Kedysi rástla ako burina, dnes patrí k najžiadanejším: Ľubovník lieči telo aj dušu
Zdroj: gettyimages.com
Ľubovník bodkovaný je od nepamäti používaný na hojenie rán, zmierňovanie neuralgických problémov či upokojenie psychiky. Starovekí ľudoví liečitelia dokonca verili, že chráni aj pred zlými silami. Z príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove sa dozviete, prečo je táto bylina jednou z najpredávanejších liečivých rastlín.
Ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum L.) patrí v rámci Slovenska medzi rastlinné druhy s masovým výskytom. Vo svete sa považuje za jednu z ekonomických rastlín, ktorá úspešne prešla dlhou cestou od buriny, cez jej masový zber ako liečivej rastliny vo voľnej prírode, ďalej cez kultiváciu, až k veľkoplošne pestovanej špeciálnej plodine. Vďaka veľmi dobrému postaveniu na celosvetovom trhu, jeho popularite a efektívnosti, sa ľubovník bodkovaný považuje za jednu z najpredávanejších liečivých rastlín.
Čítajte viac: Výnimočný skvost z letnej záhrady: Nechtík má účinky, ktoré sú balzamom pre pokožku
Názov Hypericum je odvodený z dvoch gréckych slov, hyper a eikon, v preklade „nad“ a „prízrak” ako v spojení „nad prízrakmi,“ napovedajúc jeho použitiu v starovekých dobách na ochranu proti posadnutosti diablom a jeho popisovanej aktivite ochraňovať pred „zlými duchmi“. Ešte predtým bolo použitý odvodený názov yperikon gréckym lekárom Euryphonom. Vďaka týmto použitiam jedným z najčastejších mien v staroveku bolo Fuga Demonum = Diablov bič. Druhové meno perforatum pochádza zo škvrnitého vzhľadu listov vďaka prítomnosti tmavých žliazok.
Pôvodní starovekí bylinkári vrátane Hippokrata, Plinia, Dioscoridesa, Theophrasta a Galena písali o liečivých vlastnostiach ľubovníka, poznamenajúc, že sa používa na hojenie rán, ako diuretikum a pri liečbe neuralgických problémov ako ischias (zápal sedacieho nervu) a bolesti bedier. Významný renesančný lekár a botanik Pietro Andrea Mattioli (1565) písal o jeho použití pri menštruačných bolestiach, ako diuretikum a antimalaretikum. Botanik John Gerard (1633) uvádza, že jeho použitie ako balzam na rany, popáleniny, vredy a uhryznutia bolo neporovnateľné. Olej získaný z kvetov bol zverejnený v prvom londýnskom liekopise – Pharmacopoeia Londonensis (1618). Po stáročia si zachoval povesť jedného z najspoľahlivejších liečivých olejov.
Ľubovník bol prinesený do severovýchodnej Ameriky európskymi kolonistami. Koncom roku 1751, Francúz Jean-Bernard Bossu zaznamenal použitie oleja z ľubovníka na hojace sa rany v štáte Louisiana, ktorého použitie bolo neskôr popularizované modernými homeopatickými lekármi. Najčastejšie použitie ľubovníka bolo pri liečbe depresie a rôznych psychologických a neuralgických poruchách, ako antihelmintikum proti červom, ako liečivý prostriedok pri slabšom krvácaní, ako čaj proti pomočovaniu u detí, a ako diuretikum.
Kvitne od júna do augusta
Botanicky je ľubovník bodkovaný trváca rastlina s klonálnym rastom. Má vysokú, priamu stonku, ktorá sa v hornej časti rozkonáruje. Listy sú protistojné, roztrúsene bodkované, sediace, široko vajcovité. Žlté kvety vytvárajú malokveté súkvetie. Plody sú tobolky so sediacimi žliazkami s rôznym počtom semien (od 3 až po vyše 1000). Semená sú valcovité až elipsovité, malé (0,3 -1,5 milimetra dlhé) a ľahké, prenášané na malú vzdialenosť vetrom alebo vplyvom gravitácie. Štúdium klíčenia semien ukázalo, že väčšina semien klíči na svetle. Patrí medzi hemikryptofyty, t.j. životná forma rastlín zahrňujúca trváce byliny s obnovovacími púčikmi, pretrvávajúcimi v nepriaznivom období na trvácich orgánoch pri povrchu zeme.
Vyskytuje sa od nížin a pahorkatín až do alpínskeho stupňa. Ťažisko výskytu je v horskom až subalpínskom stupni, kde miestami vytvára bohaté súvislé porasty. V najnižších polohách jeho prítomnosť závisí od vlhšej mikroklímy. Geologický substrát nie je rozhodujúci. Význam má až vo vyšších nadmorských výškach. Rastie vo vlhkých listnatých a ihličnatých lesoch, na rúbaniskách, krovinách, na rašelinných lúkach, prameništiach, pastvinách a kamenistých zrázoch.
Vňaťová droga (Herba hyperici) sa zbiera v období kvitnutia od júna do augusta. Na začiatku kvitnutia sa zbiera horná, 0,20 – 0,30 metra dlhá, listnatá časť kvitnúcej byle tak, aby obsahovala čo najviac mladých listov a výhonkov. Suší sa rýchlo, v tieni na vzdušnom mieste (aj zväzkovaná) alebo pri umelom teple do 35 stupňov Celzia. Po dvoch dňoch sušenia ju možno obrátiť. Uchováva sa v dobre uzatvorených obaloch. Treba ju dať sušiť ešte v deň zberu. Na zaparenie nie je náchylná, nedosušená však ľahko plesnivie, kvety hnednú a znehodnocujú sa. Treba ju kontrolovať a podľa potreby presušiť. Z hľadiska kvality drogy je dôležité vystihnúť správny čas zberu. Neskorý zber (odkvitnuté kvety a prítomnosť plodov) dáva menej hodnotnú drogu. Pri sušení na slnku a pri vyšších teplotách droga stráca farbu a vôňu. Droga má len slabý pach a zvieravú horkastú chuť.
Mnohoraké využitie
Hlavnou liečebne aktívnou zložkou ľubovníka bodkovaného je hypericín (C30H16O8, obrázok), ktorý patrí medzi naftodiantróny. Je to červeno sfarbený derivát antrachinónu. Metabolické dráhy súvisiace s tvorbou hypericínu nie sú dodnes presne popísané, predpokladá sa, že je syntetizovaný polyketidovou metabolickou dráhou, kde je kľúčovým enzýmom polyketidová syntetáza typu III.
V medicíne, vo farmaceutickom priemysle, v ľudovom liečiteľstve a v kozmetike sa používa najmä ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum L.). V medicíne sa droga používa ako zložka čajovín a na výrobu liečivých prípravkov. Aplikujú sa ako sedatívum pri nervových poruchách, najmä psychického charakteru (neuróza, depresia, migréna), pri nervovej vyčerpanosti, pri pomočovaní detí, v rekonvalescencii, pri vysokom krvnom tlaku a vápenatení tepien, ako aj pri žalúdočných, žlčníkových a gynekologických ťažkostiach. Ľudovo aj pri zápale žlčníka a močových ciest, pri poruchách látkovej premeny a tiež ako diuretikum (podpora vylučovania) a expektorans (uvoľňovanie hlienu). Zvonka ako adstringens (prípravky so sťahujúcim účinkom) podporuje epitelizáciu pri zle sa hojacich ranách, pri popáleninách, na mokvavé vyrážky a vredy, pri krvácaní ďasien, reumatizme a hemoroidoch a pri ťažkom dychu. Z drogy sa získava ľubovníkový olej (Oleum hyperici), ktorý sa uplatňuje najmä na vonkajšie použitie v kozmetike ako zložka detských krémov a olejov (ako ochranný prostriedok proti slnečnému žiareniu) a tiež pri bodnutí hmyzom.
Odolná mrazuvzdorná rastlina
Pestovanie tejto liečivej rastliny je možné aj na ťažkých pôdach, vhodnejšie sú však stredné pôdy, ktoré nemôžu byť zamokrené a zaburinené. Je si potrebné uvedomiť, že vzchádzanie semien a ontogenetický vývin rastlín po výseve je veľmi pomalý. Ľubovník je mrazuvzdorná rastlina a nemá špeciálne požiadavky na klímu. Môže sa pestovať na jednej lokalite s prestávkami 4 až 5 rokov. Vhodnou predplodinou je obilnina, nevhodnými sú napríklad okopaniny alebo krmoviny. Pri priamom výseve sa musí pozemok odburiniť. Pred výsevom musí byť pôda jemná a usadená. Hnojenie môže byť nasledovné: 100 - 120 kg dusíka /N/ .ha-1, rozdeliť na tri dávky, 70 - 100 kg fosforu /P2O5/ .ha-1 a 180 - 200 kg draslíka /K2O/ .ha-1 Fosfor a draslík by sa mali aplikovať dlhšie obdobie pred samotným pestovaním resp. pred vyklíčením rastlín. Prvú dávka dusíka môžeme aplikovať 3 týždne po vzchádzaní jedincov. Ak budeme porast kosiť dvakrát, tak po prvej kosbe aplikujeme ďalšiu dusíkatú dávku hnojiva, ktorá je 20 - 30 kg N .ha-1.
Hmotnosť 1000 semien je asi 0,12 gramu. Priamy výsev sa realizuje výsevkom cca 0,5 kilogramu semena na jeden hektár, bez následného prikrytia pôdou. Vzdialenosť jednotlivých riadkov je 0,45 metra. Pestovanie je možné z priesad, ktoré pripravíme počas zimného obdobia v semenáčoch, v skleníku pri teplote 20 – 25 stupňov Celzia. Odporúčame tiež, aby sa semenáče dali asi na päť dní na chladné miesto s teplotou okolo 2 – 4 stupňov Celzia. Osivo by malo následne klíčiť o 5 až 8 dní po tomto „ochladení“. Po vyklíčení rastlín stačí udržiavať teplotu 16 stupňov Celzia/12 stupňov Celzia – deň/noc. Po presadení na pozemok musí nasledovať postupné otužovanie na svetle a v tom čase už nesmie byť mráz. Hustota rastlín na jeden hektár sa pohybuje od 80 do 100-tisíc jedincov. Odporúčaná vzdialenosť je 0,40 × 0,30 metra, závisí však od používaných obrábacích a kultivačných zariadení. Pri priamej sejbe je podstatne väčšie riziko nepovzchádzania a len 30 až 50-percentný výnos v prvom roku pestovania.
Pravidelné odburiňovanie porastu je veľmi dôležité. Uprednostňujú sa mechanické opatrenia. Pri skorej žatve, keď sa zbierajú len vrcholky výhonkov, musia sa po zime, ešte pred novým rastom výhonkov, odstrániť odumreté časti rastlín. Pri konvenčnom pestovaní sa dajú použiť aj pesticídy (Fusilade Forte, Afalon, Gesagard alebo Lentagran). Pri aplikácii uvedených pesticídov však sa bezpodmienečne musí dodržať ich ochranná lehota.
Rastliny predmetného druhu dorastajú do výšky 0,60 metra, sú trvalé, a možno ich zbierať na pestovateľskej lokalite minimálne dva roky. Stonky (odnože) tvoriace rastlinu sú typicky dvojhranné a majú proti stojné listy. Vňať na farmaceutické účely sa zbiera v čase kvitnutia, kedy odrezávame kvety, stonky a listy vo výške prvého kvetného horizontu na rastline.
Dokáže viazať toxické kadmium
Veľké množstvo našich výskumov sa venovalo ľubovníku bodkovanému ako druhu rastliny so schopnosťou viazania človeku toxického kadmia (ťažkého kovu). Fytoremediácie sa vo všeobecnosti charakterizujú ako využívanie rastlín na dekontamináciu (ozdravenie, regeneráciu) znečisteného prostredia. Mnohé z remediačných techník už boli v praktickej aplikácii úspešné. Ukázalo sa však, že tieto technológie sú limitované charakterom územia, jeho veľkosťou, vlastnosťou pôdy, typom znečisťujúcej látky a zabezpečenia vhodných podmienok pre rast organizmov. Vzhľadom k uvedeným faktorom sa pre fytoremediáciu ako najuniverzálnejšie ukázali vyššie cievnaté rastliny.
Ako príklad s veľmi zaujímavými výsledkami sa ukázal práve ľubovník bodkovaný, ktorý patrí medzi hyperakumulátory kadmia. Tento druh produkuje viacero biologicky aktívnych zlúčenín, vďaka ich chemickej štruktúre viaže ióny tohto ťažkého kovu a vytvára tak menej toxické organokovové komplexy. Uvedený predpoklad potvrdzujú získané výsledky, keď koreňový systém rastliny kumuloval sedemkrát viac kadmia ako nadzemná časť. Na základe uvedených výsledkov možno ľubovník použiť na remediáciu substrátov kontaminovaných týmto ťažkým kovom.
Fotogaléria
ľubovník bodkovaný Ivan Šalamon
