Všetci poznáme staré známe „Rozhoduje príjem a výdaj!“ (Nielen na bankovom účte, aj pod opaskom.) Platí to ale naozaj? Nie je možné, že nám niečo uniká? Nie je možné, že naša predstava o rovnici „zje = musí spáliť“ nie je celkom presná?
A má zmysel počítať kalórie či kilá džaulov? Majú zmysel rôzne internetové kalkulátory kalórií, mobilné aplikácie počítajúce kalorický príjem, tabuľky, náramky, ktoré „merajú“ energetický výdaj?
Matematicky – čisto a presne
Rovnica „príjem kalórií – výdaj kalórií“ funguje čisto matematicky takto:
- Príjem je rovnaký ako výdaj = hmotnosť sa nemení.
- Príjem je väčší ako výdaj = priberáme.
- Príjem je menší ako výdaj = chudneme.
Najčastejšie odporúčanie: Nastavte si jedálny lístok nižšie o 500 kalórií denne (zhruba 2 100 kJ) a za týždeň schudnete pol kila čistého tuku. Matematicky dosť presné, lenže...
Biologicky – hmla a dym
Rovnica „príjem kalórií – výdaj kalórií“ však v skutočnom živote takto nefunguje. Preto môže byť zradné spoliehať sa na (akékoľvek) známe tabuľky kalorickej hodnoty potravín a na tabuľky energetického výdaja energie pri rôznych činnostiach. Biológia a váš metabolizmus sú zložitejšie.
Príčiny:
- Kalorická hodnota potraviny nie je stanovená na základe merania metabolizmu človeka, ale v laboratóriu: spálením potraviny (koľko tepla uvoľní počas horenia jeden gram slaniny či gram cibule?), alebo výpočtom na základe analýzy chemického zloženia (koľko kalórií má 100 g práškového pudingu, ak vieme, že obsahuje 40 g tuku, 45 g cukru a 5 g bielkovín?)
- Skutočná kalorická hodnota potraviny, ktorú jete, sa môže líšiť od tabuľkových hodnôt: ste si istí, že klobása, ktorú máte práve v sendviči, nemá viac kalórií (= múky alebo tuku) ako „tabuľková klobása“?, máte istotu, že jablko, ktoré jete, nemá viac cukru ako to v tabuľke?
- Skutočné využitie kalórií v tele ovplyvňuje nielen číslo z tabuliek kalorickej hodnoty potravín, ale aj: pomer základných živín bielkoviny-tuky-sacharidy (kalorickú hodnotu bielkovín v strave treba z väčšej časti odpočítať, pretože telo používa za normálnychokolností bielkoviny ako stavebnú hmotu, nie ako zdroj energie – toto sa javí zle informovaným ľuďom na prvý pohľad ako výhoda, preto si myslia, že čím viac bielkovín, tým lepšie), zloženie stravy, teda výber potravín: niektoré potraviny majú tzv. negatívny kalorický efekt = na ich metabolické spracovanie človek spotrebuje viac kalórií, ako mu tieto potraviny poskytnú, mikroflóra čreva: nové výskumy naznačujú, že niektoré druhy baktérií môžu v čreve zvyšovať kalorickú využiteľnosť potravín a tým podporovať priberanie.
- Výdaj kalórií ovplyvňujú nielen (hrubo orientačné) čísla z tabuliek energetického výdaja pri rôznych činnostiach, ale aj: váš stres, kvalita a dĺžka vášho spánku, množstvo a aktivita vášho hnedého tuku, množstvo vašej svalovej hmoty, aktivita inzulínu, vaše (doterajšie) diétovanie, genetika.
Zhrnuté a spočítané
Ak pri stole sedia tri kolegyne a každá obeduje to isté jedlo a rovnakú porciu, pre každú z nich to má rozdielnu kalorickú hodnotu (každý organizmus vyťaží z rovnakého jedla rôzne množstvo energie) – navyše, každá z nich má iný metabolizmus = prijaté kalórie spotrebuje iným spôsobom a tempom.
Tak preto tvrdím, že akokoľvek presné tabuľkové počítanie kalórií „príjem-výdaj“ je len orientačné a často môže človeka zradiť.
Rozhovor v AKV
- „Chcete tým povedať, že to isté jedlo môže mať pre nás za rôznych okolností rôznu kalorickú hodnotu?“
Pochopili ste ma správne, presne to chcem povedať. Množstvo kalórií, ktoré dokážeme z jedla „vydolovať“, závisí od mnohých vecí – kalorická hodnota jedla (uvedená v tabuľkách alebo na obale) je len jedna z nich; je to číslo, ktoré treba brať viac-menej orientačne.
