Slovenské zdravotníctvo prechádza krízou. Podľa štatistík v zariadeniach chýbajú stovky lekárov aj zdravotných sestier a v budúcnosti sa má tento deficit ešte viac prehĺbiť. Kvalifikovaní mladí ľudia húfne odchádzajú do zahraničia, kde zväčša nachádzajú lepšie platové a pracovné podmienky.
Povolania zdravotná sestra a lekár na Slovensku strácajú na atraktivite. V nemocniciach v súčasnosti chýba 1 020 sestier, v roku 2030 to má byť takmer 10 000. Vyplýva to z analýzy Inštitútu zdravotnej politiky. Zo 100 vyštudovaných sestier nastúpi do praxe 42 percent. Zvyšný počet nedoštuduje alebo nastúpi do praxe mimo územia Slovenskej republiky.
Čítajte viac: Slovenka o práci zdravotnej sestry v Rakúsku: Úcta k pacientom je na prvom mieste
Podľa údajov ministerstva zdravotníctva Slovensku aktuálne chýba zhruba 800 lekárov. „Nedostatok lekárov je dlhoročným problémom nielen na Slovensku, ale aj v statných krajinách Európy. Ide o dlhodobý problém, ktorý sa snažíme postupnými systematickými krokmi riešiť,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva vnútra SR Zuzana Eliášová.
Medzi systémové kroky ministerstva patrí navýšenie vzdelávacích kapacít či zavedenie tzv. rezidentského programu: „Od 1.októbra 2018 plánujeme rozšíriť rezidentské štúdium pre lekárov o špecializačné odbory – neurológia, chirurgia, kardiológia, ortopédia, vnútorné lekárstvo, detská psychiatria, urgentná medicína, anestéziológia a intenzívna medicína.“
Ako ďalej informovala hovorkyňa, ministerstvo zdravotníctva je tiež otvorené príchodu zahraničných zdravotníckych pracovníkov, ktorí splnia stanovené profesijné predpoklady.
Čo si myslia medici?
Našu redakciu zaujímalo, ako situáciu v slovenskom zdravotníctve vidia medici. Spýtali sme sa ich, či štúdium medicíny považujú za náročné, akými najhoršími chorobami podľa nich trpí naše zdravotníctvo a či chcú po skončení štúdia ostať pracovať na Slovensku.
Viacerí oslovení medici hodnotia štúdium medicíny ako náročné. Treba mu obetovať veľa času stráveného nad knihami, ale aj na prednáškach. Najväčšie nedostatky štúdia vidia v štýle výučby. Bratislavských študentov medicíny trápi nielen slabá kapacita prednáškových a seminárnych miestností, ale aj nedostatočná kapacita nemocníc. Na jedného vyučujúceho často pripadá priveľa študentov, ktorým sa zaneprázdnený lekár nedokáže dostatočne venovať.
„Praktické zákroky takmer žiadne nerobíme, žiadne injekcie, infúzie, punkcie, cievkovanie. Väčšinou sa len ,hrámeʻ odoberaním anamnézy, ktorú pred nami odobralo desať iných študentov. Počúvať šelesty, pľúca, popisovať EKG som sa musela učiť vo voľnom čase,“ sťažuje sa jedna zo študentiek.
Aké sú podľa budúcich lekárov najväčšie choroby slovenského zdravotníctva? Väčšina z nich poukazuje na korupciu, zlé hospodárenie s peniazmi, slabé finančné ohodnotenie, prepracovanosť personálu a nedostatok priestoru vo vzťahu k pacientovi vrátane zlyhávajúcej komunikácie.
Nedostatok lekárov na Slovensku je podľa študentov zreteľným výsledkom podfinancovania zdravotníckeho sektoru: „V ideálnom prípade by mal mať lekár na každého pacienta 30 minút. Ak by ordinoval sedem hodín denne a hodinu svojho pracovnému času by venoval administratíve, mal by za deň 14 pacientov. Výsledkom by bolo to, že mnohí ľudia by lekára nemali vôbec a lekári by nezarobili. Podfinancovanie sa odráža aj vo výzore nemocníc. Je nechutné pracovať a liečiť sa v takých podmienkach. Mám pocit, že tu tiež chýba iniciatíva. Schopní mladí odídu a schopní, ktorí ostali, sa nechopia manažérskych pozícií a netrvajú na zmenách.“
Ostať či odísť do zahraničia?
Medikom sme položili otázku, či chcú po skončení štúdia ostať na Slovensku. Dvaja z desiatich oslovených chcú zo Slovenska odísť, piati nad odchodom zatiaľ len váhavo uvažujú a ostať doma plánujú traja.
Tých, ktorí chcú odísť, demotivuje najmä nízky plat a neadekvátne podmienky na sebarealizáciu a rozvoj. Mladú medičku láka odísť najmä vidina lepších mzdových a pracovných podmienok: „Ja ako medička, ktorá tvrdo študuje, každý deň sa učí niekoľko hodín a v lete zadarmo praxuje (niekde si za prax musíme aj zaplatiť) si nepredstavujem, že po šiestich rokoch štúdia medicíny a dvoch rokoch pripravovania sa na medicínu budem zarábať v čistom 800 eur. Slovensko milujem, ale svoju snahu, všetok ten čas a energiu, ktorú som minula za štúdium, si cením oveľa viac než 800 eur po škole. Toľko v Bratislavskom kraji zarobia ľudia po strednej škole a za tých šesť rokov, ktoré ja študujem, si môžu kúpiť byt, založiť rodinu, vypracovať sa na plat vyšší ako je 1 000 eur. Študujem s tým, že ma tu nečaká vidina niečoho dobrého. Lekár po škole je prepracovaný, veľakrát ide z nočnej na dennú, mesačne odrobí aj viac ako 200 hodín za 800 eur... Ako brigádnička mám teraz na hodinu viac než vyštudovaný lekár.“
„Chcem zostať na Slovensku, ale nie som si istá, či ma situácia neprinúti odísť do zahraničia. Zostať doma chcem kvôli rodine a preto, lebo chcem vrátiť Slovensku to, čo mi dalo v rámci štúdia, no na druhej strane by som odišla za vyšším platom, lepšími pracovnými podmienkami a novými skúsenosťami,“ hovorí budúca lekárka.
„Chcem zostať, pretože tu mám rodinu, priateľa a myslím si, že niekto šikovný musí zostať aj doma. Kto bude liečiť mojich rodičov, keby všetci odišli?“ ukončuje svoju odpoveď pálčivou rečníckou otázkou ďalšia z oslovených študentiek, u ktorej rozhodujú sociálne putá.
