Práve dnes 24. apríla si verejnosť pripomína Svetový deň meningitídy. Pri tejto príležitosti upozorňuje na zápal mozgových blán osvetová kampaň v nemocniciach v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Trenčíne a v Martine. Organizátori spustili zbieranie symbolických farebných rúk na plátne vyjadrujúcich snahu zastaviť toto nebezpečné a rýchle ochorenie.
Zbieranie symbolických farebných odtlačkov rúk vyvrcholí 11. mája na podujatí Míľa pre mamu v Bratislave.
Aké má príznaky?
Meningitída, teda zápal mozgových blán, je ochorenie, ktoré postupuje veľmi rýchlo, je agresívne a v priebehu 24 až 48 hodín môže spôsobiť smrť človeka.
„Meningokoková infekcia je strašiakom. Jej výskyt nie je častý, ale priebeh je takmer vždy dramatický. Nesmierne dôležité je povedomie ľudí, aby túto infekciu vedeli čo najskôr rozpoznať. Lebo niekedy sú tie príznaky veľmi nešpecifické,“ povedala pred týždňom na tlačovej konferencii Katarína Holečková z Kliniky infektológie a geografickej medicíny Univerzitnej nemocnice Bratislava.
V prvých hodinách má jedinec príznaky, ktoré môžu signalizovať mnohé ochorenia, preto je ťažko rozpoznateľná. Vysokú horúčku s rýchlym nástupom sprevádza zimnica, nevoľnosť, vracanie a bolesti hlavy. K tomu sa postupne pridávajú ďalšie príznaky ako poruchy vnímania, apatia a iné. Človek pritom môže upadnúť do bezvedomia. V niektorých prípadoch dochádza k otrave krvi, na končatinách sa objavujú krvné podliatiny, petéchie.
Čo spôsobuje miningitídu?
Zápal mozgových blán najčastejšie spôsobujú baktérie, ale jestvujú aj meningitídy spôsobené vírusmi, výnimočne hubami a parazitmi. Pôvodcami bakteriálnych meningitíd sú známe kmene baktérií ako meningokoky, pneumokoky, hemofily, zriedkavejšie ju môžu spôsobiť aj E.coli a mycobacteria tuberculosis.
Pôvodcovia menigitíd sú súčasťou ľudskej mikroflóry, najmä dýchacích ciest. Tieto baktérie často prežívajú u ľudí aj niekoľko mesiacov bez príznakov a nespôsobujú žiadne ochorenia. Títo bacilonosiči majú imunitný systém, ktorý drží baktérie pod kontrolou a postupne sa s nimi vyrovná. Bacilonosiči však môžu nakaziť citlivých jedincov, u ktorých dôjde k ochoreniu. V prípade bakteriálnych meningitíd sú na liečbu vhodné antibiotiká.
Kto je ohrozený?
Pri jednotlivých kategóriách sa najohrozenejšie skupiny mierne líšia, no najohrozenejšou sú najmä deti do štyroch rokov. Po tomto období sa už imunitný systém stáva odolnejším. Ďalšou skupinou, ktorá je ohrozená meningokokmi, sú dospievajúci, najmä ak sú vystavení fyzickej záťaži alebo ponocujú. Bakteriálni pôvodcovia zápalu mozgových blán potrebujú k ataku primárne človeka s oslabeným imunitným systémom, osobu vyčerpanú, po väčšej námahe alebo prekonaní inej choroby.
Najlepšou prevenciou je očkovanie
V súčasnom období je prevencia meningitíd postavená najmä na očkovaní. Na Slovensku sa plošne očkuje proti HiB (Haemophilus influenzae B) a pneumokokom. Vykonáva sa v treťom mesiaci života dieťaťa, a to troma dávkami. Proti menigokokom existuje tiež niekoľko vakcín, niektoré sú proti jednému typu, iné vyvolávajú ochranu proti viacerým typom meningokoka. Nevýhodou tohto očkovania je, že nie je hradené, nezahŕňa všetky typy meningokokov a musí sa opakovať každé tri roky.
