Krajiny EÚ vynaložili na onkologickú starostlivosť takmer 170 miliárd eur (údaje z roku 2018). Najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu zostáva rakovina pľúc.
Výskyt rakoviny na Slovensku presahuje priemer EÚ predovšetkým pri rakovine prostaty, prsníka, pľúc, čriev a konečníka. Slováci zaznamenávajú aj jednu z najvyšších mier úmrtí na rakovinu krčka maternice a kolorektálny karcinóm.
Tretia najhoršia krajina EÚ
Európska komisia (EK) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) predstavili v stredu prvé onkologické profily jednotlivých krajín EÚ, Islandu a Nórska. Týmto krokom si EK pripomína Svetový deň boja proti rakovine, ktorý pripadá na 4. februára.
V roku 2020 malo na Slovensku nejakú formu rakoviny 773 mužov na 100.000 obyvateľov (priemer EÚ je 686) a 483 žien v rovnakej vzorke (priemer EÚ 484).
Slovensko je z hľadiska úmrtnosti na rakovinu po Maďarsku a Chorvátsku treťou najhoršou krajinou EÚ - 293 úmrtí na 100.000 obyvateľov (247), pričom zasahuje viac mužov. Podľa regiónov je úmrtnosť na rakovinu najvyššia v Nitrianskom kraji (329,5) a najnižšia v Žilinskom kraji (273,6).
Na základe zistení rakovina predstavuje 26 percent všetkých úmrtí a je po ochoreniach obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti v EÚ. Medzi krajinami existujú veľké rozdiely, rovnako aj medzi pohlaviami.
Rizikové faktory, ktorým čelíme
Pri úmrtnosti na rakovinu vidieť veľké sociálno-ekonomické nerovnosti. To sa čiastočne vysvetľuje rozdielmi vo vystavení rizikovým faktorom, ako sú fajčenie, obezita, škodlivá konzumácia alkoholu či znečistenie ovzdušia. Rizikové faktory častejšie prevažujú u mužov, medzi skupinami s nízkymi príjmami a nízkou úrovňou vzdelania. Rizikové faktory, ktorým čelia Slováci viac, ako je priemer EÚ, sú fajčenie, obezita, nadváha a vysoká je aj miera konzumácie alkoholu a znečisteného ovzdušia.
Komisia zdôraznila, že v roku 2023 bude pokračovať v realizácii vyše 30 opatrení v rámci boja proti rakovine.
