Bude raz rakovina kože minulosťou? Po najnovšom objave českých vedcov môže byť takýto scenár realitou. Vyvinuli totiž látky, ktoré sú schopné chrániť ľudskú pokožku pred škodlivým ultrafialovým žiarením.
Olomouckí vedci vyvinuli nové látky, ktoré dokážu ochrániť ľudskú kožu pred škodlivými účinkami ultrafialového žiarenia. Odvodili ju od kinetínu - jedného z cytokinínov, teda rastlinných hormónov ovplyvňujúcich delenie buniek. Účinky látok popísali výskumníci z Univerzity Palackého v Olomouci (UP) a olomouckého pracoviská Ústavu experimentálnej botaniky (UEB) Akadémie vied ČR, ktorá je súčasťou Centra regiónu Haná pre biotechnologický a poľnohospodársky výskum (CRH), v štúdii publikovanej v odbornom časopise European Journal of Medicinal Chemistry. Malé molekuly by mohli nájsť uplatnenie v kozmetike i lekárstve.
Čítajte viac: Viete rozpoznať podozrivé znamienko? Päť príznakov, ktoré okamžite odhalia problém
Vývoju malých molekúl odvodených od cytokinínov sa vedci z UEB venujú dlhodobo a niektoré z nich už našli uplatnenie v praxi. Tentoraz sa však zamerali na látky na báze kinetínu a v spolupráci s kolegami z Lekárskej fakulty UP skúmali ich účinky na ľudské kožné bunky.
Čítajte viac: FOTO kozmetickej vady, ktorú žena (40) dlho podceňovala: Maskovala sa ňou zdrvujúca choroba
„Ako prví na svete sme zistili, že cytokiníny a od nich odvodené látky dokážu chrániť kožné bunky pred škodlivými účinkami oboch typov ultrafialového žiarenia, teda UVA i UVB. Je to nová informácia, vedci sa totiž predtým touto otázkou nezaoberali. Dôležité je aj zistenie, že naše látky podporujú prirodzenú obranu kožných buniek,“ uviedol hlavný autor práce Martin Hönig z CRH, ktorý sa výskumu venuje aj v rámci doktorandského štúdia na Prírodovedeckej fakulte UP.
Podnecujú kožné bunky k zvýšenej ochrane
Hönig v uplynulých piatich rokoch spolu s kolegami vytváral rôzne obmeny molekuly kinetínu a sledoval vplyv ich štruktúry na biologickú aktivitu. Rôzne deriváty potom vedci testovali na ľudských kožných bunkách in vitro, teda v laboratórnych podmienkach. „Najprv sme potvrdili, že látky nie sú fototoxické, teda že sa nestávajú pôsobením UV žiarenia nebezpečnými. Následne sme preukázali, že dokonca prispievajú k ochrane kožných buniek tým, že vyburcujú ich prirodzené obranné reakcie,“ uviedla koordinátorka projektu Lucie Plíhalová.
Ich priaznivé účinky potvrdili bádatelia in vivo. Pôsobeniu nových derivátov vystavili pôdne hlísty Caenorhabditis elegans, ktoré vedcom slúžia ako modelové organizmy pre štúdium stresu a starnutia. Množstvo látok má totiž na tento organizmus prekvapivo podobné účinky ako u cicavce. „Zistili sme, že naše látky chránia hlísty pred oxidačným stresom, ktorý sme u neho umelo vyvolali. Chráni teda pred stresom nielen bunky v tkanivovej kultúre, ale aj celé organizmy,“ doplnila Plíhalová.
Výskum nadviazal na predchádzajúce štúdie a pokračuje aj naďalej. V súčasnej dobe sa bádatelia zameriavajú na presnejší opis mechanizmu účinku série látok, ktoré vyvinuli. Látky boli patentovo chránené prihláškou vynálezu a pomerne veľká kozmetická firma ich teraz testuje pre ďalšie využitie v kozmetickom priemysle.
