Vedeli ste, že domáca výroba olejov má na Slovensku dávnu tradíciu? Zaslúžili sa o to naši olejkári, ktorí už v 18. storočí vyrábali éterické oleje z kosodreviny. Borovicovou silicou zmierňovali všetky neduhy spojené s dýchaním. Viac sa dočítate z príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.
Ihličie je zeleným symbolom Vianoc, radosti života, sviatočnej pohody, prosperity a duchovného pokoja. Málokto sa pri pohľade na rozsvietené farebné svetielka zamýšľa nad tým, že drevnatá rastlina sviatočne nazývaná „vianočný stromček“ patrí do čeľade borovicovité (Pinaceae), do ktorej spadá viac než sto druhov stále zelených stromov. Rastú hlavne na severnej pologuli, pospolito, tvoria rozsiahle lesy a hromadným výskytom určujú ráz krajiny, a dokonca aj podnebia nášho kontinentu.
Čítajte viac: Čajovníkový olej ako prírodný zázrak: Zatočí s prisatým kliešťom, akné aj bradavicami!
Už Hippokrates (460 - 370 p. n. l.), najvýznamnejší lekár všetkých čias, odporúčal použitie borovice pri respiračných problémoch a infekciách dýchacích ciest. Prvé dôkazy použitia borovicových semien a šišiek v ľudovom liečiteľstve, či ako konzumovanej potravy pochádzajú z vykopávok rímskych obydlí vo Veľkej Británii (43 n. l.).
Slovenských olejkárov poznali široko-ďaleko
V historických súvislostiach je však nevyhnutné a veľmi dôležité spomenúť slovenské olejkárstvo a jeho domácu výrobu liečivých olejov, následné obchodovanie s týmto tovarom a inými lekárnickými preparátmi. Začiatky olejkárstva siahajú oveľa hlbšie do minulosti, jeho hromadné rozšírenie je charakteristické až pre 18. a začiatok 19. storočia, predovšetkým v Turci, menej na Považí, Orave, Liptove a Spiši. Základom olejčekov boli rastlinné éterické oleje, ktoré sa získavali destiláciou alebo lisovaním rozdrobených vetvičiek a výhonkov, semien, plodov alebo iných častí rastlín. Čistá borovicová a kosodrevinová silica patrila k hlavnému obchodnému artiklu našich olejkárov, ktorí boli známi od Francúzska až po oblasti ruskej Sibíri. Sami ich použitie odporúčali pri všetkých problémoch respiračného systému.
Aktuálne je najvýznamnejším produktom ihličia narezávaním získaný terpentínový balzam. Môže pochádzať z rozličných druhov borovíc, je to však hlavne borovica lesná (Pinus sylvestris L.). Surový produkt sa čistí, následne upravuje a používa najmä v technike. Spracováva sa väčšinou pomocou destilácie na dve frakcie: prchavú – tvorí ju terpentínová silica a neprchavú, ktorú tvorí živicový zvyšok – kolofónia. Výskum na Slovensku sa zameral na izoláciu éterického oleja získaného z veľkokapacitne destilovaného ihličia z rôznych druhov ihličnanov v Novej Ľubovni s určením jeho kvalitatívno-kvantitatívnych charakteristík.
Obsah vzácnych látok
Borovicová silica je bezfarebná alebo jemne žltkastá kvapalina. Typicky vyniká veľmi silnou arómou. Jej hlavnou obsahovou látkou je (plynovou chromatografiou určený) α-pinén, ktorého množstvo kolíše od 25,1 do 27,4 percenta. Potvrdilo sa aj dostatočné množstvo limonénu, čo je zaujímavá skutočnosť pre jej kvalitu. Ďalšími identifikovanými zložkami sú bornylacetát, β -pinén, kamfén, myrcén, karyofylén a iné.
Vzácnejšia je silica z druhu borovice horskej – kosodreviny (Pinus mugo), ktorá má sviežu ihličnatú vôňa s balzamickým nádychom. Okrem uvedených komponentov sa tu nachádza vo väčšom množstve δ-3-karén, ktorého obsah je väčší ako 23,9 percenta. Okrem týchto dvoch druhov je dôležitým ihličnatým stromom aj jedľa biela (Abies alba L.), ktorá má podobné účinné látky s monoterpénami, ako sú bornylacetát, pinén, limonén, kamfén, ale aj felandrén.
Pomáhajú pri kašli aj reume
Všetky druhy silíc sa používajú na liečenie ochorení dýchacích ciest, majú protizápalové účinky, liečia reumatické, kĺbové bolesti, artrózu, kašeľ, nádchu a sú pre nich typické antioxidačné účinky. Ich schopnosťou je vyvolávať odkašliavanie, pôsobiť proti mikróbom a dráždiť pokožku.
Silice, respektíve destiláty z čerstvého ihličia, výhonkov alebo plodových šišiek smrekov, jedlí, smrekovca a borovíc, sa dávajú do kúpeľov, využívajú sa v inhaláciách pri ochoreniach dýchacích ciest alebo do esencií na spríjemnenie dýchania v ovzduší priestoru. Vo veľmi malých množstvách sú zložkami mastí, náplastí, balzamov a mazadiel proti reumatizmu, pri neuralgických bolestiach a natiahnutých svaloch.
Ku komerčne najúspešnejším prípravkom vyvinutým na Slovensku patril Pinosol (Пиносол), ktorého výroba bola ukončená v roku 2016 (pozn. redakcie). Jeho zložkami boli borovicová silica, silica mäty piepornej a eukalyptu, tymol (z materinej dúšky) a guajazulén (z rumančeka kamilkového). Liečebne sa používal na akútne a chronické zápaly nosovej sliznice a nosohltana, stavy po chirurgických výkonoch v nosovej dutine a jej tamponáde.
Významné je tiež použitie terpentínových silíc v kozmetike, pretože odvary z borovicového a jedľového ihličia sú súčasťou väčšiny liečivých kúpeľových prísad a prostriedkov osobnej hygieny s dezinfekčnými, prekrvujúcimi, osviežujúcimi a dezodoračnými účinkami. Na veľmi citlivej pokožke však môže vyvolať alergiu.
