Epidémia obezity, ktorá zasiahla Európu, predstavuje najväčšiu zdravotnícku hrozbu pre najbližšie desaťročia. Je to ochorenie, ktoré sa nedá vyliečiť len zmenou životného štýlu. Zmeniť sa musí aj lekársky prístup k ľuďom s nadváhou.
Na sklonku roka 2015 uverejnil prestížny magazín The Economist samostatnú prílohu s rozsiahlou správou Proti obezite v Európe: Kroky k zmene súčasného nastavenia. Správa sa zaoberá problematikou epidémie obezity v Európe a stratégiami jednotlivých vlád pri riešení tohto závažného zdravotníckeho problému.
Najdôležitejšie zistenia
V správe sa konštatuje, že nadváha a obezita skracujú dĺžku života o osem až desať rokov. Počet Európanov s nadváhou a obezitou sa od roku 1980 zdvojnásobil, pričom dnes trpí nadváhou každý druhý Európan. Nadváha sa tak stáva normálnym stavom. V niektorých krajinách (Veľká Británia, Island, Írsko) v najbližších desiatich rokoch bude mať nadváhu viac než 70 % obyvateľov! Zdravotnícke výdaje na obezitu dnes predstavujú 7 % výdavkov, avšak podľa odhadov by mali stúpnuť až na 13 % výdajov v priebehu najbližších desaťročí.
Riešenia v nedohľadne
Najväčším problémom je však vnímanie obezity ako otázky životného štýlu a nie ako ochorenia, ktoré treba včas liečiť. Je dôležité rozlišovať dve odlišné skupiny obyvateľstva: zdraví ľudia, ktorí potrebujú preventívne a vzdelávacie programy, aby predchádzali nezdravým návykom. Tieto programy však nestačia na zmenu návykov u osôb, ktoré nadváhou a obezitou trpia, pretože len zmena životného štýlu na liečbu nestačí.
American Medical Association v júni 2013 definovala obezitu ako ochorenie, ktoré sa navyše veľmi ťažko lieči a sprevádzajú ho komorbidity, z ktorých najzávažnejšie sú diabetes II. typu, onkologické a kardiovaskulárne ochorenia. V prípade ľudí s nadváhou a obezitou dochádza navyše k psychickým problémom a k stigmatizácii, neraz spôsobeným práve preventívnymi programami, ktoré výrazným spôsobom preferujú zmenu životného štýlu oproti liečbe. Pritom najnovšie lekárske poznatky hovoria o veľmi zložitých telesných mechanizmoch podmienených epigeneticky, vplyvoch životného prostredia, stresu, nedostatku spánku a ďalších faktoroch spôsobujúcich obezitu. Tieto faktory sa len zmenou životného štýlu odstrániť nedajú a pacienti potrebujú aj pomoc zo strany lekárov.
Obezita na Slovensku
Viac ako 60 % slovenskej populácie má nadhmotnosť (BMI 25 -30) alebo obezitu (BMI nad 30).
„Obezita so svojimi komplikáciami predstavuje nesmiernu socio-ekonomickú záťaž pre spoločnosť, skracuje očakávanú dĺžku života a negatívne ovplyvňuje jeho kvalitu,“ hovorí MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. predsedníčka Obezitologickej sekcie SDS. „Obezita je u nás chybne posudzovaná ako „estetický“ nedostatok, a nie ako vážne chronické ochorenie.“
Liečba obezity je zdĺhavý a náročný proces, ktorý vyžaduje spoluprácu pacienta s lekármi viacerých špecializácií.
„Pacient s morbídnou obezitou je zväčša zároveň diabetik s vysokým krvným tlakom ohrozený ďalšími komorbiditami - pridruženými ochoreniami,“ hovorí doc. MUDr. Emil Martinka, PhD. predseda Slovenskej diabetologickej spoločnosti. „Nie je efektívne, ak sa lieči jeden jeho problém oddelene od ďalších.“
V prípade, že konvenčná liečba neprináša úspechy, je dôležité pristúpiť aj k chirurgickému výkonu. Podľa európskych odporúčaní je bariatrická liečba vhodná pre pacientov s BMI nad 40 (morbídna obezita), nad BMI 35 s komorbiditami, avšak v ostatnom čase sa v súvislosti s preukázanými účinkami na liečbu diabetu diskutuje aj o rozšírení indikácií aj pre diabetických pacientov s nižším BMI ako 35.
„Bariatrický zákrok je chirurgický zásah určený pacientom, u ktorých zlyhala klasická liečba zacielená na zníženie hmotnosti. Princípom operácie je reštrikcia príjmu potravy pasážou žalúdka,“ hovorí MUDr. Pavol Holéczy, CSc., ktorý sa dlhodobo venuje problematike chirurgickej liečby morbídnej obezity a je jedným z nestorov slovenskej bariatrie.
„Chirurgický zákrok prináša obéznym pacientom stratu hmotnosti, a tým aj ústup viacerých zdravotných ťažkostí. Zlepšuje ich kvalitu života, efektívne redukuje respiračné problémy, zlepšuje spánok. Výsledkom zákroku je pacient, ktorý má lepšiu perspektívu na dlhší a plnohodnotný život. Najnovšie výskumy preukazujú, že sa vďaka zmene metabolických procesov po operácii zlepšuje aj liečba sprievodných ochorení ako je diabetes mellitus. Vďaka týmto poznatkom sa v posledných rokoch hovorí o bariatricko-metabolickej chirurgii.“
Pri tomto zásahu dochádza k zámernému zmenšeniu žalúdka resp. k zmenšeniu plochy pre vstrebávanie živín z tenkého čreva. S postupným rozširovaním spektra výkonov a s rozvojom poznatkov o mechanizmoch účinku týchto výkonov je dnes zrejmé, že tieto výkony sa môžu v indikovaných prípadoch využiť ako efektívna liečba komorbidít, spojených s obezitou, ako napríklad diabetes mellitus II typu. V bývalej Československej republike sa bariatrické chirurgické zásahy využívali už v sedemdesiatych rokoch a táto liečba sa postarala o zvýšenie kvality života tisícov pacientov.
Na Slovensku sa v rokoch 1997 až 2010 vykonalo vyše 400 bariatrických výkonov, medzi ktorými dominujú resekčné výkony. Od 1. októbra 2010 však poisťovne na Slovensku neuhrádzajú nemocniciam túto liečbu , a tak sa bariatrické výkony robia len veľmi sporadicky (približná cena výkonu a pomôcok je 3 600 – 4 600 eur), hoci na Slovensku máme vyškolených odborníkov aj vybavenie nemocníc na výkon týchto operácií.
Štúdie potvrdzujú, že táto liečba je z dlhodobého pohľadu nielen užitočná pre pacienta, ale aj efektívna pre zdravotníctvo. Náklady na bariatrickú operáciu sa vrátia v priebehu približne troch rokov - po operácii. Pacient následne potrebuje omnoho menšiu lekársku starostlivosť a farmakoterapiu, ako v stave morbídnej obezity s komorbiditami pred operáciou.
Je dôležité, aby aj slovenskí pacienti mali k dispozícii také postupy, ktoré im umožnia lepší život a zároveň budú predstavovať menšiu nákladovú záťaž na liečbu obezity a s ňou súvisiacich ochorení. Slovenskí špecialisti sú na takéto chirurgické zákroky pripravení.
Čítajte tiež: 6 príznakov, že pijete priveľa kávy: Ako sa to odrazí na našom zdraví?
