Tajomná záhada úbytku hmotnosti v okamihu smrti: Je to duša?
Zdroj: sxc.hu
Takmer každého zaujíma, čo sa deje s človekom po smrti. Je to jedna z najčastejšie kladených otázok, ktorú sa snažia rozlúštiť i vedci. Existuje duša človeka? Aj keď sa to nedá s istotou potvrdiť, niekoľko výskumov smeruje k rozuzleniu tejto záhady. Zistilo sa, že v okamihu smrti človek preukázateľne stratí 21 gramov. Vynára sa preto otázka, či to náhodou nie je duša, ktorá sa po smrti človeka dostane z tela von?
Duša má určitú hmotnosť
V roku 1907 sa americký lekár Duncan MacDougall z Massachusetts pokúsil zvážiť ľudskú dušu. Na špeciálne lôžka s váhami umiestnil 6 umierajúcich pacientov. Zaznamenal si ich hmotnosť pred a po smrti. Prekvapivo vyšlo najavo, že v okamihu definitívnej smrti, po poslednom výdychu, sa hmotnosť umierajúceho zmenšila o 21 gramov. Na začiatku 20 storočia tak suverénne vyhlásil, že ľudská duša má určitú hmotnosť. Taktiež spravil rovnaký experiment s 15 psami. Úbytok hmotnosti však v tomto prípade nezaznamenal. Podľa neho to spôsobil fakt, že zvieratá nemajú dušu. Aj keď boli jeho experimenty publikované v New York Times a niekoľkých odborných lekárskych časopisoch, niektorí považovali výsledky výskum len za obyčajný podvod.
Potvrdili to i ďalšie výskumy
Lenže 50 rokov po tom sa začali v jednej švédskej nemocnici skúmať mozgy pacientov opúšťajúcich fyzický svet. Akonáhle špeciálne zariadenie prestalo zaznamenávať prítomnosť "Hologramu vedomia", znížila sa hmotnosť umierajúceho presne o 21 gramov. Výsledky tohto výskumu teda boli rovnaké, ako v prípade experimentu Duncana MacDougalla. Zistilo sa, že vo chvíli skonu, behom niekoľkých milisekúnd, sa mozog zaktivuje a začína tento tajomný hologram vytlačovať.
Nasledovalo niekoľko rokov vytrvalých diskusií a pokusov o vysvetlenie fenoménu 21 gramov, až sa berlínsky lekár Dr. Martens Becker rozhodol švédsky experiment zopakovať. K dispozícii mal 200 pokusných subjektov a použil najmodernejšiu, neobyčajne citlivú elektronickú váhu. Výsledok bádania je prekvapivo rovnaký. Po tom, čo prístroje prestanú zaznamenávať existenciu vedomia v mozgu, telo stratí na váhe 21 gramov. Kam ale gramy zmiznú?
Zhmotnené vedomie
Bolo nutné vyskúmať, či môže náš mozog (vôľa) donútiť „Hologram vedomia“, aby opustil lebku a či je možné zmeniť myšlienkovú energiu na hmotu. Použilo sa médium – nórsky chemik kubánskeho pôvodu, Carlos Verenz. Za prítomnosti sedemnástich lekárov a dvanástich profesorov rôznych odborov vedy, mal zo seba vydať hmotnú plazmu mysle. Pred experimentom bola dôkladne skontrolovaná miestnosť, v ktorej bol Carlos Verenz. Takisto mu bolo zrőntgenované brucho a ústna dutina. Médium bolo zapojené na zvláštnu aparatúru , ktorá zaznamenávala každý jeho pohyb.
Po trojhodinovom sústredení Nór upadol do podivného tranzu. Aparatúra zaregistrovala, že jeho mozog prestal fungovať. Teplota tela klesla na 32 stupňov Celzia, nastala klinická smrť. Experiment sa mal predčasne ukončiť z obavy o mužove zdravie. Avšak z jeho úst sa náhle začala šíriť biela "stuha" a začalo sa vo vzduchu formovať v niečo, čo vyzeralo ako nepodarená postava (kryštalizácia – zhmotňovanie myšlienkovej - " duchovnej " energie ). Po niekoľkých sekundách sa hmota rozplynula vo vzduchu a Nór ihneď nadobudol normálne vedomie.
V roku 1997 neboli týmto výskumným inštitúciám poskytnuté finančné prostriedky, takže tento experiment sa už nezopakoval. Protokol o ňom, podpísaný všetkými prítomnými, „zmizol“ niekde medzi Švédskom a Nemeckom. V každom prípade možnosť zhmotnenia vedomia našim mozgom sa cez vykonané experimenty stále javí ako fantastická.
Tieto experimenty sa stali tiež inšpiráciou pre film „21 gramov“ so Sean Pennom a Naomi Wattsovou.
Ako sa ešte odôvodňuje úbytok hmotnosti?
Mnohí sú presvedčení o tom, že tieto úkazy sú dôkazom existencie ľudskej duše, ktorá po smrti opustí telo. Váži ľudská duša skutočne 21 gramov, alebo za zmenou hmotnosti stoja doteraz neopísateľné deje v ľudskom organizme? Niektorí úbytok hmotnosti v okamihu smrti odôvodňujú inak. Údajne to môže byť spôsobené tým, že z mŕtveho tela sa dostane von z tela prebytočný vzduch z pľúc. Iným vysvetlením je, že keďže naše telo obsahuje vodu, po smrti sa človek akoby „zmenší“, resp. scvrkne a je o niečo ľahší.
Smrť a všetko, čo s tým súvisí, sa bude i naďalej skúmať. Je len otázkou času, kedy vedci konečne potvrdia niečo, čo už stovky rokov zaujíma množstvo ľudí - existenciu ľudskej duše.
