Smutná správa o rakovine krvi na Slovensku: Liečba stojí desaťtisíce eur, má to však háčik

2017-09-20 06:00:00

Štatistiky sú neúprosné. Výskyt onkologických ochorení v Európe stúpa a narastajú aj finančné nároky na zdravotnú starostlivosť. Jednou z najnákladnejších diagnóz, ktoré človeku dramaticky zmenia život, je rakovina krvi. Tou trpí približne sedem percent onkologických pacientov. Mnohí z nich sú odkázaní na nezištnú pomoc príbuzných.

Ako zaznelo na konferencii „Odhaľme rakovinu krvi“, ktorá sa konala 19. septembra v Bratislave pod záštitou štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva SR Stanislava Špánika, aj napriek vynaloženým liečebným nákladom je kvalita života slovenského pacienta trpiaceho rakovinou krvi relatívne nízka.

Čítajte viac: Malá zmena, veľké následky: Nevinný signál, za ktorým môže byť zhubné ochorenie!

V roku 1995 diagnostikovali európski lekári 2,6 milióna prípadov rakoviny. Odvtedy sa situácia zhoršila. V roku 2012 už išlo o 3,4 milióna pacientov s onkologickým ochorením. Rakovina krvi, odborne hematologická malignita, predstavuje sedem percent nádorových ochorení. Medicína rozoznáva až 140 typov hematologických malignít, z ktorých sa najčastejšie vyskytujú leukémie, lymfómy a myelómy. Druhým najčastejším typom hematologickej malignity je mnohopočetný myelóm. Každý rok v Európe pribudne 39-tisíc nových pacientov práve s touto diagnózou, ktorá sa zvyčajne objavuje po 65. roku života.

Liečba stojí 70-tisíc eur

Slovensko sa nachádza na najnižších priečkach dožitia pacientov s nádorovým ochorením. Prežiť päť rokov so závažnou onkologickou diagnózou sa nedarí ani polovici pacientov. Pre porovnanie, vo Švédsku sa najbližších päť rokov od stanovenia diagnózy dožíva 64 percent pacientov.

Štát dá ročne na pacienta s rakovinou krvi asi 70 000 eur. Ako vyplýva z tohtoročnej analytickej štúdie o hodnote zdravotnej starostlivosti na základe dostupných dát, ide o priame náklady spojené s diagnostikou, hospitalizáciou, špeciálnymi zákrokmi či terapiou. Priame náklady však nie sú tie, ktoré tvoria najväčšiu časť nákladov na zdravotnú starostlivosť. Stali sa nimi tie nepriame, ktoré sú spojené s práceneschopnosťou pacienta, stratou na daniach a odvodoch i stratou pracovnej produktivity súvisiacou s predčasným úmrtím. Tie predstavujú sumu vyššiu ako 133 000 eur.

Peniaze sú použité neefektívne

Odborníci poukazujú, že počet pacientov s rakovinou stúpa, čo pre štát znamená vyššiu finančnú nákladovosť. V tejto oblasti podľa nich nevynakladáme dostatok peňazí, a aj tie nie sú použité efektívne. „Môže za to nedobrá dostupnosť a kvalita dát, treba na tom popracovať,“ uviedol na tlačovej konferencii Róbert Babeľa, autor štúdie a vedúci Ústavu zdravotníckych disciplín Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Slovensko má podľa neho nedostatok vstupných dát, ktoré treba na analýzy nákladov zdravotnej starostlivosti. „Nie sú vždy verejne dostupné a ovplyvňujú tak kvalitu analýz, od ktorých závisí prerozdeľovanie finančných prostriedkov v zdravotníctve,“ vysvetlil profesor Babeľa.

Správna organizácia systému zdravotnej starostlivosti má pritom podľa Babeľu významný vplyv na zdravotný stav obyvateľstva. „Porovnanie krajín v rámci Európy ukázalo, že výška rozpočtu nie je až natoľko smerodajná pre kvalitu zdravotnej starostlivosti, ako dobré nastavenie systému zdravotníctva v danej krajine, liečebné postupy a efektívne riadenie finančných zdrojov,“ uviedol.

Babeľa sa v analýze venoval aj inovatívnym liekom. Tvrdí, že vyvrátil zdanie, že s ich zavádzaním do systému porastú aj náklady na liečbu onkologických ochorení. Podľa dostupných dát však zostávajú približne rovnaké. „Pretože v dôsledku nasadenia i keď možno drahšieho lieku, strávi pacient napríklad menej dní v nemocnici,“ vysvetlil. Lepšia a cielenejšia liečba rakoviny krvi môže podľa neho vo výraznej miere ovplyvniť aj celkové náklady, a to napríklad znížením počtu dní hospitalizácie, zrýchlením rekonvalescencie pacienta či zvýšením efektivity cielených zdravotníckych nákladov.

Pacienti nemajú nárok na kompenzáciu postihnutia

Ľudia s rakovinou krvi sa stretávajú s viacerými obmedzeniami, z ktorých najhoršie znášajú finančnú záťaž, vyplýva zo skúseností združenia Hematologický pacient. Ako onkologickí pacienti liečení chemoterapiou s nepríjemnými vedľajšími účinkami sa musia vyhýbať riziku infekcie, dôkladne dbať o hygienu a konzumovať nutrične kvalitné potraviny s vysokým obsahom živín. To je však pre mnohých z nich obtiažne – hematologickí pacienti totiž nemajú nárok na príspevok na diétne stravovanie ani na dopravu do zdravotníckeho zariadenia, opatrovanie či príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich s hygienou. Ďalšou komplikáciou je fakt, že hematologickí pacienti v remisii musia poberať tzv. udržiavaciu liečbu s vedľajšími účinkami. Po zvyšok života musia dodržiavať zvýšené hygienické opatrenia a vyhýbať sa riziku infekcie. Niektorí sa už do pôvodnej práce nemôžu vrátiť, a tak sú odkázaní na invalidný dôchodok, ktorý však nepokrýva ich reálne náklady na živobytie.