VIDEO Ako odlíšiť bežné zabúdanie od Alzheimerovej choroby? Všímajte si tieto PRÍZNAKY!
Zdroj: gettyimages.com
Alzheimerova choroba patrí k najznámejším a najobávanejším neurodegeneratívnym ochoreniam. Napriek tomu jej rané príznaky mnohí ľudia s prižmúrením oka prehliadajú. Ako sa líši „normálne“ zabúdanie od chorobného a čo by mali o Alzheimerovej chorobe vedieť príbuzní postihnutého?
„Na celom svete žije viac ako 46 miliónov ľudí s demenciou a tento počet sa do roku 2050 podľa odhadov viac ako strojnásobí. To znamená, že rôzne formy demencie sa môžu týkať každého z nás – priamo alebo niekoho z našej rodiny,“ povedala na stretnutí s novinármi psychologička Simona Krakovská z Centra MEMORY v Bratislave. Doplnila, že príčinou demencie môže byť až 60 rôznych ochorení vrátane Alzheimerovej choroby, ktorá je najčastejšou príčinou demencie u dospelých.
Čítajte viac: Poznáme liek na skutočný spúšťač Alzheimerovej choroby? Príčina môže byť ukrytá v ústach!
Prvým príznakom ochorenia sú problémy s pamäťou, ktoré môžu komplikovať život chorému aj jeho okoliu. Podľa psychologičky sú však znaky Alzheimerovej choroby často bagatelizované.
Čítajte viac: Paradoxné zistenie o pití kávy a jej účinkoch: Zrná musia mať takúto farbu a chuť!
Zabúdanie je v ponímaní mnohých ľudí považované za súčasť starnutia. Často sa však za ním môže skrývať nejaký neurodegeneratívny proces odohrávajúci sa v mozgu. Aj preto by človeka, ktorý má vážnejšie problémy s pamäťou či orientáciou v známom priestore, mal vyšetriť odborník za pomoci komplexných diagnostických metód.
S pamäťou majú problémy aj mladí
„Navštevujú nás aj dvadsiatnici, ktorí si na sebe začínajú všímať problémy s pamäťou a hľadajú príčinu problémov,“ doplnila Simona Krakovská s tým, že zabúdať môžeme v akomkoľvek veku, ale treba rozlíšiť patologické zabúdanie od bežného.
Na Slovensku býva podľa slov odborníčky Alzheimerova choroba diagnostikovaná väčšinou až v štádiu, keď narúša fungovanie bežného života, teda vo vyššom veku. Jej prvé príznaky sa však objavujú už niekoľko rokov predtým, ako sa prejaví v plnej sile.
Keďže odborníci nevedia, prečo táto choroba vzniká, preventívne opatrenia zahŕňajú najmä princípy zdravého životného štýlu, teda dostatok pohybu, mentálnej aktivity, vyhýbanie sa alkoholu, fajčeniu a vyvážené stravovanie.
Alzheimerfórum pomáha rodinným opatrovateľom
Starostlivosť o pacienta s demenciou je fyzicky, ale aj psychicky veľmi náročná. Problémom je, že väčšinu opatrovateľov tvoria vlastní rodinní príslušníci chorého, ktorí sa v takejto situácii nachádzajú po prvýkrát a nemajú žiadne skúsenosti s tým, ako riešiť každodenné problémy a ako správne komunikovať s pacientom. Preto Centrum MEMORY n.o pripravilo projekt Alzheimerfórum pre rodinných opatrovateľov, ktorého cieľom je informovať a vzdelávať opatrovateľov o problematike demencie a v praktických zručnostiach potrebných pri starostlivosti o pacientov.
„Pripravili sme sériu 10 edukačných inštruktážnych videí, ktoré pomôžu rodine správne a včas identifikovať prejavy demencie. Zároveň videá ukazujú, akým spôsobom sa dajú zvládať problematické špecifické situácie vyplývajúce z ochorenia,“ hovorí Mária Čunderlíková, riaditeľka Centra MEMORY n. o. „Naše videá jednoducho a prakticky informujú o problematike demencie. Vysvetľujú, aké mýty sa spájajú so zabúdaním, informujú o rizikových faktoroch vzniku demencie, diagnostike, liečbe a pomoci rodine. Jeden z dielov sa venuje potrebe rodinnej súdržnosti, radí, ako využiť stereotyp, vytvoriť priateľské prostredie pre človeka s demenciou, ako reagovať na zmätenosť, agresivitu a ako napriek ťažkej situácii zostať sám sebou.“ Ku každému dielu odborníci z centra pripravili Bedeker, v ktorom nájdete podporné informácie a cvičenia k jednotlivým témam.
O pacientov sa najčastejšie starajú ženy v produktívnom veku
Súčasťou projektu Alzheimerfórum pre rodinných opatrovateľov je rozsiahla celoslovenská kampaň, v rámci ktorej Centrum MEMORY n.o organizuje stretnutia podporných skupín pre rodiny, ktoré sa starajú o pacientov s demenciou v Bratislave, v Banskej Bystrici, v Košiciach a v Rožňave. Ich súčasťou je aj prieskum Dobre vedieť o demencii, ktorý je zameraný na zistenie najdôležitejších poznatkov o ochorení a zachytenie problémových situácií pre členov rodiny.
„Z analýzy doteraz vyplnených dotazníkov nám vyplynulo, že najčastejšie sa o pacientov s demenciou starajú ženy vo veku 40 až 50 rokov. Ženy sú opatrovateľkami v 94 percentách prípadov. Najčastejšie riešia v rámci starostlivosti o pacienta jeho bezpečnosť, dezorientáciu, zabúdanie, agresivitu, úteky z domu, problémy s komunikáciou, nespoznávanie najbližšej rodiny, ktoré je psychicky náročné pre všetkých. Okrem problémov s pacientom často sami bojujú s vlastnou vyčerpanosťou, bezmocnosťou, vyhorením, nepochopením rodiny a okolia. Cítia sa izolovaní vo svojom probléme a nevedia, na koho sa môžu obrátiť,“ informuje liečebná pedagogička Mária Wirth. Odborníci inštruktážnych videí budú realizovať bezplatné vzdelávacie podujatia pre rodinných opatrovateľov v mestách Košice 18. 3. 2019, Rožňava 19. 3. 2019, Banská Bystrica 20. 3. 2019 a Bratislava 22. 3. 2019. Bližšie informácie nájdete na internetovej stránke centra.
Čo by ste si mali na svojich blízkych všímať?
Prejavy Alzheimerovej choroby sa vyvíjajú veľmi pomaly a nenápadne. Pacientovi sa zhoršuje krátkodobá pamäť, môže zabudnúť na rozhovor spred niekoľkých minút. Nevie, aký je deň, presný dátum, zabudne nakúpiť veci, ktoré potrebuje, zabúda užívať lieky. Sprievodnými prejavmi demencie pri Alzheimerovej chorobe sú zmeny v správaní pacienta ako výbušnosť, krik, nepokoj, dezorientácia. Obviňuje najbližších z toho, že mu berú veci, alebo vidí rôzne postavy, hovoríme o bludoch a halucináciách. Môže mať narušený spánkový cyklus - v noci chodí po byte, nespí a cez deň naopak prespí. Píska si, opakuje slová, vety, pohmkáva. Ak sa objaví agresivita, zvyčajne je to odpoveď na neporozumenie okolia.
Tieto zmeny rodina často nesprávne pripisuje starnutiu, ale je potrebné vedieť, že pri Alzheimerovej chorobe sa postupne schopnosti zhoršujú. Postihnutý človek má ťažkosti s naučením sa nových vecí. Nevie napríklad ovládať nový mobilný telefón, mikrovlnku, nedokáže zodpovedne plánovať isté situácie a rozhodovať sa. Na začiatku teda zlyháva krátkodobá pamäť, časová a priestorová orientácia, prichádza zabúdanie bežných slov. V počiatočnej fáze dlhodobá pamäť nie je porušená. Nespomenie si na aktuálnu adresu, telefón, spomenie si však na adresu a číslo telefónu miesta, kde býval pred niekoľkými rokmi. Na začiatku ochorenia môžu byť niektorí pacienti depresívni, pretože si uvedomujú svoje časté zlyhávania. Prvé štádium ochorenia trvá zvyčajne 2 až 3 roky. Pacient stále môže bývať sám, vo svojom byte a stačí len občasný dohľad a pomoc príbuzných.
Postupne choroba prechádza do druhého štádia, ktoré trvá najdlhšie v období trvania choroby. Môže to byť v priemere 6 až 10 rokov. Stále väčšie ťažkosti mu robia činnosti, ktoré boli predtým pre neho bežné a ľahké, ako vedenie domácnosti, varenie, starostlivosť o seba, obliekanie a osobná hygiena. Progresiou ochorenia sa stáva, že pacient zabúda pomenovávať a používať predmety dennej potreby - zubnú kefku, uterák, príbor, ceruzku. Môže zablúdiť a stratiť sa, zabudnúť, že nevypol plyn, nedostatočne rozumie tomu, o čom sa hovorí. Nepamätá si mená svojich detí, oslovuje ich napríklad menami svojich súrodencov. Možno sledovať závažnejšie poruchy v reči a v schopnosti vyjadrovať sa. Pridružuje sa inkontinencia. Objavujú sa bludy a halucinácie, ktoré menia správanie blízkeho človeka. V poslednom štádiu, ktoré trvá 1 až 3 roky, je apatický a spavý, ležiaci, nekomunikuje, alebo naopak neustále bezcieľne chodí. Alzheimerova choroba je smrteľným ochorením, môže postupovať rýchlejšie a vtedy trvá približne tri až štyri roky, u starších ľudí je priebeh pomalší a môže trvať až pätnásť rokov. Obvykle má pozvoľný priebeh, ale neustále sa zhoršuje.
Na čo by ste mali myslieť?
Empatia vytvára dôveru. Dôvera vytvára istotu a istota dáva silu, sila obnovuje sebavedomie, sebavedomie znižuje stres. Validujúci zachytáva signály starého človeka a „oblieka“ ich do slov. Tým ho validuje a vracia mu jeho dôstojnosť. Validácia znamená teda potvrdenie emócií a uznanie, že tieto emócie sú pravdivé.
Praktické tipy pre opatrovateľov:
- Informujte ostatných členov rodiny o ochorení svojho člena rodiny a naplánujte si spôsob starostlivosti do budúcna.
- Snažte sa ako rodina vzájomne sa podporovať.
- Dbajte na pravidelné návštevy u lekára chorého.
- Vytvárajte chorému dostatok príležitostí pre aktivity, ktoré zvládne vykonať čo najsamostatnejšie.
- Snažte sa v domácom prostredí pridržiavať stereotypov.
- V komunikácii zachovajte jeho dôstojnosť aj vtedy, ak sa prejavuje neobvyklým spôsobom.
- Nepokúšajte sa o zlepšenie orientácie v realite, ak to nie je potreba pacienta.
- Ak je príbuzný zmätený, snažte sa získať porozumenie pre jeho stav, všímajte si jeho emocionálnu stránku a oslovte ju.
- Myslite, že najdôležitejšie nie sú slová, ktoré vyslovíte, ale emócia, ktorú svojimi slovami zanecháte.
- Snažte sa vo svojom príbuznom objaviť opäť vám blízku osobu, potvrdzujte ich pocity – je to pre teba ťažké, ako sa cítiš? Máš strach? Čoho sa bojíš? Čo je pre teba najhoršie?
- Ak pacient opakuje otázky, alebo výroky, snažte sa zachytávať emocionálne nabité slová, ktoré sú nositeľmi nenaplnenej potreby a zaujímajte sa o ne.
- Zapájajte do rodinnej komunikácie aj svojho blízkeho a prispôsobte tému aj zložitosť kladenia otázok.
- Ak sa prejavuje agresívne, nesnažte sa jeho emóciu tlmiť, pokúste sa ju s ním spoluzdieľať.
- Po hnevlivom správaní analyzujte situácie, čo sa stalo predtým, než sa emócia objavila.
- Starajte sa aj o vlastné duševné zdravie navštevovaním podporných skupín a vzdelávacích podujatí v regióne.
Ako sa správne pýtať?
|
ČO NEPOVEDAŤ |
ČO POVEDAŤ |
|
Čo si mal dnes na obed? |
Ako ti dnes chutil obed? |
|
Koľko je hodín? |
Dnešný deň ale rýchlo letí, že? |
|
Čo si dnes robil? |
Aký máš dnes deň? |
|
Čo by si mal chuť teraz robiť? |
Máš chuť ísť sa poprechádzať? |
|
Máš na sebe nový sveter? |
Aký pekný sveter. Nepamätám si, že by som ho na tebe predtým videl/videla. |
|
Kto je ten človek, ktorý sedí tam? |
Ten človek vyzerá byť milý. Poďme sa s ním porozprávať. |
|
Vieš, kto som? |
Ahoj, som šťastný/šťastná, že ťa vidím. |
Zdroj: Rozhovory s ľuďmi chorými na Alzheimerovu chorobu, Claudia J. STRAUSS 2001
Fotogaléria
pamäť zabúdanie Alzheimerova choroba
