Zimné obdobie sa už tradične spája so zvýšenou chorobnosťou Slovákov bez ohľadu na kraj. Nižšie teploty, sychravé počasie a nedostatok svetla vplývajú na oslabenie imunity, čo má za následok zvýšený výskyt akútnych respiračných ochorení počas prvých dvoch mesiacov roka.
V aktuálnej sezóne hrá prím kašeľ, ktorý má rôznych pôvodcov, preto je na citlivom zvážení lekára, či a kedy siahnuť po antibiotickej liečbe.
Zvýšený výskyt respiračných infekcií zaznamenala aj všeobecná ambulancia pre dospelých v Poliklinike AGEL Žiar nad Hronom. „U väčšiny pacientov ide o suchý kašeľ, bolesti hrdla, zvýšenú telesnú teplotu, slabosť, malátnosť či bolesti kĺbov a svalov,“ vyratúva MUDr. Daniela Pružincová. Aj keď sa symptómy u viacerých pacientov opakujú, neznamená to, že ide o rovnakého pôvodcu. „V našej ambulancii sme zaznamenali pomerne vysoký záchyt pacientov s pozitívnymi pľúcnymi chlamýdiami alebo mykoplazmami. Na vzostupe je taktiež čierny kašeľ, z kultivačných vyšetrení nosa a hrdla zase dominujú streptokoky, stafylokoky a haemophilus inlfuenzae,“ prezrádza lekárka.
Aj napriek tomu, že na všetky uvedené patogény v súčasnosti existuje účinná antibiotická liečba, v prvých dňoch ochorenia, kedy sa objavujú prvotné príznaky ako bolesti hlavy, kĺbov a svalov, zvýšená telesná teplota, kašeľ či nádcha, antibiotiká v liečbe ešte nemajú miesto. „V prvej fáze volíme voľnopredajné preparáty podľa symptómov, kladieme dôraz na dôslednú hydratáciu, vitamínoterapiu a telesné šetrenie, ktoré väčšina pacientov podceňuje. Zabúdať netreba ani na vetranie miestnosti,“ radí MUDr. Pružincová. Ak ťažkosti pretrvávajú viac ako 5 až 7 dní, odporúča návštevu lekára, ktorý uskutoční potrebné kroky pre výber ďalšej liečby. „V našej ambulancii máme možnosť odberu krvi z prsta na CRP. Tento parameter nám slúži ako dobrý pomocník na určenie najvhodnejšej liečby a ďalšieho manažmentu pacienta,“ dodáva všeobecná lekárka.
Ak sa lekár rozhodne pacientovi nasadiť antibiotickú liečbu, je potrebné, aby pacient dodržal hneď niekoľko zásad. „Je veľmi dôležité, aby pacient antibiotiká užíval dostatočne dlho a v pravidelných intervaloch, veľmi často sa totiž stáva, že hneď ako sa pacientom uľaví, prestanú lieky užívať. Bežná antibiotická liečba pritom trvá 3 až 14 dní, pri závažnejších infekciách aj dlhšie. Ak pacienti nedodržia túto dobu užívania, infekcia sa môže vrátiť a zvyšuje sa tiež riziko vzniku postupnej rezistencie daného patogénu na antibiotiká,“ vysvetľuje PharmDr. Miroslava Galád Mitterová z Lekárne AGEL Zvolen.
Pozor si treba dať aj na to, čím tabletku zapíjate – ideálnou voľbou je čistá voda. Vstrebávanie niektorých antibiotík sa totiž môže zhoršiť napríklad aj po zapití šumivým magnéziom, kalciom či mliekom. „Niektoré typy antibiotík je potrebné užiť po jedle, iné – ako napríklad penicilíny – sa lepšie vstrebú, ak ich užijete hodinu pred jedlom. Vždy si preto pozorne prečítajte príbalový letáčik alebo sa na podrobnosti spýtajte priamo v lekárni,“ radí PharmDr. Galád Mitterová. Veľkým výkričníkom je aj alkohol, ktorý môže zapríčiniť znížený účinok lieku, no napríklad také cefalosporíny znižujú metabolizmus alkoholu, čím si spôsobíte nepríjemnú a dlhú „opicu“.
Aj napriek tomu, že antibiotiká sú obrovským pomocníkom v boji nielen proti akútnym respiračným ochoreniam, ide o látky, ktoré výrazne oslabujú bežnú mikroflóru slizníc. Najčastejšie býva negatívne ovplyvnené tenké a hrubé črevo, u žien aj vaginálna sliznica. Lekári i farmaceuti preto pacientom často odporúčajú užívať aj probiotiká. „Probiotiká môžu tieto nepríjemné a nechcené vedľajšie účinky výrazne zmierniť. Odporúčam siahnuť po produktoch, ktoré obsahujú 3-4 rôzne kmene a aspoň miliardu živých baktérií so schopnosťou tvoriť kolónie. Vždy po užití antibiotík je potrebné počkať 2 až 3 hodiny a následne užiť probiotikum, pričom v užívaní pokračujeme aj po dobratí antibiotík – optimálne aspoň po dobu nasledujúcich 14 dní,“ hovorí farmaceutka. Probiotiká sú na modernom trhu dostupné v mnohých formách od kvapiek, práškov, tabliet či kapsúl, až po čapíky na lokálne použitie. Odporúča sa skladovať ich v suchom a chladnom prostredí bez priameho slnečného žiarenia.
