Šípky - účinná zbraň proti chrípke: Návod, ako plody správne sušiť a skladovať

04.11.2017

Do džemov, kompótov, omáčok, sirupov, ale hlavne na čaj či prípravu vína – využitie červených šípok zdobiacich jesenné kríky je skutočne všestranné. Na šípkach však nie je zaujímavé len ich využitie v kuchyni. Viac o ich zložení a zdravotných účinkoch sa dozviete z príspevku Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Šípky (plodstvá druhov rodu Rosa L.) majú liečivé účinky aj v sušenom stave (Fructus cynosbati). Terapeuticky najdôležitejšie je pôsobenie kyseliny askorbovej (vitamín C) v prírodnej (prirodzenej) forme, ktorá je dávno známa ako antiskorbutický faktor. Kedysi na chorobu skorbut (vzniká z nedostatku vitamínu C) umierali námorníci na dlhých plavbách, pretože sa nedostali k čerstvej zelenine ani ovociu. Účinky kyseliny askorbovej boli preukázané aj v oxidačno-redukčných reakciách organizmu. Zlepšuje metabolizmus a podporuje vstrebávanie železa v pôsobení na enzymatické procesy. Zvyšuje imunitu proti infekciám tým, že stimuluje tvorbu bielych krviniek. Využíva sa v prevencii srdcovo-cievnych ochorení a má vplyv na priaznivý vývoj kostí a zubov.

Čítajte viac: Nevšedné využitie kráľa ovocia: Na čo všetko vieme využiť obyčajné jablko?

Spotreba kyseliny askorbovej v organizme stúpa pri horúčkovitých ochoreniach, chrípke, jarnej únave, pri vyššej nervovej záťaži, pri ťažkej fyzickej práci a podobne. Je potrebné zdôrazniť, že v šípkach je kyselina askorbová sprevádzaná biologicky aktívnymi látkami, ktoré jej účinky zosilňujú, dopĺňajú a slúžia ako stabilizátory. Sú to flavonoidy, ktoré sa označujú ako „látky vitamínu P“. Preto je jej účinnosť oveľa vyššia  v častiach rastlín ako synteticky vyrobená a predávaná v našich obchodoch.

Chuťové vlastnosti šípok zvyšujú ďalšie organické kyseliny (jablčná, citrónová a vínna). Ich liečebný význam je v pôsobení na zažívacie ústroje. Usmerňujú peristaltiku, pôsobia močopudne a mierne preháňavo. Do tretice sú tu triesloviny (deriváty fenolov), ktoré majú zvieravú chuť. Ich terapeutický účinok je v sťahujúcom (adstrigentnom) efekte, čo podmieňuje ich väzbu s bielkovinami. Tvoria tak nerozpustné zlúčeniny, a tým bránia prenikaniu vody, škodlivých látok k poškodenej sliznici alebo pokožke a umožňujú ich rýchlejšie hojenie.

Výskumné šľachtenie šípok na Slovensku

Slovenský výskum sa v minulosti venoval šľachteniu šípok za účelom získania vysokých obsahov uvedených organických kyselín a trieslovín. Vychádzalo sa pritom z poznatku, že väčšina druhov rodu Rosa je schopná vzájomného kríženia. Hybridy sú schopné ďalšieho rozmnožovania a zavádzania do pestovateľskej praxe. Napriek značnej variabilite v obsahu organických kyselín, na ktorú majú vplyv pedologické, klimatické podmienky a nadmorská výška, sa dosiahli ich vysoké hodnoty okolo 5,9 g.100-1 g (hybrid: Rosa canina x Rosa cinnamomea) a obsah trieslovín v šípkovej droge (Fructus cynosbatu sine semine) bol 5,77 percenta. Významnú úlohu tu zohrávali aj ďalšie hodnoty výnosu – veľkosť a hmotnosť šípok, percento dužiny a úrodnosť kríkov.

Z rodu Rosa je v slovenskej prírode najrozšírenejší druh ruže šípovej (Rosa canina L.), pričom jej prívlastok „psia“ (canina) možno vysvetľovať aj tak, že táto ruža je rovnako premenlivá ako  rod Canina (psov). Vedecké označenie pre šípky je prekladom gréckeho kynosbatos, zložené z „kynos“ – pes a „batos“ – pichľavý ker.

Šípky zbierali už naši dávni predkovia

Šípkový ker dorastá až do výšky dvoch metrov, má husté ostne rovnakého tvaru a veľkosti. Jeho semenami sú chlpaté nažky, umiestnené v dužinatej, vajcovitej alebo guľovitej červenejúcej šípke. Rastliny rastú na suchých a výslnných svahoch, medziach, skalách, v kroviskách a na okraji lesov do výšky tisíc metrov nad morom.

Nálezy šípok boli objavené už v prehistorických kolových príbytkoch vo švajčiarskych Alpách, ktoré boli v období rokov 5000 až 500 pred naším letopočtom stavané na okrajoch jazier, riek a močiarov. Svedčí to o skutočnosti, že už v tom čase sa zbierali a spracovali. Následne aj stredoveké a neskoršie herbáre spomínali šípky a mnohé prípravky z nich.

Aj sušenie má svoje pravidlá

Zrelé, nenamrznuté, zdravé a suché plody sa niekedy vo veľkom vykupovali z dôvodu ich vývozu do cudziny, hlavne do severských štátov. Dnes je výkup už obmedzený, ale ľudia ich zbierajú pre potešenie počas jesenných prechádzok a na vlastné využitie (džemy, kompóty, omáčky, med, sirup, pretlak, domáce víno a čaj).

Šípky by sme mali obtrhávať v ochranných rukaviciach od októbra do novembra. Sušia sa najskôr na voľnom vzduchu v jednej vrstve a potom sa dosúšajú umelým teplom – obvykle na plechu v rúre. Teplota však nesmie presiahnuť 35 stupňov Celzia, pričom plody nesmú zhnednúť alebo sa pripáliť. Sušenie musí prebiehať rýchlo, lebo materiál plesnivie. Pomer zosušenia je asi 3 : 1. Farba vysušených šípok je oranžová až tmavo hnedočervená, sú bez pachu, chutia kyslo-sladko a slabo sťahujúco. Môžeme ich rozrezávať a odstrániť z nich pichľavé chĺpky a drobné nažky (semená). Takto získaný materiál skladujeme v dobre uzatvorených obaloch, najlepšie v uzatvorených plechovkách na suchom a vzdušnom mieste.

Ruža - kráľovná medzi kvetmi

Ak už rozprávame o šípkach, nemožno nespomenúť význam ruže ako „kráľovnej kvetov“, ktorá nerozdáva len krásu, ale aj podmanivú vôňu. Ruže sa z tohto dôvodu pestujú viac ako tri tisícročia. Starí Peržania a neskôr Egypťania, Gréci i Rimania používali ružu nielen ako ozdobu svojich nádherných záhrad, ale tiež ako prísadu do parfumov a kozmetických prípravkov. V Grécku bola ruža prisúdená samej kráľovnej kvetov – bohyni  Chloris. Po splynutí gréckeho náboženstva s rímskym túto funkciu prebrala bohyňa Flóra. Na slávnostiach a sviatkoch zasvätených týmto bohyniam sa ľudia zdobili kvetmi, medzi ktorými prevažovala práve ruža. Na rímskych hostinách sa používali ruže na výzdobu miestností. Často sa jej kvetmi zasypávali dlážky pred príchodom cisára. Ruža tiež patrila medzi obľúbené ozdoby štítov vojakov rímskych légií.

Rôznofarebné ruže sa stotožňujú s mnohými ľudskými vlastnosťami. Ružový kvet ruže symbolizuje jednoduchosť a šťastnú lásku. Biela ruža označuje nevinnosť a rovnosť. Je spojená so svätým symbolom Panny Márie. Ruži žltej farby sa prisudzuje úspech a niekedy žiarlivosť. Červená sa porovnáva s vášňou, chlipnosťou, ba dokonca pomstou.

Ruža pravdepodobne bola a je najviac spomínaným kvetom v literatúre. Krásny kvet spolu so svojimi tŕňmi znamenal množstvo symbolov – sviežosť, krásu, dokonalosť, nesmrteľnosť, ktoré sa porovnávali s láskou. Rozprávanie o šípkach a ruži nemožno zakončiť krajšie ako veršom jedného z „nežných lyrikov“, ktorý chcel svet vidieť ružovo – vo večnej láske a mieri.

 

                                             „... floret odoratis terra benigna rosis

                                             (dobrotivá Zem kvitne vonnými ružami)

                                                                                                      Tibullus (Elegie I, 3)

 

Fotogaléria


Tagy:
šípky Ivan Šalamon ruža šípová

04.11.2017  |  Foto: Thinkstock.com, archív Ivana Šalamona  |  Zdroj: doc. RNDr. Ivan ŠALAMON, CSc.

Ďalšie články

Diskusia