Čo sa na Slovensku stane, ak potrebujete rýchlu zdravotnú pomoc? HROZIVÉ výsledky prieskumu

Problematike záchrany ľudských životov sa dlhodobo venuje Slovenský červený kríž na čele s jeho prezidentom MUDr. Jozefom Köpplom. Tento si dal za poslanie nielen informovať o tom, že je potrebné vedieť podať pomocnú ruku, ale aj o tom, aké malé je percento ľudí, ktorí vlastne sú ochotní podať pomocnú ruku. „Ochota Slovákov pomôcť v prípade ohrozenia života je na úrovni medzi 40 - 60 %. Sú krajiny, kde je to 80 % i viac.  A tam by sme sa chceli prepracovať,‟ povedal MUDr. Köppl pre Nový Čas Nedeľa a dodal: „Ochota je síce dôležitá, ale čísla ktoré eviduje Operačné stredisko záchrannej služby, ukazujú, že v skutočnosti pomáhame v oveľa menšom percente prípadov, keď je bezprostredne ohrozený život. Je to najmä nevšímavosťou a predsudkami, ktoré v sebe máme. Všímavosť a ochota pomôcť, je prvou podmienkou. Druhá vec je, že ľudia sa niekedy ostýchajú pomôcť, pretože sa boja, že to nevedia a mohli by postihnutému uškodiť.‟

A práve to je problém, na ktorý upozorňuje aj Záchranná zdravotná sluba ZaMED, ktorá si za účelom zistenia percenta ľudí, ktorí by v prípade potreby vedeli pomôcť, nechala vypracovať prieskum agentúrou STEM/MARK. Z prieskumu vyplynulo, že iba 1 z 10 Slovákov si o sebe myslí, že by v prípade potreby vedel poskytnúť náležitú zdravotnú pomoc. Prieskum sa realizoval na Slovensku v decembri 2024 na vzorke 1012 respondentov vo veku 18-75 rokov a výsledky sú desivé.

Záchranka dorazí k pacientovi podľa posledných dát v priemere za 12 minút a 11 sekúnd. Dovtedy je záchrana života v rukách svedkov či náhodných okoloidúcich. „Najväčšou chybou pri poskytovaní prvej pomoci je neurobiť nič. Niekoho to môže stáť život,“ hovorí záchranár a vedúci Tréningového centra ZaMED Patrik Brna. Iba 11 % ľudí sa pritom v uvedenom prieskume vyjadrilo, že by určite vedeli poskytnúť prvú pomoc osobe, ktorú náhle postihli vážne zdravotné problémy.

S tým, že najhoršie je neurobiť nič, súhlasí aj prezident Slovenského červeného kríža. Organizácia z tohto dôvodu realizuje pravidelné školenia, ktoré je možné objednať si aj do škôl či rozličných spoločností ako súčasť napríklad teambuildingu, a vzdelať sa tak v tom, aby čo najväčšie percento z nás vedelo konať - ak už nie správne, tak aspoň nejak. „My chceme, aby ľudia pochopili, že nemá zmysel robiť nič iné, len stláčať hrudník a zabezpečiť dýchanie záchrannými vdychmi. Ak toto pochopia, tak ľudia na celom svete budú mať rovnakú šancu prežiť. Je to postup, ktorý zachraňuje životy, je správny, jednoduchý a dá sa ľahko naučiť,‟ povedal Köppl, ktorý zároveň dodal, že veľkú rolu tu zohrávajú deti a mladiství, ktorí pri správnom povedomí veda minimálne zavolať na tiesňovú linku a následne konať podľa pokynov. Köppl vysvetlľuje, že dospelého človeka je fyzicky schopné resuscitovať už 13 - 14-ročné dieťa, čo je aj dôvod, prečo sa v Slovenskom červenom kríži zameriavajú aj na vzdelávacie aktivity smerujúce práve k deťom a mladistvým.

Zásady podania prvej pomoci:

1. Presvedčte sa, že ste v bezpečnom prostredí a nehrozí vám nijaké nebezpečenstvo.
2. Pristúpte k postihnutému a zistite, či je pri vedomí. Hlasno ho oslovte a zároveň ním zatraste stlačením jeho pliec. Ak zareaguje, môže potrebovať pomoc, ale nie je potrebná resuscitácia.
3. Ak postihnutý nereaguje, zakričte o pomoc.
4. Položte mu jednu ruku na čelo, druhú pod bradu, zakloňte jeho hlavu a priložte k ústam a nosu svoju tvár. Pohľadom na hrudník, počúvaním a pociťovaním prúdu vzduchu, posúďte, či dýcha.
5. Ak nedýcha, ihneď zavolajte záchranku - 155 alebo 112.
6. Už počas telefonovania začnite so stláčaním hrudníka - 30 kompresií hrudníka, 2 dychy do úst pacienta, 30 kompresií hrudníka, 2 dychy…
7. Tento postup opakujte až do príchodu odbornej pomoci.
8. Ak je prítomná ešte iná osoba, požiadajte ju, aby zistila, či sa niekde v blízkosti nachádza automatizovaný externý defibrilátor - AED, ktorý následne prineste, zapnite a použite podľa jeho pokynov.