Čas neuteká všetkým rovnako. Kto sa cíti byť mladší, než je jeho skutočný vek, má výhodu oproti ostatným. Podľa expertov existuje reálny vzťah medzi takzvaným subjektívnym vekom, teda vekom, na ktorý sa cítime, a vitalitou mozgových funkcií. Ten, kto sa cíti byť zdravý, je tiež menej vystavený depresiám.
Kto sa cíti byť mladší, v skutočnosti aj je mladší, a kto sa cíti byť starší ako je jeho skutočný vek, je naozaj starší, píše taliansky denník Corriere della Sera. Tieto súvislosti boli zistené pri výskume, ktorý vykonal tím vedcov pod vedením profesora Seyula Kwaka zo Soulskej národnej univerzity, a ktorý zverejnil časopis Frontiers in Aging Neuroscience. Výskum potvrdil aj všeobecnejšiu skutočnosť, že každému ubieha čas inak a že jeho vplyv na organizmus môžu spomaľovať, alebo naopak, zrýchľovať rôzne faktory.
Čítajte viac: Znečistený vzduch je pre mozog ako jed: Krutý účinok, ktorý sa naplno prejaví až po rokoch!
Položte si zásadnú otázku!
Vedci vyšetrovali 68 osôb vo veku od 59 do 84 rokov magnetickou rezonanciou, aby vyhodnotili objem ich sivej mozgovej hmoty, ktorá je priamo zodpovedná za funkčný úbytok súvisiaci s vekom. Zároveň zisťovali ich subjektívny vek pomocou špeciálnych dotazníkov, mnemonické schopnosti a celkový zdravotný stav.
Ukázalo sa, že kto sa cítil byť mladší, mal skutočne výkonnejšiu pamäť, bol zdravší a bol menej vystavený depresívnym príznakom. Rozdiel zostával rovnaký, aj keď boli do výsledkov zahrnuté možné odchýlky v závislosti na rôznych profiloch osobnosti.
„Keď sme skúmali štrukturálne odlišnosti sivej hmoty, zistili sme, že objem prefrontálnej kôry (časť mozgu, ktorá je hneď za našimi očami a čelom v oblasti spánkových lalokov) a striatálnymi oblasti (oblasť nad čelom) vykazuje spojitosť s tým, aký starý sa kto cíti byť,“ uvádzajú autori výskumu.
„Obzvlášť oblasť prefrontálnej kôry slúži na potláčanie neužitočných informácií. Ak si človek uchová dobrý objem v tejto oblasti mozgu, znamená to, že si udržiava dobrú výkonnosť mozgu a schopnosť riešiť zložité úlohy. Naopak, ďalšie oblasti mozgovej kôry, ktoré sú významné z hľadiska poklesu kognitívnych schopností, nie sú spojené so subjektívnym vekom,“ napísali vedci.
Platí aj opačné pravidlo
Juhokórejskí psychológovia tiež zvažovali hypotézu, že ten, kto sa cíti byť mladší, má skôr tendenciu viesť aktívny život ako z hľadiska fyzického, tak z hľadiska kognitívneho. Tento životný štýl môže zlepšovať stav mozgu, a teda viesť k pocitu, že sme mladší než je náš skutočný vek.
Aj v tomto prípade platí opačné pravidlo. Kto sa cíti byť starší ako je jeho skutočný vek, môže mať tendenciu k sedavému životnému štýlu a nízkej mentálnej aktivite. To prispieva k starnutiu jeho mozgu. „Kto sa cíti byť starší ako je jeho skutočný vek, by mal zvážiť zmenu životného štýlu a svojich každodenných aktivít,“ usudzujú autori výskumu.
