Vedci majú podozrenie, že znečistené ovzdušie by okrem zdravotných problémov či horších školských výsledkov mohlo mať vplyv aj na zvýšenú kriminalitu. Niektoré súčasné štúdie naznačujú, že tam, kde ľudia dýchajú najšpinavší vzduch, sa najviac kradne či zabíja. Hoci to znie ako sci-fi, môžeme sa raz dožiť toho, že polícia bude monitorovať čistotu ovzdušia a rozmiestňovať svoje sily podľa aktuálneho výskytu splodín, píše BBC.
Znečistený vzduch má podľa vedcov vplyv na úmrtie siedmich miliónov ľudí ročne. Nie je vylúčené, že niektoré štúdie čoskoro dôjdu k záveru, že k tomuto číslu je možné pridať aj prípady vrážd či zabitia v znečistených oblastiach.
Čítajte viac: Viac než stotisíc áut denne: Zisťovali sme, v ktorej časti Bratislavy dýchame najhorší vzduch
Minuloročná štúdia Sefiho Rotha z Londýnskej ekonomickej školy dospela k záveru, že v mnohých londýnskych obvodoch dochádza k ťažším zločinom v tých dňoch, keď je vo vzduchu viac škodlivých častíc. Týkalo sa to robotníckych štvrtí aj bohatších rezidenčných zón. Vedec síce pripustil, že ide o náhodnú časovú koreláciu, avšak začal jav skúmať podrobnejšie, aby potvrdil možnú príčinnú súvislosť. Venoval sa podrobnému výskumu malých oblastí, medzi ktorými sa počas dňa v závislosti od smeru vetra pohybovali masy znečisteného vzduchu. „Jednoducho sme ten mrak každý deň sledovali a zisťovali, čo urobí s úrovňou zločinnosti tam, kam sa dostane ... Zistili sme, že kamkoľvek príde, počet zločinov narastie,“ vykreslil Roth.
Keď ulice „smrdia“ zločinom
Jeho štúdia však nenaznačuje možnú súvislosť medzi množstvom škodlivých častíc vo vzduchu a výskytom vážnych zločinov. Koreláciu našiel Američan Jackson Luo z Massachusettského inštitútu MIT, ktorý porovnával dáta z tisícok amerických miest za uplynulých deväť rokov. Tam, kde ľudia dýchali špinavší vzduch, sa podľa neho vo výraznejšej miere darilo závažným zločinom, ako sú lúpeže, znásilnenia či vraždy. Aj v tomto prípade mohlo ísť o náhodnú súvislosť nezávislých javov, ale výsledky sa nezmenili ani v prípade, keď autor zohľadnil sociálne faktory, napríklad výšku príjmov či nezamestnanosť.
S podobnou teóriou prišiel aj tím Diany Younanovéňej z Juhokalifornskej univerzity. Dospel k záveru, že dospievajúca mládež sa správa horšie, keď dýcha vzduch obsahujúci škodlivé mikročastice.
Tieto výskumy sú podľa BBC iba začiatkom hľadania možných súvislostí a vedci sa zhodujú, že potrebujú nájsť ďalšie dôkazy. Vládnuci politici by sa však podľa nich mali držať príkladu krajín, ktoré úroveň znečistenia ovzdušia rýchlo znižujú. A tam, kde sa to nedarí vládam, by sa mali o vzduch, ktorý dýchajú, zaujímať sami obyvatelia. Prospeje to k ich fyzickému a duševnému zdraviu aj slušnému správaniu.
