Počuli ste už o tanorexii? O závislosti na opaľovaní síce počul málokto, ale ľudí s touto poruchou nájdete takmer na každej pláži. Niektorí ju nazývajú aj „bronzománia“, pretože túžba po dohneda opálenej pokožke je pre ňu typická.
Podľa výskumníka Joela Hillhousea z americkej Východotennesseenskej štátnej univerzity je možné tanorexiu prirovnať k závislosti na heroíne. Postihnutí pociťujú túžbu opaľovať sa už od rána a ich potreba ultrafialových lúčov rastie. Pociťujú úzkosť, podráždenosť či vinu v prípade, že sa nemôžu opaľovať, uviedol francúzsky týždenník L'Express.
Čítajte viac: Nádor si môžete pomýliť s bradavicou či modrinou: Vek, po ktorom nové znamienko veští problém
Aj keď je závislosť na slnení chorobným javom, spoločnosť opálenú pokožku nezriedka hodnotí kladne. „Byť opálený v kolektíve znamená, že sme sa vrátili z dovolenky, že sme si na seba urobili čas,“ vysvetľuje psychiater a adiktológ Dan Vele.
Chcela sa opáliť, aby vyzerala „dobre“
Päťdesiatsedemročná Françoise spomína, ako mala neutlmiteľnú túžbu vyzerať dobre. „Cieľom mojej dovolenky bolo čo najviac sa opáliť. Večery som trávila tým, že som obdivovala svoje opálenie a ukazovala ho rodine,“ spomína.
Čítajte viac: Leto s pohárikom v ruke? Skoncujte s alkoholom, ak si na koži nájdete zvláštne vyrážky!
Iní potrebujú byť opálení v lete aj zime. Keď dvadsaťdeväťročná Morgane vstúpila do solária prvýkrát, mala 20 rokov. „Chcela som byť pekná na svadbe svojej sesternice, ktorá sa o niekoľko dní vydávala. Našla som si v tom zaľúbenie. Do solária som začala chodiť pravidelne v zime a tiež pred letom, aby som sa na pláži rýchlejšie opálila. Je to tak trochu ako cigareta, vieme, že je to zlé, ale nedokážeme s tým prestať. Dnes idem do solária raz či dvakrát za zimu. Pretože mám svetlú pleť, hrozí mi väčšie nebezpečenstvo vzniku rakoviny,“ hovorí.
Adiktológ Vele konštatuje nárast počtu pacientov trpiacich závislosťou na opaľovaní. „Nie sme na rovnakej úrovni ako v prípade kokaínu, ale počet závislých na opaľovaní rastie. Ide o chorobu, ktorá je súčasťou nezdravého úsilia o imidž a kult výkonnosti,“ hovorí expert. Podobne, ako keď si anorektik stále myslí, že je príliš tučný, aj tanorektik má pocit, že nikdy nie je dosť opálený.
V tele sa tvorí psychotropná látka
Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje tanorexiu, sú ultrafialové lúče, ktoré o 30 až 50 percent zvyšujú tvorbu beta-endorfínu, psychotropnej látky rovnakej povahy ako morfín alebo heroín. „Prítomnosť tejto látky môže čiastočne vysvetľovať atraktívnosť slnečných lúčov,“ vysvetľuje vo svojej štúdii profesor a dermatológ David Fisher. Pokus realizovaný na myšiach umožnil identifikovať proces spájajúci vystavovanie pokožky ultrafialovým lúčom so syntézou látky pôsobiacej na nervový systém, beta-endorfínu, ktorý vedie k reakciám pozorovaným pri podávaní opiátov, vrátane závislosti.
„Bola som na dovolenke v Montpellieri. Nepoužívala som opaľovací krém: moja dovolenka trvala len sedem dní a ja som sa chcela čo najviac opáliť. Po dvoch hodinách spánku pod spaľujúcim slnkom som sa prebudila so začervenanou a svrbiacou pokožkou. Mala som strach, že to na mne zanechá stopy,“ hovorí dvadsaťosemročná Mathilde. Nakoniec jej zostali len škvrny podobné pehám a niekoľko zón bez pigmentu. Mathilde sa odvtedy každý rok radí s dermatológom. „Tričko a opaľovací krém s faktorom 50 sú nevyhnutnosťou. Moja pleť je od tej doby citlivejšia. Zašla som príliš ďaleko a teraz nesiem následky,“ priznáva.
Aby sa tanorektik zbavil závislosti na opaľovaní, je potrebná terapia. Dôležité sú dôraznejšie preventívne kampane. Veľa sa hovorí o rakovine kože, ale zároveň treba prihliadať na početné poruchy, ktoré môžu spôsobiť závislosť na opaľovaní. Prvý krok urobili Brazília a Austrália: rozhodli sa zakázať solária.
