Košatá lipa je majestátnym symbolom slovanstva. Vôňa jej kvetov evokuje lahodnú chuť lipového čaju a príchod leta. Z príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove sa dozviete, prečo je lipa oddávna klenotom ľudového liečiteľstva.
Väčšina z nás pozerá na lipu s obdivom. Je to krásny strom, ktorý sa dožíva úctyhodného veku až 600 rokov. Strom lipy so silným, krátkym valcovitým kmeňom, ktorý sa delí na početné silné konáre, dorastá až do výšky 40 metrov. Bohaté vetvenie vytvára udivujúcu, malebne rozložitú korunu. Táto, v čase kvitnutia, svojou ľúbeznou vôňou vábi nielen človeka, ale aj včely, ktoré ju pre hojnosť nektáru rady navštevujú.
Čítajte viac: Známa liečivá bylina s unikátnym účinkom: Dokáže spomaliť prejavy starnutia!
Odborné pomenovanie lipy – „tilia“, pochádza z gréckeho „ptilon“, čo znamená krídlo. Tento názov súvisí s kožovitými listeňmi súkvetí lipy. Po prvý raz sa toto pomenovanie objavilo už v knihe starovekého autora Plínia (23 - 79 n. l.) s názvom „Naturalis historia“.
Lipa je odpradávna jedným z najobľúbenejších stromov strednej a južnej Európy. O jej liečebných vlastnostiach a výrobe prípravkov na báze lipového kvetu, listov a kôry dokladujú vedecké state publikované Theofrastom z Eresu (373 - 288 pred n. l.), Plíniom (23 - 79 n. l.) a Galenom ( 2 str. n. l.).
Hojne sa s ňou stretávame aj v starých bájach a poverách. V starovekom Grécku a Ríme bol strom lipy oddávna spájaný s mytologickou poviedkou o nekonečnej láske starenky Baukis a starčeka Filemóna. V starej Germánskej ríši (600 n. l.) sa lipa stala posvätným stromom. V tých časoch bol jej rast priamo spájaný s osudom človeka. Keď sa totiž v rodine narodil muž – dedič, rodičia zasadili lipu. Táto rástla paralelne s potomkom. List zo stromu lipy bol dôvodom záhuby aj slávneho germánskeho mytologického hrdinu Siegfrieda.
Lipy ako symbol Slovanstva ospieval aj Ján Kollár (1793 - 1852), ideológ všeslovanskej vzájomnosti, vo svojej básnickej zbierke „Slávy dcera“ veršami:
„Tam ti neurodné rolníku ukázali rádlem,
bys klas neslo zlatý, brázdili lůno země.
Lipy oni, svěcený Slovanům strom,
Vedle pokojných cest sadili,
chládek by staly vůkol i čich.“
Takto sa lipa stala národným stromom všetkých Slovanov.
Neskôr sa lipa spomína aj v poéme „This Lime Tree Bower My Prison“ („Tento strom lipy je komnatou môjho väzenia“) anglického básnika Samuela Taylora Coleridga (1772 - 1834). Na britské ostrovy sa lipa dostala z Francúzska presádzaním do záhrad. Niektoré veľmi staré jedince môžeme nájsť aj v Kensingtonskom paláci. Tieto, pre Britov netypické stromy, a hlavne ich veľmi pekné kvety, sa stáli motívmi kamenných ozdôb na Katedrále Svätého Pavla, v Kráľovskej hosťovskej sále, na Chatsworde a na ďalších londýnskych kostoloch.
Liečivé vlastnosti lipy
V suchých kvetoch lipy (Flos titiae) bolo identifikovaných niekoľko skupín látok, ktoré podmieňujú ich liečebné vlastnosti. V prvom rade sú to flavonoidy, ďalej flavónový glykozid – tilirozid, organické kyseliny, voľné aminokyseliny, slizy, triesloviny, fytosteroly, saponíny, vanilín, tanín a jeho kondenzáty, mucilagén, karotín, vosk, mangán a vitamíny C a E. Kvety obsahujú aj silicu (0,04 - 0,1 %) s linalolom, geraniolom, geranylacetátom, citralolom, citronellalom, limonénom, linalylacetátom, pinénmi a terpineolom.
Bohaté chemické zloženie lipovej drogy podmieňuje široké spektrum liečebných charakteristík, medzi ktoré patria sedatívne (tlmiaci účinok na CNS), diaforetické (potopudné), diuretické (močopudné), mierne hypnotické, hypotenzívne (zníženie krvného tlaku), stredne adstrigentné (zužujúce cievy a znižujúce vylučovanie), cholagogické (podpora tvorby žlče), mucilaginózne (podpora tvorby hlienu), expektoranciálne (uľahčenie odhlieňovania a odkašľávanie), spazmolytické (uvoľňovanie kŕčov), stomatické (podpora chuti do jedenia), balneologické (osviežujúce v liečivých kúpeľoch), antiflogistické (zmiernenie zápalových reakcií), mierne laxatívne (preháňavý účinok), kozmetické, ďalej sa dokázal obnovovací efekt na tvorbu krvi, cievnych stien a ich zápalov.
Potopudný účinok vyvolávajú flavonoidy a voľná kyselina p-kumarová. Pričom sa nepredpokladá ich priame pôsobenie na potné žľazy, ale pôsobenie prostredníctvom vegetatívnych nervových dráh.
Zápar zmierňuje prechladnutie
Pre zmiernenie zápalových reakcií horných dýchacích ciest a na podporu uvoľňovania hlienu sa veľmi často aplikuje zápar, ktorý pripravíme z 1,5 gramu lipovej drogy na šálku vody. Takýto čaj sa pije 3 až 5-krát denne a obyčajne sa doň pridáva med a citrónová šťava, pri horúčkach sa môže priliať aj malinová šťava. Pre lepšie vypotenie organizmu sa podobne zaparí jedna lyžica suchých lipových kvetov vriacou vodou do pohára. Výhodnejšia je v tomto prípade kombinácia s drogami rumančeka kamilkového, bazy čiernej a plod ostružiny malinovej.
Bohaté uplatnenie v kozmetickom priemysle
V kozmetike sa výluh z čerstvého i sušeného lipového kvetu používa na regeneráciu pleti. Hlavne sa odporúča pri nepríjemných vačkoch pod očami, alebo malých bolestivých zápaloch v kútikoch očí a úst. Významné je aj jeho použitie pri umývaní vlasov. Po ošetrení sú vlasy jemné, pružné a lesklé.
Výťažky z lipového kvetu sa v kozmetickom priemysle používajú na výrobu pleťových krémov, vôd a gélov. Tieto kozmetické prípravky sa aplikujú na liečenie podráždenej kože, hnisavých rán na tele a tvári a pri zápaloch očí. Liečebný efekt sa môže zvýrazniť, ak sa na výrobu prípravkov použijú ďalšie liečivé rastliny (nechtík lekársky, rebríček obyčajný a ibiš lekársky). Extrakt z lipového kvetu je používaný aj pri produkcii peny do kúpeľa, ktorá má relaxačné, čistiace a protizápalové účinky na celý organizmus. Pri užívaní v terapeutických dávkach nemá droga lipy žiadne vedľajšie a škodlivé účinky.
Lipa je výborná medonosná drevina a má značný význam pre včelárstvo. Lipový med je vynikajúci, má dobrú chuť a arómu. Napriek veľmi krátkej dobe kvitnutia (dva až tri týždne) získava sa z nej veľké množstvo medu a medonosnosť lipových porastov sa oceňuje na pol až jednu tonu z hektára v roku.
Pre potenciálnu schopnosť exportu sušeného lipového kvetu a prípravkov z tejto liečivej rastliny pre svetový obchod zohráva veľmi dôležitú úlohu dostatočný výskyt súčasných lipových porastov. Následne je to jeho získanie, ktoré sa robí len zberom.
Zber kvetov si vyžaduje skúsenosti
Zber kvetu tejto liečivej rastliny môžu zabezpečovať len skúsení zberači, ktorí túto činnosť často robia niekoľko desaťročí. Pri tejto práci je veľmi dôležité správne odhadnúť čas zberu. Droga nesmie obsahovať veľa pukov a najmä odkvitnuté kvety s plodmi. Kvet sa teda zbiera s listeňom v čase plného kvitnutia, keď sú stredné súkvetia rozkvitnuté a okrajové ešte len v púčikoch. Čas priebehu kvitnutia stromov v júni alebo v júli je krátky, len 12 až 14 dní. Pri nepriaznivom chladnom počasí kvitnú stromy len sedem dní. Ľudia, ktorí sa venujú zberu tohto materiálu, preto musia skutočne veľmi dobre poznať vlastnosti kvitnutia stromu a jeho priebeh v súvislosti s aktuálnym počasím. Pri zbere sa musia používať zberové pomôcky: kôš alebo príručný vak, nožnice na tyči, hák so slučkou, háčik na kôš, rebrík a obaly.
Samotný zber je veľmi náročný, lebo kvety sú zväčša na obvode koruny tak vysoko, že sa môžu dosiahnuť len pomocou náradia. Malé zakvitnuté konáriky sa strihajú nožnicami na tyči (takto strom nepoškodíme) a kvety sa dodatočne oberajú. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam možno natrhať pol až dva kilogramy lipového kvetu za hodinu.
Pri sušení sa nesmú zapariť
Veľké praktické skúsenosti si v neposlednom rade vyžaduje aj sušenie čerstvého lipového kvetu. Ľahko sa zaparuje, a preto sa musí sušiť na vzdušnom mieste alebo pri umelom teple do 35 stupňov Celzia. Pri sušení sa nazbieraný materiál neobracia, lebo korunné lupienky môžu ľahko opadávať. Nesprávnym sušením a uskladnením sa listene kvetov lipy sfarbujú do hneda, kvety hrdzavejú, strácajú vôňu a znehodnocujú sa.
Neustály dopyt kvalitného lipového kvetu na domácom a svetovom trhu s liečivými rastlinami si vyžaduje jeho stály dostatok. V súvislosti so Zákonom „O ochrane prírody a krajiny“, ktorý uvádza, že hromadné zbieranie liečivých rastlín (lipového kvetu) má rušivý zásah do našej prírody, sa už poukázalo na schodné cesty riešenia tejto situácie. Tieto sa zhrnuli do niektorých opatrení, ktorých akceptácia môže prispieť k oveľa vyššej úrovni plánovania, organizovania a usmerňovania celého zberu liečivých rastlín bez väčších konfliktov s prírodou a so zákonom. Na strane druhej, riešenie môže byť aj vo vyšľachtení kríčkových, respektíve nízkokmenných líp.
Z odborného hľadiska môžeme jednoznačne konštatovať, že v lese rastúca lipa je drevina zlepšujúca pôdu. Lipové listy sa veľmi rýchlo rozkladajú a tým bránia tvorbe surového humusu. V lekárni je to liečivá rastlina, ktorá regeneruje a podporuje ľudské zdravie.
