O nás Slovákoch je známe, že sme národ hubárov. Huby sú nám kultúrne blízke, radi ich zbierame a konzumujeme. Z generácie na generáciu si odovzdávame svoje skúsenosti s ich zberom, lokality, kde rastú a recepty na ich spracovanie.
V minulosti našim predkom nahrádzali ťažšie dostupné mäso, dnes je ich zber skôr vecou záľuby a hubárskej vášne. Na Slovensku máme okolo päťtisíc druhov húb, z toho najčastejšie zbieraných na konzumáciu je približne stovka z nich.
Ešte nedávno prevládal názor, že huby nemajú žiadnu výživovú hodnotu a ako potravina sú pre človeka bezcenné. Preto ich dodnes mnohí prezentujú len ako pochutinu. Na základe viacerých výskumov sa však zistilo, že mnohé jedlé druhy húb obsahujú pre ľudský organizmus veľké množstvo zdraviu prospešných látok. Okrem toho, že sú zdrojom vlákniny, majú aj vysoký obsah bielkovín. Ich liečivou zložkou sú glukány, zložité cukry, ktoré si ľudské telo nevie vytvoriť.
Glukány majú schopnosť aktivovať imunitný systém ľudského organizmu, a tak zabrániť mnohým závažným ochoreniam. V hubách nájdeme celý rad vitamínov – D, B1, B2, C, A, B, E, ale aj lecitín, ktorý zabraňuje ukladaniu cholesterolu. Plodnice jedlých húb sú bohaté na vápnik, železo, draslík, meď, zinok, fosfor, mangán a selén. Okrem toho obsahujú aj proteíny a veľmi málo sacharidov. Neobsahujú nijaký tuk. Ďalšie zlúčeniny nachádzajúce sa v hubách zasa pomáhajú správnemu fungovaniu pečene, pankreasu a ďalších endokrinných žliaz, čím podporujú tvorbu inzulínu.
Huby sú vhodné aj pre diabetikov, lebo prírodné antibiotikum v nich pomáha predchádzať infekcii končatín, ktorou diabetici často trpia. Navyše sú pre nich aj ideálnym nízkokalorickým jedlom. Látky obsiahnuté v hubách posilňujú imunitný systém, chránia pred infekciami a sú veľmi vhodné aj na prevenciu a podpornú liečbu nádorových ochorení. No ich liečivé účinky sú známe odpradávna.
Liečivé huby
Najmä v Ázii sa huby používajú na liečenie rôznych chorôb takmer štyritisíc rokov. V tradičnej čínskej medicíne predstavujú huby dôležitú úlohu pri liečbe najrozmanitejších ochorení a na tento účel sa mnohé z nich aj pestujú. V prírode nájdeme viac než tristo liečivých húb. Väčšina z nich však obsahuje iba malé množstvo účinných látok, a preto by sme ich museli skonzumovať veľké množstvo, aby pozitívne ovplyvnili naše zdravie. Existuje však niekoľko vybraných húb, v ktorých sa liečivé látky nachádzajú vo vysokých koncentráciách.
Silná trojka
Reishi (Ganoderma lucidum)
Huba reishi sa v tradičnej čínskej medicíne používa viac než dvetisíc rokov. Obsahuje veľa polysacharidov, kumarínov a alkaloidov, ktoré majú protizápalové vlastnosti. Pomáha regulovať cukor v krvi, pôsobí ako antioxidant a antivirotikum. V oblasti nootropík sa táto huba využíva najmä pre jej schopnosť pôsobiť proti úzkosti a chronickému únavovému syndrómu. Prístup k hube reishi bol dlhú dobu obmedzený, nakoľko sa vyskytovala veľmi vzácne. Podarilo sa ju však úspešne množiť a v súčasnosti sa pestuje na kmeňoch stromov. Vďaka tomu je oveľa dostupnejšia pre širšiu verejnosť. Najčastejšie sa užíva vo forme prášku či výživových doplnkov, robia sa z nej však aj tinktúry, výluhy, dokonca v Číne aj polievka. Môžeme ju nájsť aj v prírode, dokonca aj u nás. Rastie na odumretom alebo odumierajúcom dreve listnatých stromov, najmä dubov a bukov, v letných a jesenných mesiacoch.
Čaga (Inonotus obliquus)
Čaga alebo tiež Sibírska Čaga je parazitická huba žijúca na breze v Severnej Kanade, Aljaške, Sibíri, Severnej Európe a v Kórei. Dlhé stáročia sa používa v tradičnej ruskej medicíne a nevyhla sa pozornosti ani moderných výskumníkov. Vedcom sa v laboratóriách podarilo potvrdiť jej antitumorové, antimutagénne, antivirotické a antioxidačné vlastnosti. Zároveň pomáha znižovať bolesť (pôsobí ako analgetikum) a regulovať hladinu cukru v krvi. Huba Čaga obsahuje, ako jedna z mála, kyselinu betulinovú, ktorá okrem iného dokáže štiepiť “zlý” cholesterol priamo v krvnom riečisku. Čaga pomáha nielen našej imunite, ale aj tráviacemu a kardiovaskulárnemu systému. Priaznivý vplyv ukazuje aj pri liečbe zápalu v tráviacom trakte.
Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus)
Spomedzi všetkých spomínaných húb je v našich končinách hliva ustricová zrejme najznámejšia. Pôvodom pochádza z Ázie, no už počas prvej svetovej vojny sa ju podarilo v Nemecku kultivovať. V súčasnosti tvorí tretiu najviac komerčne umelo pestovanú hubu na svete. Hliva obsahuje predovšetkým vysoký podiel proteínov s obsahom niektorých aminokyselín, ktoré sa nachádzajú iba v živočíšnych bielkovinách. Je teda vhodnou alternatívou mäsa pre vegetariánov. Zároveň predstavuje dobrý zdroj vitamínov B, C, D a niektorých minerálov – zinok, železo, selén, draslík, fosfor, sodík, jód a bór. Z nootropického hľadiska má významné antivirotické, antibakteriálne a antioxidačné vlastnosti. Zároveň pôsobí v tele protizápalovo a zachytáva voľné radikály.
Liečivé huby majú jedinečné vlastnosti, ktoré nielenže dokážu zvýšiť fyzický aj mentálny výkon, ale zároveň pomáhajú udržiavať organizmus v dobrej zdravotnej kondícii. Už len to je dôvod, prečo by ste mali zvážiť pravidelný príjem týchto húb. A majú ešte jednu skvelú vlastnosť. Spoločne pôsobia synergicky. Pri ich správnej kombinácii v jednom prípravku sa ich účinky pozitívne násobia, a to tiež aj s využitím bylín, vitamínov a minerálov. Ak teda chceme dosiahnuť lepšie liečivé účinky, vždy je dobré užívať prípravky s kombináciou húb.
-red-
