Ešte pred tým, ako nás pošteklia prvé slnečné lúče, si kladieme viaceré otázky: Stačí, ak použijeme ochranný faktor obsiahnutý v mejkape? Neuberá nás silný SPF faktor o vitamín D? Bude na kúpalisku stačiť natrieť sa ochranným faktorom raz a chránení budeme až do zotmenia?
Aby ste sa viac nemuseli trápiť hľadaním odpovedí, na tieto i mnohé ďalšie otázky odpovieme spolu s dermatologičkou.
Len si to predstavte, hebká opálená pokožka, ktorá počas horúcich mesiacov pekne vynikne v svetlom oblečení. Byť počas leta hnedý, ideálne čo najtmavší, je prianím takmer každého z nás. Dermatológovia pritom každoročne viac a viac apelujú na to, že stmavnutá pokožka po opaľovaní je prejavom škodlivým, pred ktorým by sme mali naše telo chrániť.
Čítajte tiež: Večer je ten správny čas na JEDLO: Hriechy do POSTELE, po ktorých zaspíte a nepriberiete!
„Žiaľ, nesprávne návyky vedú k predčasnému starnutiu kože a k vzniku kožných nádorov,“ pomenovala bez okolkov dva najsilnejšie argumenty, prečo si treba pokožku chrániť ochrannými faktormi, dermatologička MUDr. Iveta Hasová.
UVA a UVB lúče
Aby sme si mohli dávať pozor pred nebezpečenstvom, zrejme by sme ho mali najskôr pomenovať. Často z rôznych zdrojov počúvame, aké silné je slnečné žiarenie a aké neblahé dôsledky môže mať na naše zdravie, no len málokto vie rozlíšiť UVA od UVB lúčov, o ktorých je vlastne reč. Až 95 % z celého UV žiarenia tvoria UVA lúče, ktoré prechádzajú tmavými mrakmi, smogom, sklom či oknami. Dokonca sa odrážajú aj od snehu a piesku. Prenikajú preto bez problémov aj do dermis, teda hlbšej vrstvy kože.
„Nežiaduce účinky slnečného žiarenia sú navodené v prevažnej miere jeho UV zložkou, teda ultrafialovým žiarením UVA a UVB. Ich pôsobenie možno rozdeliť na včasné a neskoré. Opálenie kože s tvorbou pigmentu a zápal kože – sčervenanie až tvorba pľuzgierikov, imunologické zmeny, zhrubnutie pokožky, tvorba vitamínu D – tie patria do skupiny včasných zmien. K neskorým a neželaným zmenám v našej koži patrí fotoageing a fotokarcinogenéza. Prvý z termínov označuje predčasné starnutie pokožky s tvorbou vrások, stratou odolnosti a pružnosti kože, taktiež s tvorbou rozšírených cievok a pigmentových škvŕn a so žltnutím pokožky. Druhý termín pomenúva stav vedúci k vzniku kožných nádorov, ktorého sa všetci najviac obávame,“ dodala skúsená lekárka Iveta Hasová, ktorá sa zameriava aj na preventívne vyšetrenie znamienok, vďaka ktorému možno úspešne predchádzať vzniku rakoviny kože.
Čo je to SPF?
Už teda vieme, že UVA lúče generujú množstvo voľných radikálov, redukujú elastín v pokožke, a teda urýchľujú jej starnutie, a spôsobujú abnormálnu bunkovú produkciu. Aj keď UVB lúče neprenikajú mrakmi ani oknami, dokonca neprechádzajú hlboko do kože, ešte stále stimulujú tvorbu melanínu. Dokážu pokožku spáliť a vytvárajú voľné radikály vo vrchnej vrstve kožného tkaniva. Najviac nás ohrozujú počas dňa od 10. hodiny rannej do 16. hodiny poobednej. Práve v tomto rizikovom čase by sme mali najvýraznejšie dbať na dôslednú aplikáciu ochranného faktora v krémoch či sprejoch, nazývaného SPF (Sun Protection Factor).
Hodnoty SPF sa líšia v závislosti od jednotlivých produktov, no vo všeobecnosti platí, že čím má človek bledšiu pokožku, tým vyšší faktor by mal používať. Hodnota SPF obsiahnutá v produkte vyjadruje násobok času, keď môžeme byť na slnku bez toho, aby sme sa spálili.
„Aby bol účinok ochranného filtra zaručený, je nevyhnutné obnovovať jeho aplikáciu každé 2 až 3 hodiny, a ak sa človek kúpe, tak po každom návrate na deku,“ upozorňuje Katarína Demetriou, majiteľka kozmeticko-farmaceutickej spoločnosti Pharma MKL.
Správna aplikácia SPF je zárukou bezpečia
Dermatológovia sa zhodujú aj ohľadom správnej aplikácie ochranného faktora pri ochrane pokožky pred predčasným starnutím, ako aj pred karcinogénnymi ochoreniami. Znižovanie účinku ochranného faktora počas dňa zapríčiňujú bežné vplyvy, ako je potenie, utieranie, pobyt vo vode a mnohé iné. Z tohto dôvodu sa odporúča jeho opakované nanášanie. Zároveň platí, že chemický filter je potrebné nanášať 15 až 20 minút pred pobytom na slnku, pri minerálnom netreba čakať, ten účinkuje ihneď.
Čo sa týka množstva, tak na tvár a krk stačí približne obsah jednej čajovej lyžičky a reaplikovať by sa mal počas už spomínaných dvoch až troch hodín. Ak chodíme do vody, tak častejšie. Reaplikáciu skutočne netreba podceňovať, pretože žiadny SPF produkt, ani 50, pokožku nechráni celý deň jednorazovo. Jedným z odporúčaných ochranných „must have“ prípravkov na letnú sezónu je ochranný opaľovací krém s kyselinou hyalurónovou.
„Tento šetrný opaľovací krém s kyselinou hyalurónovou pokožke poskytuje ochranu pred UVA aj UVB lúčmi so SPF 30. Chráni pred fotostarnutím pleti pôsobením slnka,“ dodáva Katarína Demetriou z Pharma MKL.
O stratu vitamínu D sa obávať netreba
Ak niekoho v tomto momente prepadla panika, že pravidelným a častým nanášaním krémov s vysokým ochranným faktorom jeho organizmus zo slnka nezíska zdraviu prospešný vitamín D, môže byť úplne pokojný. V praxi to totiž funguje tak, že koža vystavená UVB žiareniu automaticky vytvára vitamín D, pričom na vytvorenie potrebného množstva jej postačuje od 5 - 30 minút denne na slnku. Po pár minútach sa obvykle syntéza vitamínu D zastaví, pretože dosiahne potrebnú hladinu a nevytvára si ho do zásoby.
Je mejkap s obsahom SPF postačujúca ochrana?
Samostatnou kapitolou je téma SPF a mejkap, keďže množstvo skrášľujúcich produktov na trhu sa pýši tým, že po ich aplikácii už nemusíme používať iný ochranný faktor. Sú oň totiž obohatené. Odborníci sa však s týmto tvrdením nestotožňujú. Aj tu platí, že účinné látky po pár hodinách strácajú na svojej sile, navyše, aby sme dosiahli intenzitu ochranného faktora uvedeného na obale, museli by sme mať na tvári údajne až 7x väčšie množstvo mejkapu. Určite je preto lepšie, keď sa aplikuje mejkap samostatne a krém s ochranným faktorom tiež. Ak sa vám v priebehu dňa nechce každé tri hodiny mejkap obnovovať, chráňte si tvár veľkými slnečnými okuliarmi, prípadne klobúkom.
