Mäta je vďaka svojím mnohorakým účinkom dávnovekým ľudovým liečivom, ktorému vzdáva hold aj moderná veda. Vďaka tejto rastline slávi Slovensko úspech aj na medzinárodnej scéne. Viac o obľúbenej rastline sa môžete dočítať v príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.
Mäta pieporná (Mentha xpiperita L.) je jednou z najstarších a v súčasnosti najpoužívanejších rastlín tradičnej medicíny. V praxi sa stretávame s veľkým počtom odrôd a hybridov mäty. Pôvodne rastlinný druh pochádza zo stredomorských oblastí a Západnej Ázie, pričom v súčasnosti sa mäta pestuje v miernom klimatickom pásme skoro na celom svete.
Čítajte viac: Najúčinnejšia prírodná viagra: Zdroj životnej sily s pozoruhodným vplyvom na srdce
Rovnako ako všetci ostatní zástupcovia čeľade hluchavkovitých (Lamiacae), aj rod mäta je charakteristický štvorhrannými stonkami, párovitými listami a malými bielymi až ružovými kvetmi. Listy a ochlpené stonky sú pokryté žliazkami produkujúcimi silicu. Je to viacročná prezimujúca rastlina. Mäta môže byť síce rozmnožovaná semenami, ale najefektívnejší je vegetatívny spôsob reprodukcie prostredníctvom poplazov v druhej polovici apríla.
Posvätná ingrediencia
Mäta pieporná je prastarou liečivou rastlinou. Už z hieroglyfov sa dozvedáme, že sa používala ako prímes do rituálnych vonných zmesí staroegyptských kňazov. Rituál sa robil štyrikrát denne, nesmel byť prerušený, pretože večnosť, stálosť, stabilita, nemennosť, prosperita a ochrana, to sú zákony spravodlivej bohyne Máat, na ktorých stála celá veľká egyptská ríša. O tejto rastline sa zmieňuje aj biblia, grécka a rímska mytológia i poézia. Pomenovanie mäty je odvodené od mena mýtickej nymfy Minthe, ktorá pristihla Persefonu v náručí svojho manžela Pluta a premenila sa na „bylinu ušliapanú pod nohami“. Hippokrates vo svojej „Lekárskej rozprave o rastlinách“ spomína túto rastlinu v súvislosti s jej močopudnými a povzbudzujúcimi účinkami. Galenus o nej uvažoval ako o afrodiziaku, iní autori naopak navrhovali jej použitie na potlačenie sexuálnych túžob.
V modernej fytoterapii má mäta pieporná veľký význam pre podporu chuti do jedenia a následného trávenia, proti nadúvaniu, pre uvoľnenie kŕčov vo vnútorných orgánoch a zvýšeniu fyzického výkonu organizmu. Využíva sa tiež pôsobenie mentolu na potlačenie citlivosti nervových zakončení (zmiernenie pocitu chladu), a zároveň pôsobí ako liek na zvýšenie sekrécie žlčníka. Popísal sa jeho priaznivý účinok pri tráviacich ťažkostiach, pri poruchách pečene a obličiek.
Mätovou veľmocou je USA
Podľa aktuálnych údajov (2017) sa až 70 percent mäty na svete veľkoplošne pestuje v amerických štátoch Washington, Oregon, Michigan, Wisconsin a Montana. Rozvoj vzájomných vzťahov a spolupráce so Severozápadným poľnohospodárskym výskumným centrom v Kalispelly v štáte Montana (Northwestern Agricultural Research Centre, Kalispell, Montana) mi umožnil navštíviť veľkoplošnú produkciu tejto špeciálnej plodiny, jej zber a technológiu izolácie silice v USA. Najčastejšie pestovaná odroda mäty piepornej v Montane je „Black Mitcham“. Tento kultivar má obsah silice v suchej droge do 1,5 percenta a jej kvalitatívno-kvantitatívne vlastnosti sú významné vysokým obsahom mentónu.
Zaujímavý je zber mäty a izolácia silice, ktorá začína v auguste. Je to dvojstupňový proces pozostávajúci z pokosenia a porezania nadzemných častí rastlín, ktoré priamo na poli napĺňajú kontajner s veľkosťou od 15 do 25 m3. Mätová silica je z rastlín izolovaná bez akýchkoľvek medzioperácií destiláciou vodnou parou, ktorá je vedená potrubím do spodnej časti kontajnera. Para prechádza posekanou surovinou a strháva silicu do hornej časti, ktorá prechádza do kondenzátora. Destilát sa zachytáva do zbernej nádrže, kde sa silica a voda separujú. Z jedného hektára pestovateľskej plochy za získa v priemere 78,5 kilogramu silice, ktorou sa dá aromatizovať takmer sedem miliónov dražé žuvačiek alebo 250-tisíc priemerných balení zubnej pasty s mätovou príchuťou. Zaujímavá je tiež informácia, že firma Wrigley's uviedla na americký trh po prvý raz Spearmint žuvačky, ktoré majú príchuť mentónu, už v roku 1893.
Slovensko preslávila „Kristinka“
Významný úspech v šľachtení liečivých rastlín na medzinárodnej úrovni reprezentuje slovenská odroda mäty piepornej (Mentha × piperita L.) s názvom „Kristinka“, ktorá dostala právnu ochrana na území celej Európskej únie. Predmetné rozhodnutie, osvedčenie a registrovaný opis odrody udelil Úrad Spoločenstva pre odrody rastlín so sídlom v Angers vo Francúzsku na základe viacročného testovania rastlinného materiálu na odrodovú odlišnosť, vyrovnanosť a stálosť. Hlavný a rozhodujúci význam tejto odrody spočíva vo veľmi vysokom obsahu mentolu, až 77 percent v silici, ktorej obsah sa pohybuje do 2,5 percenta v suchej mätovej vňati. Prešovská univerzita v Prešove, ako majiteľka predmetnej odrody liečivej rastliny, má veľmi dobré predpoklady na predaj originálneho typu sadeníc rastlín, drogy (suchých listov a vňate), po ktorej je veľký dopyt ďalších pestovateľov a spracovateľov tejto špeciálnej plodiny nielen na Slovensku.
