Pred šiestimi rokmi bol Juraj Dostál zo Želiezoviec plný života. Tak, ako každý mladý vysokoškolák, aj Juraj si maľoval pestrú a peknú budúcnosť. Plány mu však skrížila zriedkavá diagnóza. Zo dňa na deň sa celý jeho svet stratil v záhadnom bdelom spánku, z ktorého sa ešte neprebudil.
Juraj bol dlhých 26 rokov zdravý. Vo februári 2011 sa ale všetko zmenilo. Ako nám opísala Jurajova mama Eva, mladík sa sťažoval na bolesť v oblasti pľúc, s ktorou ho prijali do nemocnice. Rodine by ani v zlom sne nenapadlo, v akom stave sa Juraj vráti domov. Keď ho prišla do nemocnice navštíviť mama, od zúfalstva sa jej podlomili kolená. „Polohovať, kŕmiť a prebaľovať,“ radil jej personál nemocnice, ako sa má starať o svojho syna. Pozeral sa na ňu prázdnymi, bezduchými očami.
Čítajte viac: Príbeh Martinka (11) s nevyliečiteľným ochorením: Najprv pôsobil ako hyperaktívne dieťa
Ako sa mohol zdravotný stav jej syna tak prudko zmeniť, to mama Juraja netuší. Od lekárov sa dozvedela, že mladík upadol do tzv. bdelej kómy (coma vigille). S okolím nekomunikuje a nereaguje na vonkajšie podnety, aj keď má oči otvorené. Po rokoch sa v jej mysli znova vynárajú pochybnosti, že upadol do kómy vinou nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
Od vyrieknutia diagnózy ubehlo už šesť rokov a stav dnes už 32-ročného Juraja sa zmenil len málo, našťastie, k lepšiemu. „Posledné vyšetrenia ukazujú, že v našom konkrétnom prípade je určitá perspektíva, nakoľko Juraj začal reagovať na niektoré vonkajšie podnety, ako je svetlo, chlad, teplo, chute aj na citové prejavy ako je úsmev, hnev,“ ozrejmuje pani Eva v menej celej rodiny, ktorá neprestáva veriť, že sa raz na nich Juraj opäť usmeje a povie im, ako sa cíti.
Musia vyžiť z minima
„Stále v sebe živím nádej, že je jeho komatický stav len dočasný. Prípady z minulosti potvrdili, že po intenzívnej regenerácii mozgovej činnosti môže pacient začať reagovať na podnety,“ dodáva. Nie je to však zadarmo. Pani Eva musela predať auto, pozemok a stále to nestačí. Dnes žije zo životného minima. Choroba strovila desiatky tisíc eur, ktoré by vrátil späť jedine zázrak v podobe Jurajovho uzdravenia.
Aby Jurajove svaly celkom neochabli, musí chodiť na rehabilitácie, podstupovať elektroliečbu, balneoterapiu či masáže. Zároveň sa musí vyvarovať vzniku preležanín, ktoré predstavujú pre ležiacich pacientov závažné riziko. „Je to pre mňa nepredstaviteľná finančná záťaž,“ priznáva Jurajova mama, ktorej príbeh zverejnila nadácia Ľudia ľuďom. Navyše, liečba neurologického ochorenia, aké postihlo Juraja, je na Slovensku ešte len v plienkach.
„Musela som odísť zo zamestnania a plne sa venovať synovi, ktorý bol v tom čase v poslednom ročníku na vysokej škole. Potrebuje 24-hodinovú starostlivosť. Namiesto toho, aby som sa starala o dcérku môjho staršieho syna ako babička a prežívala s ňou krásne zážitky, denne bojujem o zlepšenie zdravotného stavu môjho Juraja. Jeho utrpenie a krutý osud je aj mojím utrpením. Jeho najkrajšie roky sú vymazané,“ trpko uzatvára mama dvoch synov.
