Viliam bojuje s dvomi autoimunitnými ochoreniami naraz: Ľudia sa ma najprv boja

25.06.2019

S ulceróznou kolitídou bojuje Viliam Štovčík (42) už viac ako 18 rokov. Nie je však jediným autoimunitným ochorením, s ktorým sa húževnatý muž musel naučiť žiť. Vyšetreniu opísal, čím všetkým si musel prejsť, kým objavil svoju vlastnú cestu za šťastím.

„Prvé autoimunitné ochorenie u mňa prepuklo počas štvrtého ročníka na univerzite, keď mi diagnostikovali neurofibromatózu. Na tele a orgánoch mi začali rásť fibrómy. Boleli a rástli kdekoľvek, človek nemohol normálne žiť, stále som si musel dávať pozor, aby som si ich niekde neudrel alebo nezachytil, ľudia sa na mňa pozerali ako na mimozemšťana,“ opisuje 42-ročný Slovák, ktorému o rok nato diagnostikovali aj závažné zápalové ochorenie čriev (IBD), o ktorom nikdy predtým nepočul – ulceróznu kolitídu.

Čítajte viac: Crohnova choroba a ulcerózna kolitída: Príznaky, ktoré okamžite upozornia na črevný zápal

„Najhoršie bolo, že mi dlho nevedel nikto pomôcť,“ dodáva. Kým mu totiž stanovili správnu diagnózu, prešlo pol roka a niekoľkokrát musel byť hospitalizovaný. „Mal som silné brušné kŕče, hnačky, nemohol som spávať, postupne sa hnačky a bolesti stupňovali až tak, že som už nevládal vstať z postele. Po prvej hospitalizácii v nemocnici sa v stolici objavili aj krv a hnis. Všetko, čo som zjedol, išlo hneď von, alebo po chvíli ústami či črevami. Pomaly som už takmer nemohol piť ani čaj alebo vodu. Človek nevedel, či sedieť na záchode alebo radšej kľačať. Telo postupne slablo a strácalo sa, schudol som takmer 30 kilogramov a posledné dni som už nevnímal svet,“ ozrejmuje. Keby ho jedného večera nepreviezli do nemocnice, ďalší deň by už podľa lekárov nezvládol. Jediným šťastím v nešťastí bolo, že vysilený organizmus v poslednej chvíli dobre zareagoval na liečbu.

Čítajte viac: Najzáludnejšie ochorenie tráviacej sústavy: Prezradí ho aj ovocie a zelenina

Terapia založená na kortikoidoch však mala aj nežiaduci účinok – telo sa nalievalo vodou, koža začala praskať a zhoršili sa aj prejavy neurofibromatózy. Viliam sa boril jedným trápením za druhým a jediné, čo mu dodávalo vnútornú silu, bola vôľa žiť. Našťastie, symptómy sa lekárom podarilo postupne zažehnať. „Za posledných desať rokov sú obe ochorenia v kľudovej fáze, aj keď sa sem-tam jedno alebo druhé ozve,“ hovorí Viliam, ktorý kvôli tvorbe fibrómov absolvoval už množstvo operácií.

Kaskáda zdravotných problémov

Dodnes si kladie otázku, čo za jeho zdravotným stavom stálo a kedy sa uňho objavili prvé príznaky problému: „Rodičia mi spomínali, že ako dieťa som nemohol konzumovať mlieko ani chlieb, či múčne výrobky, lebo som ich hneď vyvrátil.“ Ulcerózna kolitída uňho naplno prepukla až na vysokej škole, v čase, keď mal vysokoškolák odovzdať diplomovú prácu. Zdravotné problémy vtedy odštartovalo ochorenie dýchacích ciest, po ktorom sa objavili príznaky autoimunitného ochorenia. „Neviem, čím to bolo, ale ako som sa dozvedel počas hľadania informácií o ochorení a neskôr pri ďalšom štúdiu, stretlo sa viacero činiteľov naraz - stres, prípravy na štátnice, zápal dýchacích ciest, študentská strava, veľa kávy, nedostatok pohybu a spánku, liečba antibiotikami, genetická predispozícia a ďalšie faktory.“

„Mal som však to šťastie, že keď ochorenie prepuklo, moji spolužiaci aj pedagógovia na univerzite pre mňa mali pochopenie. Neskôr mi tiež pomohli, aby som mohol dokončiť školu, a potom mi ponúkli doktorandské štúdium na univerzite. Podobné šťastie mám aj na kolegov - kedykoľvek potrebujem byť doma, dajú mi voľno, alebo keď som v práci a cítim sa zle, ak je práca hotová, tak môžem oddychovať alebo odísť domov či  k lekárovi,“ vysvetľuje.

S ochorením sa postupne naučili vychádzať aj Viliamovi rodičia a snažia sa mu pomáhať aj kamaráti. „Ochorenie mi vzalo veľa, ale zároveň otvorilo iný svet a dalo oveľa viac. Bez neho by som sa nezaujímal o veci, o ktoré sa zaujímam teraz a niektorých skvelých ľudí by som nikdy nespoznal,“ hovorí člen pacientskeho združenia Slovak Crohn Club (SCC).

Prežiť deň v čase komplikácií

Napriek podpore okolia je ťažké prežiť deň v čase komplikácií: „Najmä, ak ste v práci, alebo na pracovnom stretnutí či služobnej ceste, keď nemáte nablízku WC a nemáte so sebou náhradné oblečenie na prezlečenie. Párkrát sa mi to stalo. Vtedy neostáva nič iné, len prerušiť prácu, ísť domov alebo do hotela a umyť sa, prezliecť, a potom pokračovať v práci,“ opisuje pacient, ktorý komplikácie zvláda aj vďaka svojim voľnočasovým aktivitám.

„Pacienti s IBD, pokiaľ sú v remisii, zvládnu čokoľvek, sám som toho dôkazom, môžu ísť za svojimi snami. Každý by však mal poznať svoje hranice. Ja som napríklad stál som na 4-tisíckach a 5-tisíckach, kajakoval v Barentsovom mori, zraftoval divokú rieku v Rakúsku, trekoval sám vo fínskej divočine, lovil ryby v Nórsku, bol autobusom až na Gibraltári či Nordkappe, zabehol polmaratón bez prípravy pri propagácii asociácie EFCCA (združenie pacientov s IBD) a IBD ochorení. Dá sa letieť aj na druhý koniec sveta. Som rád, že som mohol vidieť svet a dúfam, že mi ešte zdravie dovolí precestovať ďalšie krajiny sveta, ktoré by som rád navštívil a spoznal,“ prezrádza. Zároveň však upozorňuje, že pacienti by sa pred cestou do cudziny mali poradiť so svojím lekárom. Majú totiž oslabenú imunitu a v prípade cesty do rozvojových krajín by tiež mali absolvovať preventívne očkovania a zobrať si so sebou potrebné lieky. Okrem toho sa musia pripraviť na to, že môžu akútne potrebovať toaletu a je dobré vedieť, kde ju v prípade krízy hľadať. O ochorení by tiež mali informovať svoje okolie a v núdzi mať kontakt aj na ambasádu SR v inej krajine. „Cestovať bez prípravy zo dňa na deň som skúsil aj ja. Stalo sa aj to, že som to musel vzdať a vrátiť sa z letiska alebo z polovice cesty,“ dopĺňa.

Múdrosť tradičnej čínskej medicíny

Ako ďalej pokračuje, každému pacientovi s IBD radí venovať sa nejakej záľube alebo vykonávať šport. Robiť všetko, čo človeku prospieva a napĺňa ho. „Vo voľnom čase sa každé ráno a večer venujem meditáciám, Qigongu a cvičeniu vnútorných štýlov Wu-shu, akými sú Taichichuan, Bakuazhen a Xingyichuan. Popritom veľa cestujem a spoznávam svet, ak to dovolí samotné ochorenie. Veľmi rád chodím do hôr, kde sa človek duševne očistí, hlavne od negatívnych myšlienok, a zároveň niečo urobí aj pre svoju kondíciu a telo,“ ozrejmuje.

„Cvičenia pomáhajú udržiavať  telo v rovnováhe a súčasne posilňovať vnútorné svalstvo, správne držanie tela a jeho ohybnosť. Pravidelné cvičenie Taiji Quanu je vynikajúcou metódou prevencie zdravia. Účinne znižuje vysoký krvný tlak, zmierňuje zažívacie problémy, nervové ťažkosti a problémy s krvným obehom,“ spresňuje.

V rámci tradičnej čínskej medicíny sa Viliam Štovčík zaoberá účinkami bylín na organizmus (fytoterapia), masážam, akupresúre či dietetike. Očarenie východnou náukou ho priviedlo aj ku kaligrafii, lukostreľbe a vzdelávaniu v kontexte tradičnej čínskej kultúry.

„Tradičná čínska medicína mi poskytla iný pohľad na IBD ochorenie, otvorila nové možnosti, ako sa vyrovnať nielen s ochoreniami, ale aj s mojím životom a problémami. Poskytla mi odpovede na otázky, prečo sa ochorenie vyvinulo, ale aj to, ako pomôcť sebe a iným pri rôznych zdravotných problémoch. Nie každý verí, že mu to pomôže. V súčasnosti však niektoré vedecké práce poukazujú na to, čo už vedeli už taoistickí mnísi alebo aj naše korenárky o čosi neskôr v stredoveku, keď o biochémii a molekulárnej biológii ešte nebolo ani chýru, ani slychu. Vedci prichádzajú na to, že látky v bylinách sú veľmi účinné a účinkami sa dokonca vyrovnajú moderným liekom (väčšina liekov totiž obsahuje práve deriváty alebo syntetické náhrady týchto látok),“ vysvetľuje vyštudovaný biochemik s upozornením, že v prípade bylinnej liečby ide o podpornú terapiu, ktorej cieľom je nastolenie rovnováhy v organizme a minimalizácia vedľajších účinkov konvenčnej liečby. V žiadnom prípade by ale pacienti nemali svojvoľne vysadzovať liečbu, keď sa im uľaví.

Pacientom s podobnou diagnózou radí v prvom úpravu stravy selekciou potravín, ktoré u nich nevyvolávajú zdravotné problémy. Viliamovi veľmi pomáhajú aj byliny. Keď sa ťažkosti hlásia o slovo, vie, po akých rastlinách siahnuť. Laikom však najprv odporúča poradiť sa s odborníkom.

Budúcnosť je vysoko a ďaleko

Ako z vlastnej skúsenosti dodáva, „k pozitívnej zmene často stačí len jednoduchá úprava návykov v stravovaní, vyhýbať sa stresu, nepremýšľať nad nepodstatnými vecami, nehnať sa za niečím, čo nepotrebujeme. Zároveň počúvať svoje telo, myslieť pozitívne, neplytvať svojou energiou na to, čo nemôžeme zmeniť a nevzdávať sa. Ľúbiť a hlavne byť sám pre seba svetlom.“

Svojím spôsobom života sa snaží byť príkladom pre ostatných, budúcnosťou sa však nerád zaoberá. Ako hovorieva, „nikto nevie, aká bude a či vôbec“. Neopúšťa ho však nádej na zlepšenie zdravotného stavu a je otvorený novým zážitkom, najmä cestovaniu a spoznávaniu ľudí z rôznych končín sveta: „Dúfam, že mi zdravie ešte dovolí trocha precestovať svet, že spoznám ďalších úžasných ľudí. Najbližšie sa pokúsim vystúpiť na Elbrus, podľa niektorých vraj najvyššiu horu Európy. A budúci rok, dúfam, sa mi podarí na pár týždňov navštíviť Čínu alebo Japonsko.“

Fotogaléria


Tagy:
neurofibromatóza tradičná čínska medicína ulcerózna kolitída autoimunitné ochorenie Viliam Štovčík

25.06.2019  |  Foto: archív V. Štovčíka  |  Autor: © Zoznam/zh

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk