zmeny na mozgu. „Torzie sa vyskytujú aj v horných dĺžkach pri epilepsii a príznakoch stresu. Na druhej strane ich výskyt v spodných dĺžkach naznačuje problémy s tráviacim traktom (pečeň, črevá, žalúdok), produkovanie žalúdočnej kyseliny v tele, pravdepodobne aj bolesti dolných častí brucha,“ dopĺňa.

Zlomy či trhnutia v horných dĺžkach písmen (b, d, f, h, k, l) môžu byť znakom duševnej choroby. Podľa Horňákovej takéto písmo svedčí o nesúvislom myslení. Môže sa objaviť napríklad u schizofrenikov, u ktorých nastáva rozpad osobnosti. Nesúvislá je aj ich reč, pretože vo svojich prejavoch často opakujú jednoduché jednočlenné vety.

Zalievanie a rozmazanosť (v prípade plniaceho pera) zodpovedá cievnym problémom, alebo sa vyskytuje u človeka, ktorého nezaujíma názor iných a do svojho súkromia nikomu nedá nahliadnuť. Klesanie riadkov koncov slov vyjadruje únavu. Slabý tlak v písmenách slabosť. Zmenšovanie bežnej veľkosti v písme vyhýbanie sa úsiliu. Takzvané bodky bolesti sú znakom neistoty v sebahodnotení a objavujú sa v ováloch (a, o) - akoby pisateľ náhle pustil pero,“ uzatvára grafologička a zdôrazňuje, že určovanie presných diagnóz prináleží až lekárovi. Grafológia nenahrádza medicínske zhodnotenie problému, ale môže upozorniť na niektoré znaky vznikajúcej choroby ešte predtým, než prepukne naplno.

Fotogaléria


Tagy:
Otília Horňáková grafologička

2017-08-07 11:27:00  |  Foto: archív OH, Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

Novinky

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia