Slovenské nemocnice by mali v najbližších 12 rokoch prejsť zmenami. Počíta s tým nová koncepcia rozvoja ústavnej, teda lôžkovej starostlivosti, ktorú v piatok predstavili na ministerstve zdravotníctva. Oznámili to ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) a premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) po tlačovej konferencii na ministerstve zdravotníctva.
Tri typy nemocníc
Zmeny by sa mali týkať času hospitalizácie, počtu lôžok, upraviť by sa mali počty výkonov a posilniť by sa mohla domáca starostlivosť o pacientov. Nemocnice by sa mali rozdeliť do troch typov. V nemocnici prvého typu by bola poskytovaná všeobecná zdravotná starostlivosť, nemocnice druhého typu by boli špecializované a vysokošpecializované by boli nemocnice tretieho typu, kde by sa robili napríklad kardiozákroky, vysvetlila ministerka.
Čítajte viac: Poistencov sa dotkne dôležitá zmena: Zabudnite na klasické zdravotné preukazy
„Definovali sme, čo je nemocnica, ktorá musí byť dostupná, a naopak, ktoré typy hospitalizácií má zmysel koncentrovať do väčších oddelení,“ uviedol šéf štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Miroslav Kočan.
Viac jednodňovej starostlivosti
Upraviť by sa mali pravidlá týkajúce sa počtu výkonov, mala by sa sledovať úspešnosť vyliečených pacientov. V súčasnosti je podľa rezortu veľa akútnych lôžok a čas hospitalizácií je dlhý v porovnaní so zahraničím. „Svetový trend je skracovať dobu hospitalizácií, robiť viac jednodňovej starostlivosti,“ povedala ministerka Kalavská.
Cieľom je teda aj znížiť počet akútnych lôžok a zvýšiť počet tých pre dlhodobo chorých. „Tiež posilniť agentúry domácej starostlivosti, aby mohli byť pacienti liečení v domácom prostredí,“ doplnila Kalavská. Pacienti by mohli byť kratšie hospitalizovaní, ak sa zvýši počet lôžok dlhodobej starostlivosti a zvýši sa ambulantná starostlivosť.
Šéf Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Martin Smatana poukázal na to, že ku koncu roku 2017 bolo k dispozícii zaokrúhlene 32 000 lôžok a ich priemerná efektivita využitia bola iba 72 percent. „Naši pacienti boli na lôžku až 8,3 dňa,“ uviedol s tým, že je to viac ako v zahraničí. V nových kategóriách by nemocnice mali mať definované pravidlá, čo budú a nebudú môcť poskytovať.
Menej nemocničných lôžok
„Výsledný cieľ by mal byť v roku 2030 ten, že z 32 000 (lôžok) budeme potrebovať len približne 26 500, ale stále budeme dosahovať každý indikátor kvality výrazne lepší,“ doplnil. Pacienti sa podľa jeho slov nemusia obávať, že by lôžka chýbali.
Šéf VšZP Kočan súhlasí s potrebou znížiť čas hospitalizácie, zároveň však podľa neho nesmie byť ohrozená dostupnosť ústavnej starostlivosti. Vyzdvihol plán podporiť rozvoj ambulantnej aj domácej starostlivosti. Opatrenia by mohli podľa jeho slov znížiť čas hospitalizácie z 8,3 na 6,5 dňa. Podobne ako ministerka poukázal na svetový trend, ktorým je viac prípadov liečených ambulantne. Do akútnej ústavnej starostlivosti by podľa neho mali ísť len tí, u ktorých je to naozaj nevyhnutné.
Premiér Pellegrini zdôraznil potrebu reformy. „Zodpovedná vláda sa musí púšťať do reforiem. Ak chceme o pár rokov prinášať lepšiu zdravotnú starostlivosť, musíme začať už dnes,“ doplnil. Zdôraznil, že reforma počíta s postupnými krokmi. „Nikto hromadne nepozatvára zo dňa na deň oddelenia. Nesmie byť ohrozená dostupnosť celej zdravotnej starostlivosti,“ poznamenal.
Prioritou musí byť podľa premiéra, aby každý na Slovensku mal dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, kde žije a z akých sociálnych pomerov pochádza. Radomír Vereš zo súkromnej poisťovne Dôvera označil reformu za zásadnú. Doplnil, že nie je dôležité mať nemocnicu, akúkoľvek, dve ulice za rohom, len aby tam bola, ale dôležité je ísť do nemocnice, kde vedia pacientovi skutočne pomôcť. Koncepciu víta aj súkromná zdravotná poisťovňa Union. „Je to stratégia, ktorá hovorí, kam by sme sa mali uberať,“ uviedla Elena Májeková z Unionu, ktorá je rada, že na nej spolupracujú poisťovne s ministerstvom.
