Kým bežného kliešťa si na pokožke ani nemusíte všimnúť, kliešťa rodu Hyalomma zbadáte okamžite. V Európe sa zrejme začalo dariť aj tropickým druhom kliešťa, ktoré môžu prenášať exotické vírusy.
Podľa odborníkov začali byť tento rok kliešte aktívne veľmi skoro. A nielen to. Očividne sa v Európe udomácňujú aj tropické druhy parazita. Informuje o tom nemecký portál Focus.de, podľa ktorého sa kliešťom rodu Hyalomma pravdepodobne po prvýkrát podarilo prezimovať v Nemecku. Parazitológovia sa domnievajú, že kliešte dokázali prečkať zimu, pretože sa objavili ešte pred príletom sťahovavých vtákov, ktoré ich zvykli transportovať už v minulosti.
Čítajte viac: Hrozivá správa od susedov: Najvyšší počet nakazených kliešťov, rekord v celej Únii!
Kliešte Hyalomma sú oveľa väčšie než bežné európske kliešte a majú oči, ktorými pozorujú svoju vyhliadnutú korisť pri prenasledovaní. Ich pricicanie tiež môže byť bolestivejšie.
Našli ich aj na Slovensku
Ako pre Vyšetrenie uviedol parazitológ Michal Stanko z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach, „kliešťov rodu Hyalomma je viac druhov. Žijú bežne v trópoch i subtrópoch. Napríklad aj na Balkáne,“ vysvetlil s tým, niekoľko kusov ešte pred rokmi našiel pri bulharskom Primorsku.
Objavili sa aj na Slovensku: „U nás bol niekoľkokrát potvrdený druh Hyalomma marginatum (na Slovensku i na Morave). Je to druh, ktorého prvé dve štádia, teda larva a nymfa, parazitujú na vtákoch a dospelé jedince kliešťov na veľkých cicavcoch (ovce, dobytok, kone...).“
Kliešte rodu Hyalomma podľa slov docenta Stanka už niekoľkokrát dokumentovali slovenskí ornitológovia pri krúžkovaní vtákov: „Z času na čas im na hlave okolo ušného otvoru (najmä trsteniarikom) objavia tieto nedospelé kliešte.“
„Doteraz bol u nás z voľnej prírody publikovaný iba jeden údaj o samičke z vegetácie, bolo to na juhozápadnom Slovensku pri Podunajských Biskupiciach,“ spresňuje parazitológ a približuje, že dospelé jedince tohto rodu kliešťa sú dosť veľké, veľmi aktívne sa pohybujú, čím pripomínajú pavúka. Majú tmavohnedé nohy s pruhmi bielej farby.
„Dlhé roky sa nepovažovalo za reálne, aby transportované jedince prežili zimovanie a založili životaschopné populácie,“ doplnil docent Stanko.
Obavy z nebezpečného vírusu
Znepokojenie tieto kliešte vzbudzujú najmä preto, že môžu prenášať vírus krymsko-konžskej hemoragickej horúčky.
Ako informovala Daša Račková z komunikačného referátu Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR), „krymsko-konžská hemoragická horúčka je ochorenie vyvolané vírusom rodu Nairovirus, čeľade Bunyaviridae. Vyskytuje sa v Afrike, na Balkáne, Strednom Východe a v ázijských krajinách pod 50. rovnobežkou. Rezervoárom vírusu sú drobné hlodavce, vtáky, niektoré domáce zvieratá a kliešte rodu Hyalomma.“
Doplnila, že ochorenie sú schopné prenášať nielen infikované kliešte. Nakaziť sa možno aj kontaktom s krvou a telesnými tekutinami infikovaného zvieraťa alebo človeka. Inkubačná doba trvá 3 až 12 dní. „Typickými príznakmi ochorenia sú horúčka, zimnica, bolesti hlavy, kĺbov, zvracanie a celková vyčerpanosť,“ spresnila s tým, že prvý prípad ochorenia človeka na krymsko-konžskú hemoragickú horúčku bol zaznamenaný v roku 2016 v Španielsku aj v juhozápadnej Európe, keď výskumníci vírus našli u kliešťov rozšírených po celom Španielsku.
Terapia je symptomatická a spočíva v tlmení príznakov. Prevenciou je používanie repelentov a insekticídov.
Ďalší tropický „bratranec“
Kliešte Hyalomma nie sú jediným druhom tropického kliešťa, ktorý sa u nás môže objaviť. Kvôli meniacim sa klimatickým podmienkam bol minulý rok v Bratislave hlásený výskyt kliešťa Rhipicephalus sanguineus, ktorého možno bežne nájsť v Stredomorí, Chorvátsku, na Blízkom východe, v Afrike alebo v Amerike. Na rozdiel od obyčajného kliešťa dokáže prežiť aj v byte.
Rhipicephalus sanguineus môže prenášať bakteriálnu rickettsiu, škvrnitú horúčku, na ktorú okrem vysokých horúčok upozorňujú aj červené škvrny vznikajúce na tele nakazeného. Ochorenie môže vyústiť do zápalu pľúc. Tento druh tropického kliešťa bol u nás prvýkrát nájdený v 60. a druhýkrát v 80. rokoch minulého storočia.
