Štvrtok25. apríl 2024, meniny má Marek, Marko, Markus, zajtra Jaroslava

Najdesivejší paradox, ktorý sa týka každého desiateho človeka: Bizarný prejav mysle

Ilustračné foto: Gettyimages.com Zobraziť galériu (2)
Ilustračné foto: Gettyimages.com (Zdroj: gettyimages.com)

Štatistiky hovoria, že ľavákov je v populácii zhruba desať percent, teda menšina. Možno práve preto sú v určitom zmysle považovaní za výnimočných. Nečudo. Veď práve ľaváctvo preslávili také silné mená ako Albert Einstein či Wolfgang Amadeus Mozart a Leonardo da Vinci. Vedci tvrdia, že myslenie ľavákov môže byť skutočne odlišné.

 

Najnovšie vedci zistili, že by mohlo ľaváctvo konzekventne súvisieť aj s vierou v Boha. Zo štúdie zverejnenej v magazíne Evolutionary Psychological Science vyplýva určitá zhoda medzi ateizmom, ľaváctvom, schizofréniou a autizmom. Odborníci hovoria o genetickom mutačnom paradoxe – ľudia, ktorí majú tendenciu byť nábožensky založení, majú v DNA zvyčajne menej genetických mutácií, preto je u nich aj menej pravdepodobné, že budú písať ľavou rukou alebo trpieť autizmom či schizofréniou, ktoré podmieňujú práve mutácie. Ľaváci sú z tohto pohľadu menšinou s viacerými nevýhodami vrátane nutnosti začleniť sa do „pravorukého sveta“. Je u nich tiež menej pravdepodobné, že budú oddanými veriacimi.

Čítajte viac: Najväčšia slabina príliš inteligentného mozgu: Vlastnosť, ktorú pochopí len génius

Podľa Edwarda Duttona, vedúceho autora výskumu z britského inštitútu pre sociálne výskumy Ulster Institute for Social Research, bola ešte v predindustriálnych spoločnostiach viera v jediného Boha znakom genetického atribútu, ktorý charakterizovala emocionálna stabilita, duševné zdravie, a takisto sociálne zázemie. Tieto atribúty veriacich v predindustriálnej spoločnosti zvýhodňovali – s väčšou pravdepodobnosťou mali deti a zakladali si rodiny. Podľa Duttona je možné, že dnešní veriaci sú potomkami práve týchto hlboko nábožensky založených ľudí.

Foto: Gettyimages.com
Zobraziť galériu (2)
Foto: Gettyimages.com  (Zdroj: gettyimages.com)

Vedci skúmali náboženské presvedčenie a vieru v nadprirodzené javy u 612 dobrovoľníkov, pričom u nich hľadali aj štyri záťažové genetické mutácie vrátane autizmu a ľavorukosti. Výsledky naznačujú, že ľaváci môžu viac tendovať k ateizmu a s menšou pravdepodobnosťou budú nábožensky založení. Veľkým paradoxom však je, že práve ateisti sú tí, ktorí častejšie podliehajú viere v paranormálne javy. Skúmané mutačné zaťaženie je totiž v korelácii s vierou v nadprirodzené javy! Ak vám teda bude ľavák rozprávať o existencii „iných svetov“ a fantastických bytostiach, môžete mu len ticho závidieť jeho ohromnú fantáziu, ktorá je darom, a zároveň aj „prekliatím“ jeho mozgu.

Viac o téme: MozogĽavákMyslenieVieraNáboženstvoBohĽaváctvo
Nahlásiť chybu

Súvisiace články

Odporúčame


Zdravie

Výživa

Chudnutie

Kvízy

ZO ŽIVOTA

MAMA A DIEŤA

Zoznam ambulancií
Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Lifestyle

Článkov: 9