Vedci skúmajú, ako predĺžiť život Slovákov: Čísla, ktorými sa prepadávame na dno rebríčka

27.06.2019

Priemerná dĺžka života Slovákov je takmer 74 rokov, avšak priemerná dĺžka „zdravého života“ Slovákov je 54,5 roka u mužov a 57 rokov u žien. V rebríčku zdravia seniorov sa v rámci EÚ za nami umiestnili už len Litva, Maďarsko, Lotyšsko a Rumunsko. Slovensko sa tak spolu s týmito krajinami podľa Eurostatu nachádza na konci rebríčka dožívania v zdraví. Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave a Viedenskej univerzity chcú práve preto zvýšiť povedomie seniorov o zdravom životnom štýle.

 

Zdravý životný štýl vrátane stravy a fyzickej aktivity prispievajú k výraznému zníženiu chronických ochorení a k zvýšeniu kvality života vrátane duševného zdravia. Neustály nárast strednej dĺžky života v strednej Európe, sprevádzaný chorobami spojenými s vekom, predstavuje spoločensko-ekonomickú výzvu, ktorá bude v budúcnosti predstavovať pre zdravotníctvo značnú finančnú záťaž. „Práve preto je nutné zvýšiť povedomie seniorov a budúcich seniorov o výžive a strave, a rovnako tak aj odborného personálu a všetkých ľudí, ktorí seniorov podporujú v ich životnej situácii,“ hovorí zodpovedná riešiteľka projektu za slovenskú stranu Jana Muchová z Univerzity Komenského.

Čítajte viac: Slováci dominujú v medzinárodnom rebríčku: Návyk, ktorým sme vytvorili chorobný rekord

Výsledkom projektu Výživa a zdravé starnutie (Nutriaging) bude vybudovanie dvoch nových laboratórií so špičkovým prístrojovým vybavením na definovanie markerov starnutia, pomocou ktorých sa bude monitorovať vplyv niektorých nutrientov (proteínov, vitamínu D a omega-3 mastných kyselín), ako aj fyzickej aktivity na zdravie seniorov. V spolupráci s partnermi z Viedenskej univerzity sa budú stanovovať markery starnutia na viacerých úrovniach – na úrovni experimentálnych modelov a na humánnej úrovni.

Hľadajú markery starnutia

„Doteraz sme prebudovali dve laboratóriá a zakúpili dva nové prístroje. Hľadáme vhodné markery starnutia najprv na molekulovej úrovni (bunkové kultúry), na orgánovej úrovni (animálne experimenty) a pripravujeme humánnu štúdiu s podávaním omega-3 mastných kyselín,“ opisuje výskum Jana Muchová. Vo Viedni rozbiehajú druhú humánnu štúdiu. V prvej štúdii sledovali vplyv konzumácie proteínov v kombinácii s fyzickým cvičením na zdravotný stav seniorov a v súčasnosti sa realizuje štúdia vplyvu vitamínu D a fyzickej aktivity na vybrané markery starnutia.

Projekt by mal pomôcť najmä seniorom, ale aj profesionálnemu personálu (lekári, fyzioterapeuti, ošetrovatelia) v uplatňovaní nových poznatkov o vplyve životného štýlu v praxi. Riziká spojené s nezdravým starnutím sa snažia eliminovať najmä zavedením poznatkov do sylabov budúcich lekárov, odborníkov na výživu, fyzioterapeutov, geriatrov a lekárov prvého kontaktu. Výstupmi budú aj návody na „zdravé starnutie“, letáky, príručky a prednášky.

Socioekonomický problém

„Nízky zdravý vek seniorov na Slovensku nepredstavuje len zdravotný, ale aj socioekonomický problém. Verím, že vďaka cezhraničnej spolupráci našich odborníkov sa nelichotivé postavenie Slovenska v rebríčku ,zdravého starnutiaʻ zlepší,“ povedal rektor UK Marek Števček.

Projekt Výživa a zdravé starnutie (Nutriaging) Ústavu lekárskej chémie, biochémie a klinickej biochémie LF UK a Ústavu vedy o výžive Viedenskej univerzity je financovaný z grantu EÚ z programu Cezhraničnej spolupráce SR-AT, INTERREG V-A.

 

 

Fotogaléria


Tagy:
choroby seniori Slováci vek dožitia

27.06.2019  |  Foto: Gettyimages.com  |  Zdroj: UK BA

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia