Netušená schopnosť ľudských sĺz: Dokážu odhaliť aj naše choroby, hovorí výskumníčka

23.01.2019

Slzami sa z očí nevyplavuje len smútok, ale aj dôležité vedecké informácie. Každá ľudská slza je absolútne jedinečná, vysvetľuje docentka Vladimíra Tomečková z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, podľa ktorej sú slzy originálnym umeleckým obrazom ľudského života.

 

„Slzami ľudia vyjadrujú rôznorodé emócie, no presvedčili sme sa o tom, že slzy dokážu dokonca detegovať prítomnosť rôznych ochorení. Je to neuveriteľné, ale každá slza je svojou štruktúrou jedinečná,“ hovorí docentka Vladimíra Tomečková z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá v roku 2015 začala so svojím dlhoročným spolupracovníkom Vladimírom Komanickým z Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ pod atómovým silovým mikroskopom pozorovať slznú tekutinu.

Čítajte viac: Gastroenterológ Boris Pekárek: Dve zásady, ktoré by mal dodržiavať každý

Štruktúry, ktoré obaja vedci pod mikroskopom pozorovali, boli mimoriadne zaujímavé. Všimli si, že každá slza je svojou štruktúrou iná, že slza každého človeka je odlišná a vytvára unikátne štruktúry. To platí aj v prípade ochorení.

Ako prvá sa v minulosti zaoberala snímkami mikroskopicky zväčšených sĺz americká fotografka Rose-Lynn Fisherová. S pomocou laboratórneho vybavenia fotografovala svoje slzy pod mikroskopom a pokúšala sa zistiť, ako sa líšia slzy vyvolané rôznymi emóciami a životnými situáciami. Prekvapili ju rôznorodé obrazce a jej objav inšpiroval aj vedcov, ktorí začali zhromažďovať vzorky slznej tekutiny od rôznych ľudí s rozličnými emóciami.

V slzách našli „srdiečka“ aj „pierka“

Košickí výskumníci však zamerali svoje pozorovania na slzy chorých pacientov. V ich slznej tekutine pozorovali rozličné obrazce tvorené takzvanými dendritmi v tvare srdiečok, vetvičiek, pierok či lánov obilia, ktoré sa u zdravých ľudí nevyskytujú.

Slznú tekutinu odoberala oftalmologička Gabriela Glinská, externá doktorandka docentky Tomečkovej, ktorá pracuje na dizertačnej práci s názvom Diagnostický potenciál slznej tekutiny.

„Vyšetrili sme doteraz 60 vzoriek pacientov s rôznymi očnými ochoreniami predného aj zadného segmentu oka, napríklad so suchým okom, kataraktou, rôznymi druhmi glaukómu i ďalšími ochoreniami oka, ale aj systémovými ochoreniami, akými sú diabetes mellitus či skleróza multiplex a ďalšie,“ približuje docentka Tomečková.

„Ľudská slza ako umenie“

Laboratórne pozorovania boli natoľko fascinujúce, že docentku Tomečkovú inšpirovali k vytvoreniu výstavy. „Už pri prvých meraniach sme boli prekvapení estetickým a originálnym potenciálom zobrazení slznej tekutiny a uvažovali sme nad tým, že by bolo efektné vytlačiť zachytené štruktúry na väčších obrazoch,“ dopĺňa biochemička, ktorá v spolupráci so svojím vedeckým tímom verejnosti predstavila výsledky vedeckého výskumu netradične – prostredníctvom pilotnej umelecko-vedeckej výstavy s názvom Ľudská slza ako umenie, ktorá bude do 17. februára inštalovaná v košických Kasárňach/Kulturpark, a ktorá bola realizovaná vďaka finančnej podpore grantu VVGS-2018-747.

Dvadsaťsedem obrazov bolo verejnosti predstavených vďaka spolupráci medzi vedeckými tímami okolo Vladimíry Tomečkovej z Ústavu lekárskej a klinickej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ, Vladimíra Komanického z Ústavu fyzikálnych vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ a Natálie Tomašovičovej z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied.

„Niektorí vedci sú inšpirovaní diagnostickými možnosťami slznej tekutiny. Umelci sú inšpirovaní originálnymi obrazmi. Bežní ľudia sú inšpirovaní tiež. Napríklad pacient s diabetom mi s prekvapením povedal: ,V mojich slzách sú také krásne nanosrdiečka po liečbe inzulínom?ʻ Každý je inšpirovaný originalitou slznej tekutiny, čo nasvedčuje, že v budúcnosti by liečba ochorení mohla byť šitá na mieru pacienta. Klinicko-biochemické laboratóriá inšpiruje tým, že ešte stále slzná tekutina nie je tradičný odberový materiál, hoci má rovnaké zloženie ako krvná plazma, ale neobsahuje červené farbivo hemoglobín,“ opisuje výskumníčka.

Zo sĺz skúmal vedecký tím predovšetkým očné ochorenia, ako suché oko, glaukóm, sivý zákal, pigmentový névus a ďalšie, ktoré sú súčasťou originálnych výsledkov externej doktorandky Gabriely Glinskej a výskumného tímu. Takisto skúmali systémové ochorenia, napr. diabetes mellitus. „Z týchto výsledkov obhájila rigoróznu prácu moja interná doktorandka Kristína Krajčíková, študujúca slznú tekutinu pacientov s rôznymi systémovými ochoreniami v rámci svojej dizertačnej práce,“ približuje.

Podľa slov docentky Tomečkovej vyvíjajú košickí lekári a vedci ďalšie nové metódy na odhalenie rôznych chorôb. Či budú môcť lekári diagnostikovať ochorenia iba pomocou jedinej ľudskej slzy, to je zatiaľ hudbou budúcnosti. Ako však dodáva košická odborníčka, slza dokáže odhaľovať funkčné ochorenie oka na bunkovej úrovni, dokáže tiež monitorovať jemnejšie neurodegeneratívne zmeny, a takisto má schopnosť odzrkadľovať pocity človeka, čo znamená, že by tiež mohla byť indikátorom chorobných psychiatrických procesov. „Toto nedokáže žiadna iná telová tekutina,“ uzatvára.

 

 

 

 

Fotogaléria


Tagy:
slza výskum sĺz Vladimíra Tomečková

23.01.2019  |  Foto: Gettyimages.com, archív Vladimíry Tomečkovej, Lekárska fakulta UPJŠ v Košiciach  |  Zdroj: zh, UPJŠ Košice

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia