Najpodivnejšia z porúch: Stačí, aby ste TO započuli a mozog spustí obrannú reakciu
Zdroj: gettyimages.com
Prečo dokážu niektorých ľudí vytočiť a nazúriť aj tie najbežnejšie zvuky? Podľa odborníkov trpia mizofóniou, málo preskúmanou poruchou, ktorá však môže svojmu nositeľovi skomplikovať každodenný sociálny život.
Žuvanie, chrumkanie popcornu v kine, škrabanie nechtov po látke: tieto zvuky sú pre väčšinu z nás takmer nepostrehnuteľné, no pre 28-ročnú Soniu je ich počúvanie utrpením.
Čítajte viac: Gabriela trpí chorobou, pri ktorej analgetiká nepomôžu: Bojuje s ňou každý desiaty z nás!
„Keď počujem matku, ako poťahuje do telefónu, rozzúri ma to natoľko, že musím položiť slúchadlo,“ priznáva mladá žena, ktorú cituje francúzsky týždenník L'Express. Rovnakou anafylaktickou reakciou trpí aj tridsaťdvaročná Laura. Keď jej priateľka je, musí odísť z miestnosti - až natoľko je pre ňu zvuk prehĺtania neznesiteľný.
Obe mladé ženy niekedy blízki obviňujú z príliš nízkej tolerancie a nepochopenie ich stavu vedie až k hádkam. Ženy však trpia reálnou poruchou – mizofóniou - čiže nenávisťou voči zvuku.
Zmes nepríjemných pocitov
Poruchu objavili v roku 2000 Pawel a Margaret Jastreboffovi z Emoryho univerzity v Atlante. Jej jadrom nie je sluchový problém. Porucha spočíva v tom, že sa v mozgovej kôre rozpútajú negatívne pocity, ako je hnev, nenávisť, úzkosť alebo znechutenie voči špecifickým zvukom.
Podľa oboch vedcov môže byť mizofónia dedičná a rokmi sa prehlbovať. „Otec, brat a sestra sú trochu ako ja, ale nie natoľko,“ hovorí Laura, u ktorej porucha s postupujúcim vekom nadobúda čoraz širšie rozmery.
Švajčiarski psychiatri zdôrazňujú, že sa vedecká obec v názore na mizofóniu nezhoduje: „Niektorí vedci tvrdia, že mizofóniu možno považovať za komplex symptómov, ktoré patria k charakteristikám generalizovanej úzkosti alebo schizotypickej poruchy osobnosti. Pripúšťajú však, že je potrebné vykonať štúdie.“
V roku 2016 francúzska novinárka Alexandra Vardiová vo svojom príspevku vysvetľovala, ako nenávidí zvuky vydávané ostatnými, najmä keď sú vydávané ich ústami. A to tak, že by mala chuť udrieť toho, kto dýcha, žuje či funí príliš hlasno. Aj francúzsky herec Bruno Salomone písal o mizofónii v rovnomennom románe.
Ticho je luxus
Táto tematika však zaujíma ľudí aj mimo spoločenstva mizofónnych. Je to preto, že nás stále viac prenasledujú všadeprítomné zvuky. Podľa vyšetrovania agentúry TNS Sofres si o hluku až 49 percent Francúzov myslí, že sa situácia s hlukom v meste za posledných desať rokov zhoršila. Preplnené verejné priestory, preťažená verejná doprava, bezohľadní susedia: v meste niektorí znášajú život stále horšie.
Holandská štúdia realizovaná v roku 2009 na 50 pacientoch ukázala škálu reakcií mizofónnych ľudí, ktoré môžu začínať roztrpčenosťou a končiť slovnou či dokonca fyzickou agresiou.
„Keď som s blízkymi, odchádzam od stola. Keď susedia vo vlaku chrúpu čipsy, zapchám si uši alebo si nasadím slúchadlá,“ uvádza Laura. Začala chodiť k hypnoterapeutovi. „Bol prekvapený mojou žiadosťou, ale vysvetlil mi, že bude postupovať ako u toho, kto chce prestať fajčiť. Je potrebné preprogramovať mechanizmy obsiahnuté hlboko v podvedomí,“ hovorí.
Sonia sníva o tom, že v lete pôjde na tichý ostrov, kde nikto nebude v jej blízkosti jesť, telefonovať ani hrať na gitare. Ticho je dnes považované za luxus. Podľa amerického vedca Gordona Hemptona na svete existuje len asi 50 miest, kde nie je vôbec žiadny hluk.
Fotogaléria
hluk sluch mizofónia
