Ľudské telo je jedna veľká záhada, ktorá sa skladá z častíc menších, než aké dokáže ľudské oko zbadať. Napríklad mikroorganizmy. Žijú s nami bez toho, aby sme si ich prítomnosť v našom tele uvedomovali. Napriek tomu náš život výrazne ovplyvňujú, tvrdia vedci, ktorí porovnávali obsah stolice batoliat.
Vedecký tím z americkej University of North Carolina (UNC) skúmal, ako vplývajú mikroorganizmy na rozvoj kognitívnych schopností. Výskumníkov zaujímalo, či môže črevná mikroflóra ovplyvniť inteligenciu a v netradičnom experimente použili bizarnú vzorku – porovnávali stolicu 89 detí vo veku jedného roka. Zisťovali, aké druhy baktérií v nich nájdu. Vzorky mikróbov potom vedci rozdelili do troch skupín: prvé tvorili tie, ktoré obsahovali najviac baktérií rodu Bacteroides, druhú zastupovala stolica s najväčším obsahom baktérií rodu Faecalibacterium a do tretej skupiny výskumníci zaradili vzorky s prevažujúcou prítomnosťou baktérií rodu Ruminococcacaea.
Čítajte viac: Výživa slovenských detí má svoje medzery: Prieskum zistil šokujúcu pravdu!
O rok neskôr od odobratia vzoriek vedci merali IQ skúmaných batoliat. Test zahŕňal úroveň motorických schopností, všeobecného vnímania a jazykovú zdatnosť. Najlepšie v inteligenčnom teste obstáli deti, ktorých stolici prevažovali baktérie rodu Bacteroides. Naopak, najhoršie výsledky mali deti s baktériami rodu Faecalibacterium. Vedcov tiež zaujalo zistenie, že deti s najmenej rôznorodou mikroflórou v testoch prekonávali tie, v ktorých črevách sa darilo mnohým baktériám.
Takéto výsledky vedci nečakali
„Pôvodne sme si mysleli, že deti s najrozmanitejšími mikroorganizmami v stolici budú podávať lepšie výkony,“ komentovala štúdiu Rebecca Knickmeyerová, profesorka psychiatrie z UNC. „Iné štúdie však odhalili, že nízka diverzita črevných baktérií v dojčenskom veku je spojená s negatívnymi zdravotnými následkami, vrátane výskytu cukrovky 1. typu a astmy,“ dodala. Podrobnosti o výskume boli zverejnené v magazíne Biological Psychiatry.
Tím vedcov súčasne poznamenal, že odlišnosť baktérií súvisela aj s vonkajšími faktormi, vrátane etnickej príslušnosti rodičov, dĺžky dojčenia dieťaťa, ale aj tým, či malo batoľa starších súrodencov. Výskumníci súčasne upozornili, že na to, aby bol výskum skutočne relevantný, je doň potrebné zapojiť oveľa viac detí.
