Po daždivých dňoch možno v mnohých domácnostiach ožil problém, na ktorý ich obyvatelia už aj zbudli. Stačilo však pár vlhkých dní a je späť. Pleseň na stenách ktorá môže byť reálnym a veľmi vážnym problémom.
Plesne sú mikroskopické huby, ktoré sa v rozličných prostrediach úplne prirodzene vyskytujú. Ak sa však dostanú do uzavretých priestorov, ako sú byty, domy či kancelárie, môžu predstavovať významné riziko pre zdravie človeka. Ich výskyt je často spojený s nadmernou vlhkosťou, nedostatočným vetraním a stavebnými poruchami. Hoci mnohí vnímajú plesne najmä ako estetický problém, ich vplyv na zdravie môže byť závažný a dlhodobý.
Najčastejšie sa v interiéroch vyskytujú druhy rodu Aspergillus, Penicillium, Cladosporium a Stachybotrys. Niektoré z týchto druhov produkujú tzv. mykotoxíny – toxické sekundárne metabolity, ktoré môžu spôsobovať rôzne zdravotné ťažkosti, najmä u citlivých skupín obyvateľstva, ako sú deti, starší ľudia, alergici a osoby s oslabenou imunitou.
Dýchacie ťažkosti patria medzi najčastejšie zdravotné problémy spojené s prítomnosťou plesní v interiéri. Môžu sa prejaviť ako kašeľ, kýchanie, upchatý nos, astmatické záchvaty či chronická nádcha. U niektorých ľudí sa môže vyvinúť alergia na plesne, ktorá sa vyznačuje zápalom slizníc, únavou a zhoršením kvality života. U pacientov s astmou môže vystavenie plesniam vyvolať zhoršenie stavu a zvýšenú potrebu medikamentóznej liečby.
Okrem dýchacieho systému môžu plesne negatívne ovplyvniť aj kožu (vznik ekzémov, vyrážok), sliznice očí (podráždenie, zápal spojiviek) či nervový systém (bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, podráždenosť). Dlhodobé vystavenie vysokým koncentráciám mykotoxínov môže v extrémnych prípadoch viesť až k poškodzovaniu orgánov či poruchám imunitnej odpovede.
V prostredí, kde sú plesne prítomné dlhodobo, je veľmi dôležitá prevencia a včasný zásah. Medzi základné opatrenia patria udržiavanie relatívnej vlhkosti vzduchu pod 60 %, pravidelné vetranie, používanie odvlhčovačov, oprava zatečených stien či striech a správna izolácia stavby. Pleseň by sa nikdy nemala odstraňovať nasucho, pretože sa tým uvoľňujú spóry do vzduchu. Odporúča sa použitie špecializovaných prostriedkov alebo zásah odborníkov.
Aj keď sa môže zdať, že malé množstvo plesne nie je vážnym problémom, dlhodobá ignorácia jej prítomnosti môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu celej domácnosti. Preto by mali byť príznaky vlhnutia, zápachu zatuchliny či čiernych škvŕn na stenách vždy dôvodom na rýchlu reakciu.
Tieto signály vás varujú, že je čas konať
- Zápach zatuchliny, najmä v rohoch miestností, kúpeľni alebo pivnici.
- Tmavé škvrny na stenách, strope, okolo okien či v rohoch.
- Vlhké alebo mokré steny, najmä po daždi alebo zimnom období.
- Zahmlené okná a vysoká vlhkosť vzduchu v miestnostiach.
- Časté kýchanie, kašeľ alebo podráždenie nosa u členov domácnosti.
- Zhoršenie astmy alebo alergií, ktoré sa zlepšujú mimo domu.
- Ekzémy, vyrážky, svrbenie kože bez zjavnej príčiny.
- Bolesti hlavy, únava, podráždenosť spojené s pobytom doma.
- Odlupujúca sa omietka alebo tapety, najmä v kútoch.
- Viditeľné plesne na nábytku, látkach alebo tesneniach okien.
Prevencia proti plesniam: 5 zlatých pravidiel
Pravidelne vetrajte – aspoň 3× denne po 5–10 minút.
Udržujte vlhkosť pod 60 % – používaj odvlhčovače alebo hygrometre.
Nezakrývajte steny – nábytok nechaj 5–10 cm od steny.
Závady riešte okamžite – preteky, zatekania či kondenzáciu.
Používajte protiplesňové nátery – hlavne v rizikových miestnostiach.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
