Keď sa z materského znamienka stane časovaná bomba: Melanóm môže postihnúť aj vás!
Zdroj: thinkstock.com
Tak ako po trinásť predchádzajúcich rokov, aj v roku 2017 sa slovenskí kožní lekári zapájajú do celoeurópskeho projektu preventívnej akcie „Európsky deň melanómu“, kampane, ktorá je zastrešená Európskou dermatoonkologickou asociáciou.
Cieľom projektu je upozorniť širokú verejnosť na naliehavosť a závažnosť problematiky kožných nádorov, predovšetkým malígneho melanómu, ktorý patrí medzi najzhubnejšie nádory človeka, ale aj ostatných zhubných nádorov kože. Nádorové kožné choroby predstavujú závažné ohrozenie zdravia a života pacientov, ale ich včasné rozpoznanie a liečba významne znižujú riziko ich následkov.
Dermatologické vyšetrenie umožní odhaliť včasné štádiá nádorov a zabezpečiť zodpovedajúci liečebný postup, ktorý podstatne zníži pravdepodobnosť závažného poškodenia zdravia pacienta. Slovenská dermatovenerologická spoločnosť, združujúca slovenských kožných lekárov, sa pripája k preventívnej kampani Európskeho dňa melanómu, v tomto roku organizovanej v termíne od 9.5. do 19.5.
Vyzývame všetkých obyvateľov Slovenska, aby venovali pozornosť svojim „materským“ pigmentovým znamienkam a iným zmenám na svojej koži a včas navštívili svojho kožného lekára, ktorý zabezpečí vyšetrenie a prípadnú zodpovedajúcu liečbu. Veríme, že spoločným úsilím sa nám podarí znížiť výskyt závažných následkov zhubných nádorov kože.
Problematika malígneho melanómu
Melanóm je zhubný nádor, ktorý vzniká malígnou premenou melanocytov (buniek kože tvoriacich pigment). Býva lokalizovaný predovšetkým na koži, ale nezriedka sa objaví v oku, na slizniciach či hocikde v tele. Patrí k najzákernejším a najzhubnejším nádorom pre svoju schopnosť rýchlej tvorby metastáz s letálnym koncom. Metastázy sa môžu objaviť aj niekoľko rokov po odstránení melanómu z kože. Celosvetovo má výskyt melanómu neustále stúpajúci trend. Každý rok sa počet novozistených melanómov u obyvateľov väčšiny európskych krajín zvýši o 5%. Tento nárast sa v poslednej dobe ustálil v niektorých krajinách severnej a západnej Európy hlavne najmä v mladšej vekovej skupine. Predpokladá sa, že sa v týchto krajinách prejavil vplyv viacerých programov v primárnej a sekundárnej prevencii tohto zákerného ochorenia.
Výskyt melanómu narastá viac než výskyt ktorejkoľvek inej malignity. Objavuje sa u stále mladších jedincov a zaberá významné miesto medzi chorobami ľudí v produktívnom veku. Za posledných 35 rokov sa výskyt melanómu zvýšil štvornásobne
Melanóm sa môže vyskytnúť v každom veku, ale zriedkavo sa objaví u deti do desať rokov. Najčastejší vek u pacientov s melanómom sa udáva medzi 30- 40 rokom a 55-70 rokom života. Výskyt melanómu u mužov a žien sa pohybuje rôzne podľa veku, u ľudí mladších ako 40 rokov sa melanóm vyskytuje častejšie u žien ako u mužov, ale po 65 rokoch sa objavuje dvakrát častejšie u mužov ako u žien. U žien sa zvýšil hlavne výskyt začínajúcich melanómov, u mužov bol zaznamenaný nárast melanómov s horšou prognózou. Lepšia prognóza ochorenia býva u pacientov z lepších sociálnych skupín. U žien so svetlým typom kože sa melanóm najčastejšie vyskytuje na dolných končatinách, menej na ramenách a tvári, u mužov je maximum melanómov lokalizovaných na chrbte a prednej strane hrudníka. U ľudí s tmavým typom kože sa melanóm najviac objavuje na chodidlách a v okolí nechtov.
Príčiny zmeny pigmentovej bunky na melanómovú bunku sú nejasné. Pri vzniku ochorenia sa spoluzúčastňujú hlavne dva faktory: genetická náchylnosť (svetlý typ kože) a prostredie, v ktorom sa človek pohybuje ( UV lúče, geologická poloha). Jedna tretina melanómov vzniká z rôznych pigmentových névov, ale dve tretiny melanómov vznikajú na klinicky normálnej koži. Pri vzniku ochorenia zohrávajú úlohu rôzne genetické faktory, výskyt mnohopočetných a atypických névov na koži, vrodený fototyp kože. Najviac sú ohrození sú ľudia so svetlým typom kože (tzv. keltskej rasy), s fototyom I a II. Riziko vzniku ochorenia sa priamo úmerne zvyšuje s počtom znamienok, vrodených, získaných, atypických. Viac ako 50 névoch zvyšuje riziko vzniku melanómu dvojnásobne. Rizikoví sú pacienti po transplantáciách a pacienti na dlhoročnej imunosupresívnej liečbe.
Vystavenie ľudí ultrafialovému žiareniu je známy rizikový faktor pri rozvoji väčšiny melanómov. Predpokladá sa, že až 80% nových melanómov vzniká v dôsledku zvýšenej expozície kože slnečnému žiareniu. Reakcia ľudskej kože na slnečné žiarenie nie je rovnaká. Opakované spálenie citlivej kože zvyšuje riziko melanómu, nebezpečné je spálenie hlavne v detskom veku a spálenie do pľuzgierov. Pravidelné dovolenky pri mori zvyšujú riziko melanómu., rizikové sú hlavne pobyty pri mori v zime. Nárazové opaľovanie je rizikovejšie ako chronické. Nárazové slnečné žiarenie, najmä v detskom veku, sa považuje za príčinu melanómu hlavne u mladších pacientov. Melanóm sa po výraznom spálení kože môže objaviť aj v takej lokalite, ktorá nebola vôbec slnku vystavená (napr.v oblasti pod plavkami)
Osoby, ktoré často vyhľadávajú solária majú 3x vyššiu pravdepodobnosť vzniku melanómu. Z hľadiska vážnych následkov nadmernej expozície UV žiareniu na zdravotný stav človeka Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) preradila zdroje solárií z kategórie „pravdepodobne spôsobujúce rakovinu“ do kategórie „spôsobujúce rakovinu““
Melanóm sa väčšinou vyskytuje na koži na miestach, kde je ho možné zachytiť v začiatočnej fáze nádorového rastu, v dobe, kedy ide o úplne vyliečiteľné ochorenie. Jedna štvrtina pacientov však prichádza na prvé vyšetrenia s prognosticky nepriaznivými typmi melanómov.
Melanóm vo väčšine prípadov býva na prvý pohľad iný ako okolité névy. Dôležitý je o údaj o trvalej postupnej zmene v pigmentovom ložisku.
Diagnostika melanómu sa opiera o ABCDEF kritéria, ktoré v mnohých prípadov pomôžu pomôcť diagnostikovať vyvíjajúci sa melanóm. (ABCDEF kritéria susp. Melanómu: 1: Asymmetry (asymetria ložiska )- 2: Border notching (nepravidelné ohraničenie 3: Color variegation (nepravidelná farba)- 4: Diameter > 6mm, 5: Elevation (vývýšenie) 6: F(funny looking lesion) – „smiešne“ vyzerajúce ložisko- iné ako ostatné v okolí
Veľký diagnostický problém robia atypické a bezpigmentové melanómy.
Typický MM sa nedá charakterizovať pre jeho mimoriadnu morfologickú mnohotvárnosť. V praxi existuje viac klinických foriem melanómu. Odlišujú sa v klinickom obraze a v rôznom biologickom správaní. Základným prvkom úspešnej liečby melanómu je jeho včasné chirurgické odstránenie s dostatočným bezpečnostným okrajom..
Pre melanómy sú charakteristické dva extrémy: na jednom konci spektra sú pacienti s malými a tenkými melanómami, ktorí sú prakticky úplne vyliečení rozšírenou chirurgickou excíziou, na druhej strane spektra sú pacienti s generalizovaným metastatickým postihnutím ochorenia, u ktorých sú liečebné možnosti veľmi obmedzené a u ktorých je pravdepodobnosť prežívania len 6-9 mesiacov.
Primárna prevencia vzniku melanómu: Zásady správneho opaľovania, používanie opaľovacích prostriedkov s ochrannými UVA a UVB faktormi odpovedajúcimi kožnému fototypu, miestu pobytu a dĺžke doby opaľovania, plánovanie športových aktivít bez rizika spálenia kože, informovať o škodlivosti solárií .
Sekundárna prevencia vzniku melanómu: Pravidelné samovyšetrovanie kože, znalosť základných klinických rysov začínajúceho melanómu laickou verejnosťou i zdravotníkmi - ABCDEF kritéria, skríningové programy (EMD – Európsky deň melanómu )
Eliminácia UV žiarenia a sledovanie rizikových jedincov sú hlavné faktory, ktoré môžu redukovať zvyšujúci sa výskyt melanómu. Včasná a správna diagnostika melanómu je určujúci faktor pre zlepšenie prežívania pacienta .
Výsledky vyšetrení malígneho melanómu na Slovensku v roku 2016
V roku 2016 bolo realizovaných počas akcie Európskeho dňa melanómu na Slovensku 1768 vyšetrení, z toho bolo 564 mužov a 1 204 žien.
Pri kontrole materských znamienok bolo zistených 27 podozrení na malígny melanóm, pričom najmladší pacient mal 29 rokov a najstarší mal 88 rokov. 74 nálezov malo podozrenie na basocelulárny karcinóm a 6 vyšetrení poukazovalo na spinocelulárny karcinóm kože. Čo spolu predstavuje 6 % pozitívnych nálezov rakoviny kože.
Respondenti okrem konkrétneho lekárskeho vyšetrenia mali vyplniť aj dotazník, ktorý obsahoval otázky ako je vek, pohlavie, dôvod účasti v akcii, či už im bolo alebo nebolo robené preventívne vyšetrenie znamienok, dĺžka pobytu na slnku a reakcia kože na slnečné žiarenie, používanie ochranných opaľovacích krémov.
Dve tretiny vyšetrených uvádzali, že reagujú na slnko začervenaním kože, až spálením a následne ich koža minimálne zhnedne. Soláriá navštevuje viac ako polovica opýtaných.
Konkrétne lekárske vyšetrenia kože mali za cieľ identifikovať počet a typ pigmentových znamienok, prejavov poškodenia kože slnkom, ktoré nemali alebo mali malígny charakter.
Väčšina opýtaných uvádzali, že na akcii Európskeho dňa melanómu sa zúčastňujú predovšetkým pre podozrenia a zvýšenému počtu pigmentových prejavov na koži.
Záver:
Počas celého kalendárneho roku 2016 bol v dermatovenerologických ambulanciách na Slovensku zaznamenaný významný nárast prejavov malignity. Pričom zvýšený výskyt je pripisovaný predovšetkým dlhšiemu pobytu na slnku, keďže pobyty pri mori niektorí absolvujú 2 – 3 krát do roka.
V akcii Európskeho dňa melanómu na Slovensku sa snažíme upozorňovať na význam škodlivosti slnečného a UV žiarenia a nutnosti ochrany kože.
Čítajte tiež: Rakovinu odhalí žuvačka: Za 15 minút sa dozviete pravdu o svojom zdraví!
