Takmer 40 % svetovej populácie má nadváhu alebo obezitu, lepšie na tom nie je ani Slovensko. Približne dve tretiny dospelej slovenskej populácie majú nadhmotnosť alebo obezitu, jeden zo štyroch mužov a jedna zo štyroch žien trpí obezitou.
Toto chronické ochorenie sa stalo závažným problémom 21. storočia, ku ktorému výrazne prispeli aj nevhodná strava a sedavý spôsob života. Na Slovensku však chýba viacúrovňový multidisciplinárny systém starostlivosti o pacientov s obezitou. Odborníci sa zhodujú, že manažment a liečba obezity musia mať širšie ciele ako len zníženie telesnej hmotnosti.
„Na Slovensku nám v rámci liečby pacientov s obezitou chýba systém. V Európe poskytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť takýmto pacientom Centrá pre manažment obezity, ktoré môžu získať akreditáciu Európskej asociácie pre štúdium obezity (EASO). Koncom minulého roka bolo EASO akreditované Centrum pre manažment obezity Biomedicínskeho centra SAV, kde sa zameriavame najmä na úpravu životného štýlu v rámci komplexného manažmentu pacientov s obezitou,“ vysvetlila prof. MUDr. Barbara Ukropcová, PhD. z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.
Stratégia liečby obezity dnes pozostáva z nefarmakologickej liečby, ktorá zahŕňa úpravu výživy a stravovacích návykov, zvýšenie pohybovej aktivity a kognitívno-behaviorálnu terapiu, farmakologickej liečby a bariatricko-metabolickej chirurgie.
„Metabolická chirurgia je účinná napríklad pri pacientoch s extrémnou obezitou (BMI >40kg/m2) a výhodou je, že ju môžeme kombinovať s ďalšími možnosťami v rámci liečby. Pacientom dáva možnosť návratu do normálneho života s výrazne pozitívnym dopadom na ich zdravotný stav. Rozhodnutie pre operáciu závisí však od mnohých faktorov a vyšetrení. Motivácia pacienta byť zdravý a bojovať s obezitou je tu rovnako dôležitá,“ uviedol Doc. MUDr. Ľubomír Marko, PhD., prednosta II. Chirurgickej kliniky SZU Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, ktorý je priekopníkom v zavádzaní miniinvazívných a laparoskopických operácií.
„Bariatricko-metabolická chirurgia sa vykonáva na viacerých pracoviskách na Slovensku, je plne hradená zdravotnými poisťovňami, pričom naša klinika v Banskej Bystrici spĺňa štandardy a kritériá pre daný typ chirurgie a vykoná takmer 100 týchto operačných výkonov ročne,“ doplnil.
Klinická prax sa však v rámci Slovenska zameriava viac na riešenie sekundárnych diagnóz, ktoré sú výsledkom nadhmotnosti a obezity, ako na primárnu príčinu, prečo vznikli, teda na obezitu samotnú. Výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s liečbou pacientov s obezitou sú o 25 % vyššie ako u pacientov s normálnou hmotnosťou. Zdravotné náklady spôsobené obezitou v Európe sa odhadujú na 2 až 8 % celkových zdravotných nákladov, čo je porovnateľné s takými chorobami, ako je rakovina.
S obezitou sa spája viac ako 200 komplikácií
„Obezita je príčinou vyššej chorobnosti, invalidity a výrazne skracuje dĺžku života. V súčasnosti poznáme viac ako 200 komplikácií a ochorení, ktoré s ňou súvisia. Pacient s obezitou má dvojnásobne zvýšené riziko ochorení srdca, troj až sedemnásobne vyššie riziko cievnej mozgovej príhody, zvyšuje sa tiež riziko cukrovky 2. typu, onkologických ochorení či depresií, obezita zaťažuje kosti, kĺby aj vnútorné orgány. Zoznam komplikácií je mimoriadne dlhý,“ uviedol Marko.
Faktom je, že obezita výrazne skracuje dĺžku života, no napriek tomu, že v súčasnosti sa považuje za chronické ochorenie, jej nechirurgická časť liečby nie je hradená zo zdrojov verejného poistenia. Predpisuje ju síce lekár, ale pacient si ju musí hradiť sám.
„Pacienta môžeme liečiť na hypertenziu – teda vysoký krvný tlak, diabetes (cukrovku) 2. typu, dyslipidémiu (poruchy tukov v krvi), ischemickú chorobu srdca či rôzne iné ochorenia, ak sa však nebudeme venovať obezite a sedavému životnému štýlu, nebudeme riešiť práve tie primárne príčiny, teda faktory, ktoré k vzniku týchto ochorení významne prispievajú,“ uviedla Ukropcová s tým, že pri pacientovi s obezitou je mimoriadne dôležité zamerať sa primárne na zmenu životného štýlu, nie výlučne len na redukciu hmotnosti.
„Tá môže byť relatívne rýchla a úspešná, no pokiaľ sa nespája s dlhodobými zmenami v každodenných návykoch, šanca na jej udržanie je nízka,“ dodala.
Lekárom prvého kontaktu je pre pacientov s obezitou všeobecný lekár, ak však potrebuje stav pacienta ďalej konzultovať, môže naraziť na problém. Na Slovensku máme len veľmi málo špecialistov, obezitologických ambulancií a špecializovaných centier pre manažment obezity. Odborníci sa zhodujú, že efektívny manažment obezity musí byť multidisciplinárny a celoplošný, pričom zdôrazňujú aj význam edukácie v oblasti zdravého životného štýlu.
„Pokiaľ budeme schopní úspešne zasiahnuť proti epidémii obezity, dokážeme znížiť aj výskyt a spomaliť progresiu ďalších chronických ochorení,“ doplnila Ukropcová.
Všetko však musí začať od samotného pacienta
„Bez úprimnej, vytrvalej snahy zmeniť svoj životný štýl, upraviť svoje stravovacie návyky resp. životosprávu a začať svoj nový život po prekonaní obezity, nedáva žiadna terapia záruku úspechu trvalého udržania hmotnosti,“ dodáva Ing. Ľuboš Kmeť, pacient po bariatricko-metabolickej chirurgii, ktorú absolvoval pred tromi rokmi na chirurgickej klinike v Banskej Bystrici.
Samotná operácia je len „pomocnou barličkou“ k redukcii hmotnosti, všetko ostatné je výhradne len na pacientovi. Táto operácia mu pomohla schudnúť z pôvodnej hmotnosti 168.5 kg - celkovo 85kg, a po svojej veľkej premene zabehol už niekoľko polmaratónov a taktiež sa vrátil k svojmu koníčku z mladosti, ktorým je vysokohorská turistika.
„Hlavným benefitom radikálnej redukcie mojej hmotnosti v kombinácii s mojím súčasným aktívnym športovým životným štýlom je výrazné zlepšenie môjho aktuálneho zdravotného stavu. Už rok od operácie nastala u mňa normalizácia krvného tlaku až do takej miery, že mi mohla moja ošetrujúca lekárka úplne vysadiť antihypertenzívnu liečbu. Rovnako sa postupne upravil aj môj cholesterol a tak som nemusel zahájiť liečbu statínmi. Napokon pri preventívnych prehliadkach nastala aj úplná regresia stukovatenia (steatózy) pečene,“ dodáva.
Genetika nemusí byť problémom
Obezitu charakterizujeme ako nadmerné ukladanie energetických zásob v podobe tuku, pričom ju v dospelej populácii najčastejšie posudzujeme pomocou BMI (index telesnej hmotnosti). Výsledky výskumu poukazujú na to, že pandémia obezity nie je výlučne dôsledkom genetiky, ale prispieva k nej skôr dramatická zmena nášho životného štýlu v priebehu posledných dekád. Konzumujeme oveľa viac potravy bohatej na kalórie, málo sa hýbeme, máme sedavý spôsob života, zle spíme a oveľa viac sa stresujeme. Všetky tieto faktory majú potenciál zvyšovať našu telesnú hmotnosť.
Obezita je celosvetovo považovaná za globálnu epidémiu a vyžaduje si komplexný preventívny, diagnostický, terapeutický a dlhodobo kontrolovaný postup zameraný na konkrétneho pacienta.
„Najmä počas pandémie koronavírusu sa ukázalo, že veľký zmysel v manažmente pacientov s obezitou má napríklad telemedicína. Informačné a komunikačné technológie majú veľký potenciál pomôcť s riešením výziev, ktoré súvisia s poskytovaním efektívnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Rôzne intervenčné programy môžu byť práve prostredníctvom telemedicíny mimoriadne efektívne pri poskytovaní psychologického a nutričného poradenstva pacientom s obezitou,“ dodala za SK+MED výkonná riaditeľka Ing. Katarína Danková , PhD., MHA.
