Príbeh Zuzany, ktorá o svojom ochorení vôbec nevedela: Dnes už si netrúfa ani na tanec!

Pani Zuzane v 18 rokoch zistili idiopatickú pľúcnu fibrózu.
Zdroj: Tlačová správa
2017-10-30 17:00:00

Za sebou má neľahký životný príbeh a boj s vážnym ochorením, sna o vlastnom kvetinárstve sa však nevzdáva. Pani Zuzane v 18 rokoch zistili idiopatickú pľúcnu fibrózu. Spomína, že ako mladého človeka ju najprv ochorenie veľmi nezaujímalo.

O ochorení vôbec nevedela

Zmenilo sa to však po tom, čo sa stretla s inými pacientmi a nakoniec pre rovnakú chorobu stratila aj sestru. Ako hovorí, keď si človek ochorenie veľmi  pripustí, položí ho to fyzicky aj psychicky. Potrebnú  nádej a povzbudenie chce preto dať cez občianske združenie Nádej pre Pľúca aj druhým. Že sa netreba vzdávať jej každý deň pripomína heslo nad posteľou – Ak o tom dokážeš snívať, dokážeš to aj uskutočniť.

Čítate tiež: Slováci nepoznajú príznaky mŕtvice: Toto sú tri varovné signály, že musíte konať rýchlo

„O ochorení som vôbec nevedela. V detstve som mala problémy, bola som alergik a mala som časté bronchitídy. K diagnóze pľúcna fibróza som sa dostala náhodou, v Prešove mi pani primárka urobila test a poslala ma do Vyšných Hágov. Tam mi diagnostikovali idiopatickú pľúcnu fibrózu. Diagnóze však lekári úplne neverili, keďže kapacitu pľúc som mala nízku, ale spirometriu ako normálny človek. Nekašľala som, nič mi nebolo, ale napríklad pri behu som vôbec nevládala. Lekári preto rozmýšľali aj o srdcovocievnom ochorení. Keďže som bola mladá, chceli vylúčiť, že ide o idiopatickú pľúcnu fibrózu,“ spomína Zuzana.

Diagnózu však po mesiacoch napokon potvrdili v Bratislave, ako 18-ročná si ju veľmi nepripúšťala.

„Povedia vám diagnózu, nepripisujete tomu význam, niečo si prečítate. Informácií bolo málo, v podstate som nevedela, čo je to IPF. Musíte to prežiť, aby ste pochopili, čo to je, ako vám berie život, známych, spolupacientov a končíte ako končíte, na kyslíku.  Keď vidíte, že odíde jeden pacient, druhý , donúti vás to o tom rozmýšľať.  Ja som to zažila aj vo vlastnej rodine, všetko som videla u sestry, ktorá dostala popôrodnú fibrózu, tak som už vedela, čo je to fibróza, ako končí. U mňa sa naplno prejavilo zhoršenie stavov po narodení môjho syna. Difúzna kapacita pľúc sa výrazne znížila a začali sa prvé komplikácie.„

Ochorenie ju v súčasnosti obmedzuje takpovediac na každom kroku. Ako hovorí, vždy keď vidí schody vie, že už na prvom poschodí to bude musieť predýchať. Nedostatok kyslíka pociťovala v minulosti pri rýchlej chôdzi, dnes sa zadýcha už aj pri bežnom tempe.

„Keď máme babskú jazdu, nemôžem si dovoliť ísť na žiadnu túru. Kedysi som veľmi rada tancovala, dnes už by som ani jeden tanec nedala,“  priblížila.

Okrem dýchavičnosti Zuzana schudla, trápi ju kašeľ a  pociťuje aj veľkú únavu i pri bežných domácich prácach. 

Už po 3 - 4 hodinách som unavená, ako keby som ťahala nočnú. Vtedy si treba nájsť chvíľku, zdriemnuť si a ide sa ďalej.“  Život Zuzane ovplyvňuje aj počasie, najlepšie jej je počas horúcich a suchých dní. „Mohla by som žiť niekde v Dubaji,“ skonštatovala so smiechom.

Lieky jej nerobili dobre

Po diagnostike začali Zuzanu liečiť liekmi, ktoré však neznášala. Mala z nich pocit kolapsových stavov, opúchala jej tvár, či sa vyhodili na tele vyrážky.

„Sama som si ich vysadila, dlho som bez nich fungovala a chodila na preventívne kontroly do Vyšných Hágov.  Keď sa môj zdravotný stav zhoršil a pridružili sa komplikácie, musela som s pravdou von, že lieky roky neužívam, potom som mala v každej správe, že ako pacient nespolupracujem. Ja som tak však fungovala, bola som vydatá, porodila syna, s exmanželom sme podnikali ako bežný zdravý človek.“

Prišla o všetko, ale nevzdáva sa

Počas toho, ako sa Zuzane zdravotný stav zhoršil a ležala s pneumotoraxom na jednotke intenzívnej starostlivosti, musela sa rozhodnúť aj pre rozvod.

„Prišla som o všetko. S exmanželom sme mali kvetinárstvo, to mi zobral, keďže som tam figurovala len ako zamestnanec v chránenej dielni, čo sa mi stalo osudným a dostala som výpoveď. Prišla som o dom aj auto. Mohla som to vzdať alebo sa rozviesť. Podala som o rozvod, jeden deň sa rozviedla a druhý deň išla synovi na stužkovú.“ 

Zlomiť sa životom nenechala  a s kapacitou pľúc 30 percent začala prerábať aj dom. Neopúšťa ani svoj sen mať raz vlastné kvetinárstvo.

„Ja som taká alfa, keď si niečo zaumienim, idem za tým. Viem, akú mám kapacitu pľúc, čo mi je, možno si niekto povie, že som blázon, ale ja mám pred sebou ešte podnikanie, žiadne umieranie,“  hovorí s úsmevom.

Lekári jej v tom čase nasadili novú liečbu a povedala si, že to má ešte zmysel. V tom čase sa aj rozhodla byť ako pacient spolu s lekármi jedným zo spoluzakladateľov vznikajúceho občianskeho združenia Nádej pre pľúca klub pacientov s pľúcnou fibrózou a prispieť tak k lepšej informovanosti a starostlivosti o pacientov. Druhým ľuďom chce dať v boji s vážnym ochorením lepšie informácie ako mala ona sama i nádej. Pomoc druhým považuje za recept na šťastný život. Spomína, ako stretla pacientov s raz tak veľkou kapacitou pľúc, ochorením sa však nechali zlomiť a vzdali sa. „Aby počuli, nevzdávajte to. Mne to nemal, kto povedať.“

Fotogaléria

2017-10-30 17:00:00  |  Foto: Tlačová správa  |  Zdroj: red

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia