Po roku boja s pandémiou už odborníci vedia, že COVID-19 nepostihuje len pľúca, ale ide o systémové ochorenie a taktiež, že sa nekončí prekonaním akútnej infekcie.
Lekári predpokladajú, že onedlho budeme čeliť náporu pacientov s takzvaným post-covidovým syndrómom.
Napriek tomu, že medicína doposiaľ nedisponuje rozsiahlymi dátami, už teraz je jasné, že koronavírusová infekcia alebo jej následky môžu poškodiť srdcový sval, postihujú cievy, narúšajú zrážanie krvi a spôsobujú tromboembolizmus. Poškodený môže byť aj centrálny nervový systém, pečeň, pankreas či obličky, avšak ďalšiu veľkú skupinu pacientov tvoria tí, ktorí trpia depresiami, úzkosťami alebo posttraumatickým stresom.
Čítajte tiež: Veľký OMYL o pohybe, o ktorom mnohí NEVEDIA: Prečo by ste NEMALI cvičiť kvôli CHUDNUTIU!
Pandémia koronavírusu zároveň ukazuje, že využívanie telemedicíny by mohlo významne uľahčiť kontakt lekára a pacienta a aj manažovanie jeho ochorenia. Zhodli sa odborníci v diskusii Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+ MED s názvom 120 minút o slovenskom zdravotníctve.
Zmeny, ktoré po sebe zanecháva covid
Post-covidový syndróm je stav, ktorého príznaky prichádzajú po akútnej fáze ochorenia ako následok postihnutia COVID-om, zatiaľ čo v prípade dlhého COVID-u ide o pretrvávajúcu infekciu stále prítomnú v organizme. Lekári sa začínajú stretávať práve s týmito dvomi stavmi pacientov, pričom zatiaľ nie je možné vysvetliť, čo konkrétne ich spôsobuje, ako dlho budú trvať a či sa nestanú chronickými.
„Vyše 75% pacientov má po prekonaní COVID-u následky. V niektorých prípadoch ide o pacientov, ktorým sa zdravotné komplikácie vyskytli buď v dôsledku infekcie alebo ako následok dlhodobej intenzívnej liečby. Napriek tomu, že takáto liečba v mnohých prípadoch zachraňuje životy, má aj svoje nežiadúce účinky,“ vysvetľuje internista a diabetológ doc. MUDr. Peter Jackuliak, PhD., MPH.
Pneumológ MUDr. Štefan Laššan, PhD. hovorí, že koronavírusová infekcia je ochorenie, ktoré postihuje okrem samotných pľúc aj cievny systém. Pacienti majú poškodenú cievnu stenu, narušenú zrážanlivosť krvi a následne sú náchylnejší na vznik krvných zrazenín. MUDr. Laššán zároveň upozorňuje, že s príchodom nových variantov koronavírusu sa mení aj riziková skupina pacientov.
„Zatiaľ čo v prvej vlne išlo najmä o pacientov vo vysokom veku, seniorov, prípadne polymorbídnych pacientov, teraz liečime aktívnych ľudí vo veku od 40-60 rokov, ktorí môžu mať spoločného menovateľa nadváhu, obezitu, ľahký diabetes či dobre liečenú hypertenziu.“
Koronavírusová infekcia zanecháva zmeny aj na srdcovom tkanive, ktoré v mnohých prípadoch nie je možné štandardnými vyšetrovacími metódami odhaliť.
„V kardiológii sa stretávame so zápalom srdcového svalu, ktorý môže prejsť do chronicity a skončiť až srdcovým zlyhávaním. Druhým problémom je ak má pacient už preexistujúce srdcové zlyhávanie alebo iné kardiovaskulárne ochorenia, stúpa pravdepodobnosť, že po infikovaní bude mať veľmi ťažký priebeh ochorenia,“ hovorí MUDr. Ľuboš Urban, PhD., MSc., Oddelenie arytmií, NÚSCH, a.s. Bratislava.
Problémy po prekonaní infekcie
Zároveň dodáva, že pre pandémiu, pacientske obavy z nákazy v nemocničných priestoroch či bagatelizovanie príznakov, zlyháva starostlivosť o pacientov, ktorých medicína dokáže efektívne liečiť. Ide najmä o pacientov s akútnym infarktom myokardu či s cievnou mozgovou príhodou.
Okrem spomenutých zdravotných komplikácií môže infekcia postihovať aj centrálny nervový systém.
„V akútnom štádiu môžu vzniknúť rôzne ochorenia a prejavy ako bolesti hlavy, veľmi zriedkavo epileptické záchvaty či dokonca zápal mozgu. Dlhodobé neurologické následky zatiaľ presne odhadnúť nevieme,“ povedal prof. MUDr. Ján Benetin, CSc., PhD., neurologická klinika UNB Ružinov. Stúpa zároveň počet pacientov, ktorí potrebujú psychiatrickú alebo psychologickú pomoc. „Súvisí to s celkovou atmosférou, dlhodobými protipandemickými opatreniami a obmedzeniami. Zaznamenávame nárast pacientov s depresiami, úzkostnými stavmi či posttraumatickými stresovými poruchami po prekonaní ťažkého priebehu ochorenia,“ dodáva.
Docent Jackuliak uvádza, že pacienti po prekonaní COVIDu majú aj tráviace ťažkosti, poškodenie pečene, pankreasu, obličiek. Prichádzajú so zápalmi čreva z dôvodu dlhodobej antibiotickej liečby, ale značnú časť pacientov tvoria aj tí, s novozisteným alebo doteraz nezisteným diabetom, ktorého existenciu možno vysvetliť v súvislosti s užívaním kortikosteroidnej liečby.
Kúpeľná starostlivosť ako pomoc
Podľa odborníkov by mala byť následná starostlivosť o pacientov po COVID-e multidisciplinárna, pretože dlhodobé pretrvávanie symptómov často nie je možné rutinnými vyšetreniami diagnostikovať. Pacienti po prekonaní COVID-u potrebujú pohybovú či dychovú rehabilitáciu, kognitívny tréning, ale vrátiť ich späť do života môže pomôcť aj kúpeľná starostlivosť.
„Slovenské zdravotníctvo dokáže pacientov odliečiť akútne, poskytnúť im najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť, ale mnoho pacientov je invalidizovaných alebo dokonca zomiera v dôsledku chýbajúcej post-akútnej starostlivosti. Práve takáto, kúpeľná či rehabilitačná starostlivosť by ušetrila ďalšie možné náklady pre zdravotnícky systém v prípade, že sa u pacientov vyskytnú pridružené ochorenia alebo komplikácie,“ Dr. Vladimír Mičieta, z SK+MED.
Prínos telemedicíny
Pandémia koronavírusu je zároveň ukazovateľom, že využívanie telemedicíny by významne uľahčilo kontakt lekára a pacienta. Nejde o riešenia, ktoré by bolo potrebné implementovať, v bežnej praxi už existujú. Podľa Vladimíra Mičietu je však dôležité, aby manažovanie pacienta prostredníctvom telemedicíny bolo považované za reálny lekársky výkon zaplatený zdravotnou poisťovňou. Na Slovensku má s telemedicínou najväčšiu skúsenosť odbor kardiológie.
„Prínos telemedicíny je aj v tom, že niektoré akútne stavy vieme rozpoznať okamžite. Keď má pacient implantovaný defibrilátor, príde k poruche vedomia, vieme zistiť príčinu a reagovať. Telemedicína má pre pacientov výhody z hľadiska operatívy a efektivity následnej starostlivosti,“ vysvetľuje MUDr. Ľuboš Urban, PhD., MSc.
Ak je pacientovi princíp telemedicíny dostatočne vysvetlený, tak ho akceptuje. Problematické to môže byť jedine pri senioroch a pacientoch vo vyššom veku.
