Prekvapivý záver výskumu obezity: Slováci majú oproti iným Európanom jednu výhodu

Ilustračné foto
Zdroj: thinkstock.com
2017-11-07 06:00:00

Podľa štatistík majú nadváhu asi dve tretiny Slovákov. U viacerých z nich sa problémy s hmotnosťou objavili už v útlom detskom veku. Prečo je to tak? Odpoveď na túto otázku sa snažili nájsť aj slovenskí vedci prostredníctvom hľadania genetických príčin obezity.

 

Výskum realizovaný na základe spolupráce laboratória Diagbene, Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV, Detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava bol zameraný na výskyt tzv. monogénovej obezity u detí. „Monogénová obezita je podmienená mutáciou v jednom z génov zúčastňujúcich sa regulácie leptín-melanokortínovej osi, ktorá hrá dôležitú úlohu v udržiavaní energetickej homeostázy organizmu, najmä v navodzovaní pocitu sýtosti,“ uvádza sa v štúdii publikovanej v odbornom časopise Česko-slovenská pediatrie. „V dôsledku nedostatočného navodenia pocitu sýtosti v organizme (a teda stálemu pocitu hladu) dochádza k výrazne vyššiemu príjmu potravy a ku vzniku obezity už v prvých rokoch života,“ ozrejmuje Daniela Staníková z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémia vied (SAV), vedúca autorka štúdie.

Čítajte viac: Rebríček najnezdravších krajín sveta nás zahanbuje: Pozrite sa, kde sa ocitlo Slovensko

Hybným motívom výskumu zameraného na etiológiu a epidemiológiu najčastejších foriem monogénovej obezity u detí na Slovensku bolo aj celosvetové zdvojnásobenie obezity v detskom veku za posledných 30 rokov. U adolescentov je výskyt obezity až štvornásobne vyšší. Na Slovensku má podľa odhadov nadváhu 15 percent detí a kritéria obezity spĺňa zhruba 10 percent detí a adolescentov.

Obezita v detstve ako rizikový faktor

U ľudí, ktorí sú obézni už v detstve, je riziko obezity v dospelosti niekoľkonásobne vyššie. Nadmerná hmotnosť je súčasne spájaná so zvýšeným rizikom rozvoja kardiovaskulárnych, onkologických a autoimunitných ochorení, metabolických porúch, ale aj psychických problémov. Svetová pandémia obezity však nie je zapríčinená len nezdravým životným štýlom. „V posledných 3-4 dekádach sa jednoznačne ukazuje, že telesný tuk a telesná hmotnosť, a teda aj ‚náchylnosť‛ k vzniku obezity, sú vo veľkej miere podmienené najmä genetickou výbavou jedinca,“ uvádzajú vedci. Potvrdili to najmä štúdie jednovaječných dvojčiat, ako aj adoptovaných detí, u ktorých sa preukázala vyššia korelácia BMI s biologickými rodičmi, než adoptívnymi.

Čítajte viac: Priberáte aj zo vzduchu? Vedci hovoria, že je to naozaj možné!

„Na regulácii telesnej hmotnosti sa podieľa viacero génov, ktoré ovplyvňujú bazálny metabolizmus, chuť do jedla či preferenciu jedál a ukladanie tukového tkaniva. Tieto zodpovedajú za 40 až 70 percent výsledného BMI jedinca. Z genetického hľadiska rozlišujeme tzv. polygénovú a monogénovú obezitu. Pri bežnej obezite ide o polygénový typ obezity, ktorý je podmienený malými genetickými variantmi vo viacerých génoch. Samotné genetické varianty však majú iba veľmi malý vplyv na výslednú hmotnosť, preto sa prejavia iba v obezitogénnom prostredí (vysoký energetický príjem a nízky výdaj). Naopak, pri monogénovej obezite mutácia v jedinom géne stačí na veľmi závažné narušenie energetickej rovnováhy v organizme a vznik obezity. V súčasnosti poznáme liečbu pre jeden typ monogénovej obezity (mutácie v géne pre leptín), v klinickom skúšaní sú už však aj ďalšie potenciálne lieky, ktoré dávajú nádej aj pacientom s inými typmi monogénovej obezity,“ vysvetľuje výskumníčka.

Monogénová obezita na Slovensku

„Monogénovú obezitu typicky charakterizuje závažná hyperfágia už v prvých mesiacoch a rokoch života s následným skorým začiatkom obezity (zväčša do 10. – 11. roku života),“ píše sa v štúdii s dodatkom, že monogénová obezita tvorí podľa celosvetových odhadov priemerne 3-4 percentá všetkých pacientov s obezitou. Mutácia je závažná najmä preto, lebo predstavuje zvýšené riziko rozvoja morbídnej obezity.

„Najčastejšie sa vyskytujúcou formou monogénovej obezity sú mutácie v géne pre melanokortínový receptor 4 (MC4R) s varírujúcou prevalenciou medzi jednotlivými krajinami, doteraz najvyššou prevalenciou v Anglicku a Francúzsku (6 percent obéznych detí). V Českej populácii sa zistila prevalencia 2,4 percenta,“ spresnili výskumníci.

Od roku 2009 až do roku 2016 bolo v laboratóriu Diagbene vyšetrených 565 pacientov s podozrením na monogénovú obezitu, najčastejšie spôsobenú mutáciami MC4R génu. V roku 2015 bola publikovaná štúdia, do ktorej bolo zahrnutých 268 slovenských detí a adolescentov vo veku od 2 do 18 rokov, u ktorých sa obezita objavila pred 11. rokom života. Zo zistení, do ktorých boli zahrnuté aj výsledky z dávnejšej slovenskej štúdie, vyplýva, že odhadovaný výskyt monogénovej obezity spôsobenej mutáciou MC4R je na Slovensku len 1,25 percent, čo znamená, že v porovnaní s inými krajinami Európy je výskyt tohto typu obezity u nás jeden z najnižších a predstavuje iba zriedkavú príčinu obezity. Z rozšíreného výskumu podľa Daniely Staníkovej ďalej vyplynulo, „vek vzniku obezity u nosičov mutácií spôsobujúcich monogénovú obezitu je v súčasnej generácii nižší, než bol v generácii ich rodičov alebo starých  rodičov. Dôvodom je práve čoraz obezitogénnejšie prostredie, ktoré vznik obezity urýchľuje.“

Fotogaléria


Tagy:
obezita mnogénová obezita

2017-11-07 06:00:00  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Gurman.sk

Špuntík

Diskusia