Unikátna terapia epilepsiu nevylieči, prináša však dlhodobú úľavu pre ľudí trpiacich ložiskovými epileptickými záchvatmi, ktorým nepomáhajú klasické liekové antiepileptiká, alebo ktorí nie sú schopní znášať ich vedľajšie účinky.
Žena, ktorá podstúpila hĺbkovú stimuláciu mozgu ako vôbec prvá pacientka s epilepsiou na Slovensku, zaznamenala v priebehu 6 mesiacov až 90% zníženie počtu epileptických záchvatov.
Epilepsia je neurologické ochorenie charakterizované opakovanými záchvatmi , ktoré sú vyvolané abnormálnymi elektrickými výbojmi a nadmernou synchronizáciou nervových buniek v mozgovej kôre a neurónových sieťach. Záchvaty prichádzajú nečakane a bez zjavnej príčiny. Pre pacientov predstavujú nielen zdravotný, ale aj spoločenský problém.
„Záchvaty na verejných miestach alebo v práci zhoršujú postavenie človeka medzi kolegami, známymi a susedmi. Časté záchvaty doslova znemožňujú človeku pracovať a mnohí končia na invalidnom dôchodku. Ohrozené sú súkromné a rodinné vzťahy, keďže choroba sa dotýka všetkých členov rodiny. Spoločenský život takmer neexistuje,“ vysvetľuje epileptologička MUDr. Gabriela Timárová, PhD. a dodáva: „To všetko vplýva veľmi negatívne na celkový psychický stav človeka s epilepsiou. Mnohí trpia pocitom stigmatizácie a tým, že ich spoločnosť vyčleňuje. A tak okrem zdravotných ťažkostí im zhoršuje kvalitu života aj zlyhávanie spoločenských väzieb a nemožnosť včleniť sa a riadne fungovať v spoločnosti.“
Celosvetovo postihuje epilepsia viac ako 50 miliónov ľudí. Na Slovensku trpí aktívnou formou epilepsie, ktorá vyžaduje liečbu, takmer 60 000 ľudí, z toho asi 8 000 detí.
Lieky pomáhajú, ale nie všetkým
Na liečbu epilepsie sa používajú v prvom rade lieky – tzv. antiepileptiká.
„Vďaka cielenej medikamentóznej liečbe asi dve tretiny pacientov s epilepsiou nemajú žiadne alebo len minimálne záchvaty,“ vysvetľuje epileptologička MUDr. Gabriela Timárová, PhD., no zároveň dodáva: „Antepileptiká však nedokážu navodiť stav bez záchvatov u všetkých pacientov, respektíve u niektorých pacientov sa prejavujú vedľajšie účinky znemožňujúce ich užívanie.“
Záchvaty, strach, závislosť, menejcennosť
Život pacientov s nekompenzovanou epilepsiou je ohrozovaný opakovanými epileptickými záchvatmi, ktoré významne znižujú kvalitu života. Spôsobujú rôzne psycho-sociálne problémy a hrozia pri nich zranenia hlavy, zlomeniny a poškodenia mozgu. Ľudia s nekompenzovanou epilepsiou majú niekoľkonásobne zvýšené riziko predčasného úmrtia.
„Epilepsiu mám od svojich 12-tich rokov. Záchvaty som mávala veľmi často, niekedy aj 20 záchvatov za deň. V práci to bol problém. Neustále ma prekladali z miesta na miesto, až som nakoniec musela z práce odísť. Skončila som na invalidnom dôchodku,“ prezrádza svoje vtedajšie pocity pani Patrícia, ktorá ako prvá pacientka s epilepsiou na Slovensku podstúpila hĺbkovú stimuláciu mozgu a dodáva: „Veľmi mi pomáha rodina a manžel.“
Nádej v hĺbkovej stimulácii mozgu
Hĺbková stimulácia mozgu je bezpečnou a už niekoľko rokov aj na Slovensku zavedenou terapiou, ktorá sa používa na liečbu a zmierňovanie príznakov Parkinsonovej choroby a niektorých chorôb s abnormálnymi pohybmi.
Prvé pokusy liečiť epilepsiu hlbokou mozgovou stimuláciou sa datujú do polovice 20. storočia.
„Na Neurochirurgickej klinike LFUK v Bratislave sa na liečbu epilepsie používala už pred 40-mi rokmi. Limitujúcim faktorom bolo technické zariadenie. Neurostimulátory a najmä hĺbkové mozgové elektródy nedovoľovali dosiahnuť požadovaný klinický efekt, preto sa po niekoľkých rokoch od tejto liečby upustilo. Súčasné terapeutické aktivity sú teda renesanciou hĺbkovej mozgovej stimulácie na Neurochirurgickej klinike LFUK a UNB u pacientov s medikamentózne nezvládnuteľnou epilepsiou,” vysvetľuje Prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc.
Najnovšie štúdie a konkrétne príklady pacientov ukazujú, že túto unikátnu terapiu je vďaka technologickému pokroku možné použiť aj na liečbu epilepsie pri pacientoch, ktorým nezaberajú antiepileptiká, respektíve sa u nich prejavujú vážne vedľajšie účinky. Žena, ktorá pred 6 mesiacmi ako vôbec prvá pacientka s epilepsiou na Slovensku podstúpila hĺbkovú stimuláciu mozgu, dnes uvádza až 90% zníženie počtu epileptických záchvatov.
„Dnes sa cítim oveľa lepšie. Vďaka hĺbkovej stimulácii sa počet záchvatov znížil a aj ich priebeh je miernejší a rýchlejšie sa vraciam do normálu. Bolo obdobie, keď som mala aj 15 dní bez záchvatov,“ hovorí pani Patrícia a ľuďom s podobným osudom odkazuje: „Prekonajte počiatočné obavy. Vyskúšajte to a choďte do toho.“
Po sladkej stopke a cvičení neschudnute: Takto sa nevedomky pripravujete o ploché bruško!
V zahraničí existujú príklady ľudí s epilepsiou, ktorí sa vďaka hĺbkovej stimulácii mozgu vrátili späť do práce, sú aktívni, mladé ženy si boli schopné založiť rodinu a porodiť dieťa a celkovo robia to, čo ich napĺňa.
Výsledky hĺbkovej stimulácie mozgu pre ľudí s epilepsiou
- Významné zníženie počtu epileptických záchvatov
- Vyššia kvalita života
- Emočné preladenie pacienta
- Viac sebavedomia a psychická pohoda
- Plnohodnotnejší život
- Nové možnosti spoločenských/rodinných aktivít
- Pracovné príležitosti
„Klinické dáta a príklady zo sveta ukazujú, že polovica pacientov využívajúcich hĺbkovú stimuláciu mozgu na liečbu epilepsie uvádza počas prvého roka zníženie počtu záchvatov minimálne o 41%, pričom v nasledujúcom roku až o 56%, teda viac ako o polovicu. Rovnako pacienti uvádzajú zníženie výskytu najťažších typov záchvatov,“ vysvetľuje MUDr. Gabriela Timárová, PhD. a upozorňuje: „Účinnosť terapie sa však nedá paušalizovať a výsledky môžu byť pri jednom pacientovi skvelé, pri druhom priemerné. Dôležité je indikovať správneho pacienta.“
Ako funguje hĺbková stimulácia mozgu pri epilepsii?
Hĺbková stimulácia mozgu pozostáva z chirurgicky implantovaného neurostimulátora (prístroj podobný kardiostimulátoru) a elektród zavedených priamo do mozgu. Neurostimulátor vysiela elektrické impulzy, ktoré prostredníctvom zavedených elektród zabezpečujú precízne riadenú elektrickú stimuláciu presne zacielenej oblasti v mozgu – tzv. predné jadro thalamu. Thalamus, považovaný za ústrednú prepojovaciu stanicu v mozgu, má silné napojenie nie tie časti mozgu, v ktorých vznikajú epileptické záchvaty. Výskumy ukazujú, že stimulácia v tejto oblasti mozgu ovplyvňuje tvorbu a šírenie abnormálnych vzruchov a tak znižuje aktivitu záchvatov.
„Podstatou hĺbkovej stimulácie mozgu je elektrická stimulácia niektorej časti mozgu hĺbkovými elektródami, bez chirurgickej resekcie mozgových štruktúr. Je to reverzibílne ovplyvnenie funkcie mozgu, ktorého účelom je zabránenie vzniku epileptických záchvatov, resp. podstatné zníženie ich frekvencie a závažnosti,“ vysvetľuje profesor Šteňo.
„Implantovaný neurostimulátor vysiela elektrické impulzy, ktoré prostredníctvom elektród zavedených do špecifických miest v mozgu ovplyvňujú tvorbu a šírenie abnormálnych vzruchov spôsobujúcich epileptické záchvaty s cieľom znížiť ich frekvenciu a závažnosť.“
Implantácia neurostimulátora a elektród
Pri zavádzaní elektród do mozgu sa využíva najmodernejšie technické vybavenie. Implantácia prebieha v celkovej anestéze. Umiestnenie elektród do mozgu je vopred vypočítané pomocou špeciálneho softvéru na základe údajov z magnetickej rezonancie.
„Zavedenie elektród je maximálne presné a bezpečné. Využitie elektrickej stimulácie umožňuje ovplyvnenie funkcie mozgu bez nutnosti poškodenia mozgového tkaniva, po jej vypnutí sa vracia do pôvodného stavu. Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora (generátora elektrických impulzov) pod kľúčnu kosť a jeho prepojenie s elektródami,“ vysvetľuje neurochirurg MUDr. Michal Kľoc. Implantácia trvá 4- 5 hodín.
Po operácii sa nastavia parametre stimulácie. Každý pacient má takzvaný pacientsky ovládač, prostredníctvom ktorého môže stimuláciu kedykoľvek zapnúť a vypnúť, kontrolovať stav stimulátora a upravovať naprogramované parametre stimulácie v medziach nastavených lekárom.
Terapia hĺbkovej stimulácie mozgu je okrem epilepsie využiteľná aj na liečbu Parkinsonovej choroby, dystónie a tremoru.
Ložiskový epileptický záchvat
Na rozdiel od primárnych záchvatov, ktoré rýchlo vzniknú v celom mozgu, parciálne - ložiskové záchvaty začínajú abnormálnym „výbuchom“ elektrickej aktivity v obmedzenom priestore mozgovej kôry - najčastejšie v spánkovom alebo čelovom laloku, ale aj v zrakovej (v záhlavovom laloku) alebo v senzorickej (v temennom laloku) časti mozgu.
Počas jednoduchých ložiskových záchvatov postihnutý zostáva pri vedomí a je schopný odpovedať na otázky a príkazy a pamätá si priebeh záchvatu. Počas komplexných ložiskových záchvatov je pozornosť postihnutého a jeho schopnosť odpovedať na otázky, či príkazy obmedzená. Častá je strata vedomia počas celého alebo len časti záchvatu.
Čítajte tiež: Žena odhodila zábrany a spravila niečo, čo ešte žiadna: Pravda o tom, ako vyzeráme počas menštruácie!
