Odborník na zdravý spánok radí: Omyly, na ktoré väčšina z nás dopláca únavou

2018-03-24 15:30:00

Spánok je pre človeka nenahraditeľným zdrojom energie. Počas neho dochádza k spomaľovaniu metabolizmu a celkovej regenerácii tela, posun času však prirodzený biorytmus môže narúšať. Doktor Ján Hronec zo Spánkového laboratória v Pneumo-Alergo Centre v Bratislave vám poradí, ako predísť zdravotným následkom po prechode zo zimného času na letný.

Spánkové „desatoro“

Základom dobrého spánku je súbor viacerých faktorov. V prvom rade ide o vhodnosť prostredia. Vaša spálňa by mala byť dostatočne tmavá, s teplotou okolo 18 stupňov v lete aj zime. Počas horúcich letných nocí sa vyhýbajte ventilátoru, ktorý podporuje nervozitu a počas dňa dbajte, aby ste mali na izbe pozatvárané okná a stiahnuté žalúzie. Tým predídete zbytočnému vyhrievaniu miestnosti. Pred spánkom dobre vyvetrajte, aby sa vzduch vyčistil. Počas zimných mesiacov izbu, naopak, neprekurujte, ale udržujte stálu teplotu ako aj v lete. Keďže spálňa je miesto vyhradené na spánok, odstráňte z nej všetky rušivé elementy ako televízor, počítač či blikajúce svetielka. Vhodná je aj investícia do kvalitného matracu a ortopedického vankúša, ktoré zvýšia váš komfort počas noci.

Čítajte viac: Spánok ako spúšťač temnej choroby: Najväčšia chyba, ktorej sa dopúšťame počas noci

Pri problémoch so spánkom treba dbať aj na zdravú životosprávu. Vylúčenie alkoholu, kofeínu, nikotínu a ťažkých mastných jedál pred uložením sa do postele by malo byť samozrejmosťou. Napriek podporovaniu pravidelnej fyzickej aktivity nie je vhodné krátko pred plánovaným spánkom ani intenzívne cvičenie či veľká fyzická záťaž. Doktor Ján Hronec zo Spánkového laboratória v Pneumo-Alergo Centre v Bratislave uvádza: „Existuje mylná predstava, že pred spánkom sa treba na poslednú chvíľu vyčerpať a unaviť. Ak to preženieme, dosiahneme často opak – problémy so zaspaním.“ Tesne pred spánkom by sa už v posteli nemali riešiť závažné pracovné ani osobné problémy. Ak je to čo len trochu možné, mobilný telefón, či už pracovný alebo súkromný, by mal ostať pred dverami spálne. „Často pomáhajú pri zaspávaní príjemné spomienky alebo predstavy,“ dodáva doktor Hronec.

Ako dlho by sme mali spať

Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu organizmu je individuálna, zvyčajne je to šesť až osem hodín denne. Pri snahe o úpravu spánkového režimu však nespite dlhšie, než je nutné. Vo všeobecnosti platí, že akýkoľvek spánok dlhší ako 8 hodín je škodlivejší, než spánok krátky. Vítané je aj poobedné zdriemnutie, ktoré naštartuje metabolizmus na zvyšok dňa. Ak máte možnosť si poobede zdriemnuť, využite ju. Opäť ale platí, že menej je viac. Nespite preto dlhšie ako dvadsať minút, aby ste nenabúrali svoj nočný spánok.

Problémy súvisiace so zmenou času

Na letný čas prejdeme už tento víkend, v nedeľu 25. marca, keď si o 02.00 hod. v noci posunieme hodiny na 03.00 hod. letného času. Vstávať tak budeme oproti predošlému času o hodinu skôr. Problémy s posunom času sa môžu prejaviť najmä u citlivých ľudí. Zvyčajne je u týchto ľudí sprevádzaný migrénami, nervozitou, bolesťami žalúdka či poruchami spánku. Podľa odborníka na zdravý spánok by si mali ľudia s poruchami spánku v týchto dňoch cielene, a najmä postupne upravovať čas uloženia sa k spánku. „Možno využiť, že k zmene času dochádza vždy cez víkend. Nie je to celkom ľahké, najmä v situácii, keď môžeme spať o hodinu dlhšie. Ale práve títo senzitívni ľudia lepšie tolerujú zmenu postupne po niekoľkých minútach či desiatkach minút denne, ako o hodinu naraz,“ dodáva. Pri dlhodobo pretrvávajúcej nespavosti či iných poruchách spánku je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.