Virózy sa nešíria len v chladnom a vlhkom počasí, darí sa im aj v prekúrených miestnostiach, upozorňuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Imunitu organizmu skúšajú a zaťažujú aj prechody z exteriéru do interiéru a opačne. Optimálne teploty v miestnostiach uľavia nielen dýchacej sústave, ale tiež namáhanej pokožke.
„Počas zimných mesiacov je z hľadiska prevencie pred ochorením potrebné v každej obývanej miestnosti udržiavať určitú optimálnu teplotu,“ radí Oľga Miklánková z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR).
Čítajte viac: Rezanie v očiach môže byť prvým príznakom problému, upozorňuje expertka
V priestoroch, v ktorých človek dlhšie sedí, by sa teplota optimálne mala pohybovať v rozmedzí od 22 do 26 stupňov Celzia. Odporúčané teploty pre kúpeľne sú 22 – 24 stupňov Celzia, vstupné haly 18 až 20 stupňov Celzia, chodby a schodiská 15 – 18 stupňov Celzia. V spálni by sa teplota mala pohybovať na úrovni 16 – 20 stupňov Celzia, pričom pri novorodencoch by to malo byť 20 stupňov Celzia a pri menších deťoch 18 až 20 stupňov Celzia, spresňuje odborníčka.
„Takto zvolené teploty v miestnostiach sú vhodné pre regeneráciu organizmu. Urýchlia sa procesy v tele, posilňuje sa imunitný systém a napomôže to ku kvalitnému spánku. Teplota v spálni by ale nemala klesnúť pod 16 stupňov Celzia kvôli zníženiu obranyschopnosti organizmu voči respiračným ochoreniam,“ dopĺňa.
Správne nastavená teplota v miestnostiach pomáha predchádzať viróze. Foto: Gettyimages.com (Zdroj: gettyimages.com)
Vetrajte nárazovo a pravidelne
Pokojnému spánku pomáha i vyvetraná izba. Počas zimných mesiacov treba dbať na pravidelné vetranie miestností, a to nárazovo, s oknom dokorán na niekoľko minút a niekoľkokrát denne, aby sa vzduch v miestnosti „vymenil“. Príliš vysoká teplota v miestnosti totiž spôsobuje väčšie vyčerpanie, únavu, bolesti hlavy a znižuje vlhkosť vzduchu. Suchý vzduch vysušuje sliznice očí aj dýchacie cesty a narúša ich prirodzenú vlhkosť.
Suchý vzduch škodí slizniciam aj pokožke
„Dôsledkom suchého vzduchu môže byť zvýšená chorobnosť, opakované zápaly spojiviek, nosovej sliznice, hrdla a dráždivý kašeľ. Suchý vzduch má vplyv aj na vysušovanie pokožky tváre, čo sa prejavuje jej predčasným starnutím a vznikom vrások,“ hovorí Oľga Miklánková.
Optimálna vlhkosť vzduchu by počas chladného počasia mala byť od 30 – 50 percent. Vhodná úprava vlhkosti vzduchu v miestnostiach sa dá dosiahnuť vetraním, vzduch sa v byte zvlhčuje aj pri varení, praní a sušení mokrej bielizne v byte.
Pokiaľ je v priestoroch bytu veľmi suchý vzduch, na zvlhčovanie je možné použiť rôzne druhy zvlhčovačov, na radiátory možno umiestniť odparovače – treba ich však udržiavať v čistote a pravidelne v nich vymieňať vodu, aby sa predišlo tvorbe baktérií.
Vykurovacia sezóna a zimný smog
Smog býva v zime výraznejší najmä v dôsledku vykurovacej sezóny a zvýšenej koncentrácie emisií zo spaľovanie v ovzduší. Smogové situácie sú spôsobené zhoršením rozptylových podmienok v ovzduší vplyvom nepriaznivého počasia. Najčastejšie ide o inverzné situácie, keď vrstva ovzdušia nad terénom, zväčša v dolinách, je prakticky nepohyblivá a všetky znečisťujúce látky vznikajúce v danej lokalite z výrobnej činnosti, vykurovania a výfukových plynov áut, zostávajú v dýchacej zóne človeka, čím dochádza k prekračovaniu maximálnych prípustných hodnôt znečisťujúcich látok.
Zimný smog obsahuje okrem oxidov dusíka a oxidov síry najmä prachové častice. Zo zdravotného hľadiska sú najvýznamnejšie jemné častice pod 10 µg (PM10), ktoré pri vdychovaní prenikajú do dolných dýchacích ciest. „K najcitlivejším skupinám patria alergici - astmatici, osoby s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy, veľmi malé deti a tehotné ženy,“ objasňuje hygienička.
U ľudí môže zimný smog spôsobiť akútne účinky vo forme dráždenia očí, slizníc nosa a hrdla, vyvolať kašeľ a pocit tlaku na hrudi. U alergikov to môže viesť aj k vyvolaniu astmatického záchvatu, u osôb s chronickým ochorením dýchacej alebo srdcovo-cievnej sústavy k zhoršeniu aktuálneho zdravotného stavu.
Upozornenia na smogovú situáciu pre PM10 vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). O vzniknutej smogovej situácii musí bezodkladne svojich obyvateľov informovať aj obec cez dostupné komunikačné prostriedky. Cez smogový varovný systém sú informované i príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva v Slovenskej republike, ktoré spolupracujú s dotknutými obcami a môžu poskytnúť podrobnejšie informácie o dopadoch znečistenia ovzdušia na zdravie a možnostiach ochrany.
Ako sa chrániť pred smogom:
- obmedzte športovanie a nadmerné aktivity vonku,
- obmedzte vetranie v interiéroch,
- skráťte celkovú doby pobytu vonku,
- vyvarujte sa iných aktivít znečisťujúcich ovzdušie v dýchacej zóne (fajčenie, voľné spaľovanie, lepenie, prášenie a pod.).
