Švédski vedci z Karolínskeho inštitútu tvrdia, že každá choroba má špecifický pach, na základe ktorého vedia ľudia určiť, či je niekto chorý.
Umožňuje to vraj imunitný systém, ktorý sa v prípade, ak niekto zápasí s chorobou, správa aktívnejšie. Podľa vedcov cítiť napríklad skrofulózu, teda tuberkulózu krčných lymfatických uzlín, po skazenom pive a z dychu ľudí s cukrovkou zase občas cítiť acetón. Štúdiu, v ktorej popísali tieto poznatky, publikovali vo vedeckom časopise Psychological Science.
Čo vedci zistili?
Tím vedcov na čele s Matsom J. Olssonom vybral do výskumu osem zdravých účastníkov. Tým injekčne podali formu lipopolysacharidu (takzvaného LPS toxínu, na ktorý organizmus reaguje silnou imunitnou reakciou, pozn. SITA) alebo soľný roztok a obliekli ich do tričiek, ktoré mali na sebe štyri hodiny, čím do seba absorbovali molekuly potu. Tričká následne dali očuchať ďalším 40 ľuďom zapojeným do pokusu. Účastníci, ktorí ovoniavali tričká, zhodne uviedli, že oblečenie ľudí, ktorým podali LPS, páchlo intenzívnejšie, nepríjemne a nezdravšie v porovnaní s tričkami ľudí, ktorým dali soľný roztok.
Organizmus rozpozná nebezpečné ochorenia
Počas pokusu sa tiež ukázalo, že pot účastníkov, ktorých imunitný systém zareagoval prudšie, zapáchal nepríjemnejšie ako pot ostatných. Olsson preto tvrdí, že schopnosť rozpoznať tieto pachy znamená, že ľudský organizmus vie v kritickej situácii rozpoznať potenciálne nebezpečné ochorenia.
"Otázka, ktorú sme si v tejto štúdii položili, znela, či takéto prispôsobenie sa môže existovať aj v raných štádiách choroby a či by sa tak mohli odhaliť biologické stopy choroby. Čo je zaujímavé, pomocou chemickej analýzy nenašli vedci žiaden rozdiel v celkovom množstve zložiek pachov u skupiny, ktorej podali LPS a u kontrolnej skupiny. Z toho vyplýva, že preukázateľné rozdiely v zložení sa museli nachádzať v samotných zlúčeninách," uviedol Olsson.
