Slováci konzumovali počas prvého ale aj súčasného lockdownu viac alkoholu doma. Za vlaňajšok podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vypili 12 litrov čistého alkoholu na hlavu.
Presun alkoholu do domácností
Na alkoholické nápoje dávame v priemere 2,3 percent z celkových výdavkov domácnosti, pričom za ostatných desať rokov sa tento podiel zvýšil o takmer jedno percento. Aktuálne sme v rámci 27 krajín Európskej únie vo výdavkoch na alkohol na 11. mieste, pričom pred nami skončili všetky krajiny V4. Napríklad Česi a Poliaci dávajú mesačne z rodinného rozpočtu až takmer 3,5 percenta práve na alkohol.
Čítajte tiež: PRÍZNAK, ktorý UPOZORNÍ na novú mutáciu KORONAVÍRUSU: Zvláštna PREDPOVEĎ ochorenia!
„Pandémia sa výrazne podpísala pod zmeny v nákupnom správaní Slovákov, v ich stravovacích návykoch, ale aj pod pitie alkoholu. Jeho konzumácia sa po zákaze v reštauračných a hotelových zariadeniach presunula do domácností. Podľa londýnskych vedcov z Cambridskej univerzity aktuálna izolácia u ľudí vyvoláva symptómy postraumatického stresu, čo následne môže spôsobovať aj vyššiu konzumáciu alkoholu,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
Z pohľadu štruktúry spotreby jednotlivých alkoholických nápojov je dlhodobo najčastejšie konzumované pivo 80 %, nasleduje víno 12 % a najmenej sú konzumované liehoviny 8 %.
„Konzumácia alkoholu COVID nezničí, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie len zvýši zdravotné riziká, a to najmä v prípade, že sa človek vírusom nakazí. Alkohol, pri koncentrácii aspoň 60% objemu, funguje ako dezinfekcia kože, ale žiadny takýto účinok na vaše telo nemá, ak ho pijete,“ doplnila Buchláková.
Kde sa míňa najviac peňazí na alkohol?
Za vlaňajšok európske domácnosti minuli v priemere 1,6 % z ich celkových spotrebných výdavkov na alkoholické nápoje. V prepočte ide o 117 miliárd eur, teda o 0,9 % hrubého domáceho produktu EÚ. Ak to prepočítame na obyvateľa, v priemere minie Európan na alkohol ročne zhruba do 300 eur. Najviac minú z pohľadu podielu na výdavkoch domácností Lotyšsko (4,8 percenta), Estónsko (4,7 percenta) a Litva (3,7 percenta).
Plná špajza ako istota
Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra sa v krízových situáciách zvyšoval nielen nákup alkoholu, ale aj základných potravín, ktoré potrebujeme k prežitiu.
„Štúdia ukázala zaujímavý fenomén, že ľudia v čase krízových situácií potrebujú mať istotu a kontrolu, ktorú nadobúdajú práve plnými špajzami. Preto sa už v prvých týždňoch pandémie koronavírusu výrazne zvýšili maloobchodné tržby na Slovensku,“ skomentovala Buchláková.
