Centrum pre liečbu parkinsonizmu a extrapyramídových porúch v Nemocnici AGEL Zvolen koordinuje a aktívne sa podieľa na prelomovej štúdii Move On, ktorá má ambíciu identifikovať pacientov s Parkinsonovou chorobou už v počiatočných štádiách. Vďaka špeciálnym anamnestickým dotazníkom, distribuovaným v čakárňach a ordináciách praktických lekárov, bude možné odhaliť príznaky tohto ochorenia ešte predtým, než by boli klinicky potvrdené.
Nápad na uskutočnenie tejto štúdie sa rodil postupne, koncom roka 2024 však nabral reálne rozmery. „Táto myšlienka sa zrodila už dávno, možno aj pred 7 rokmi. Popudom bol práve fakt, že pacienti s touto diagnózou sú často diagnostikovaní až pomerne neskoro, a tak často prichádzajú o roky, kedy by kvalita ich života mohla byť vďaka adekvátnej terapii lepšia,“ približuje MUDr. Ján Necpál, PhD., vedúci lekár Centra pre liečbu parkinsonizmu a extrapyramídových porúch v Nemocnici AGEL Zvolen.
Princípom novej štúdie Move ON je osloviť omnoho väčšiu časť populácie v prostredí čakární a ordinácií všeobecných lekárov. V rámci štúdie sa im ponúkne dotazník, vďaka ktorému sa dozvedia, či u nich existujú potenciálne príznaky Parkinsonovej choroby. Dotazník obsahuje niekoľko cielených otázok o rôznych pohybových, ale aj nepohybových príznakoch ochorenia. „Na základe špecifického kľúča sa kombinácie odpovedí vyhodnotia a pacienti, ktorí budú na základe dotazníkov ‚pozitívni‘, budú predvolaní na detailné vyšetrenie u expertov na Parkinsonovu chorobu. Vďaka tomu budeme schopní nielen identifikovať, ale aj liečiť či manažovať toto ochorenie u pacientov omnoho skôr a zasiahnuť aj v prípadoch, ktoré by za bežných okolností zostali nediagnostikované,“ vysvetľuje neurológ.
Štúdia je dobrovoľná, pričom pacienti sa môžu otestovať sami pri akomkoľvek podozrení. Základnou podmienkou je najmä to, aby nemali už diagnostikovanú Parkinsonovu chorobu. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú všeobecní lekári, pretože práve v ich ambulanciách či čakárňach majú šancu na skoré rozpoznanie príznakov tohto ochorenia u pacientov, ktorých často dobre poznajú. „Títo lekári sú naozaj dôležitým článkom v celom procese, pretože Parkinsonova choroba sa môže prejavovať celým radom rôznych príznakov, pri ktorých by nám možno ani nenapadlo, že s ňou súvisia. Je to napríklad porucha čuchu, chronická zápcha, problémy so spánkom a mnohé iné,“ vymenováva MUDr. Necpál, PhD.
Keďže ide o multicentrickú epidemiologickú štúdiu, prebieha v 10 centrách na Slovensku od Bratislavy až po Prešov. Práve v týchto centrách budú pozitívne indikovaní pacienti ďalej vyšetrovaní a dlhodobo sledovaní. „Celá koordinácia štúdie Move on bude prebiehať v Centre pre liečbu parkinsonizmu a extrapyramídových porúch v Nemocnici AGEL Zvolen,“ prezradil vedúci lekár. Prvá fáza štúdie začala už v decembri 2024 a bude trvať niekoľko mesiacov. Počas tohto obdobia bude realizovaný zber anamnestických dotazníkov a ich vyhodnocovanie. „V druhej fáze budú pozitívni pacienti kontaktovaní a ďalej podrobne vyšetrovaní, a to po obdobie 18 mesiacov. Domnievame sa, že na konci tohto obdobia budeme môcť na Slovensku identifikovať desiatky, možno stovky pacientov s Parkinsonovou chorobou, ktorí budú diagnostikovaní skôr a budú mať šancu byť manažovaní odborníkmi v tejto oblasti neurológie,“ dodáva MUDr. Necpál, PhD.
Predpokladá sa, že v súčasnosti trpí Parkinsonovou chorobou približne 12 – 15-tisíc Slovákov, odborníci sa však zhodujú, že nejde o presné čísla, ktoré by dokonale odzrkadľovali realitu výskytu tohto ochorenia. „Diagnostika primárne prebieha na základe klinického vyšetrenia a vo väčšine prípadov na ňu nie sú potrebné žiadne špecializované vyšetrenia, len skúsené oko lekára. Existuje niekoľko centier na Slovensku, kde sa tomuto ochoreniu venujú odborníci po klinickej i výskumnej stránke,“ špecifikuje neurológ. Podľa jeho slov sa vo všeobecnosti úroveň diagnostiky zvyšuje, no problémom pri diagnostike môžu byť niektoré regióny alebo nedostatočná kapacita siete lekárov na Slovensku.
Výsledky ukončenej štúdie plánujú odborníci publikovať z viacerých dôvodov – okrem toho, že môžu dokresliť situáciu početnosti výskytu Parkinsonovej choroby na Slovensku tiež majú potenciál povzbudiť odborníkov z tohto odboru k podobným či vylepšeným aktivitám do budúcna. Pomôcť by mohla aj medializácia. „Je potrebné, aby sme v spoločnosti vedeli o ochoreniach, ktoré môžeme pozitívne ovplyvňovať. Obzvlášť, ak sa sústredíme na edukáciu praktických lekárov a sestier v tejto oblasti, ale potrebné je, aby aj pacienti sami poznali ‚základy‘ o takýchto civilizačných ochoreniach. Stalo sa nám, že nám na dvere ambulancie zaklopali pacienti s tým, že si myslia, že majú Parkinsonovu chorobu a nakoniec vysvitlo, že sa nemýlili,“ uzatvára MUDr. Ján Necpál, PhD.