Hlavne tí starší si určite pamätajú na tlačenie kapusty u starých rodičov či na chrumkanie kyslých "kvašákov". Kvasené potraviny nielenže skvelo chutia, ale vplývajú na črevný mikrobióm, ktorý má veľký význam v našom tele!
Podľa novej štúdie konzumácia fermentovaných potravín zvyšuje rozmanitosť črevných mikrobiómov a znižuje známky zápalu. Zaujímavé však bolo, že strava s vysokým obsahom vlákniny nemala takéto účinky. Prišiel na to výskum zverejnený v časopise Cell. Predstavuje základ pre ďalšie skúmanie s cieľom bližšie zistiť, ako môžu rôzne stravovacie diéty pozitívne ovplyvniť črevný mikrobióm človeka.
Čítajte tiež: Mnohí malú POTREBU vykonávajú celý život ZLE: Takto vyzerá správna POLOHA pri vyprázdňovaní!
Črevný mikrobióm a jeho vplyv na zdravie
Ľudský mikrobióm tvoria rôzne baktérie a iné mikroorganizmy, ktoré existujú v ľudskom tele a na ňom. Črevný mikrobióm človeka predstavuje rôznorodé umiestnenie týchto mikróbov v porovnaní s inými časťami tela. Stáva sa čoraz zaujímavejším pre vedcov, ktorí ho skúmajú v súvislosti s jeho vplyvom na ľudské zdravie. Svedčí o tom fakt, že za posledných 10 rokov došlo k výraznému zvýšeniu počtu výskumov, ktoré odborníci uskutočnili na túto tému.
Ako už bolo dokázané, črevný mikrobióm hrá dôležitú úlohu v zdraví. Jeho zloženie môže ovplyvniť vývoj mnohých neprenosných chronických chorôb, ako sú gastrointestinálne poruchy, metabolické choroby a niektoré druhy rakoviny.
Črevný mikrobióm človeka zvyčajne zostáva počas svojho života stabilný, no určité faktory - vrátane environmentálnych faktorov, liekov a stravovacích návykov - to však môžu výrazne ovplyvniť, ako sa píše na medicalnewstoday.com. Keďže sívisí so zdravím, vedci sa zaujímajú hlavne o to, ako zmeniť črevný mikrobióm človeka.
Podľa nich stravovacie návyky, ktoré sú typické pre západné krajiny majú tendenciu znižovať rozmanitosť črevných mikrobiómov u ľudí, čo vedie k negatívnym účinkom na zdravie. Napríklad v článku z roku 2018 v časopise Nutrients vedci tvrdia, že ultra-spracované potraviny, ktoré prevládajú v západnej strave, menia črevné mikrobiómy ľud! Zmeny údajne podporujú chronický zápal, ktorý je základným faktorom mnohých spomínaných chronických chorôb.
Vedci, ktorí sa zaoberali novou štúdiou, sa dozvedeli, že strava môže mať vplyv na mikrobióm, a preto sa zaujímali o účinky konkrétnych spôsobov stravovania. Vyzerá to tak, že ak by viac ľudí malo zdravý črevný mikrobióm, mohlo by to prispieť k zníženiu neprenosných chronických chorôb. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) tvoria tieto choroby každoročne 71% úmrtí na celom svete.
Kvasenie a vláknina
V štúdii sa vedci zaoberali stravou s fermentovanými potravinami a tou s vysokým obsahom vlákniny, keďže sa ukázalo, že oba typy stravovania podporujú pozitívne zmeny v črevnom mikrobióme človeka. Štúdie sa zúčastnilo 36 účastníkov, z ktorých 73% tvorili ženy a 81% boli belosi. Všetci boli zdraví.
Odborníci zbierali od účastníkov vzorky krvi a stolice po dobu 3 týždňov. Potom ichnáhodne priradili k jednej z dvoch spomínaných diét. Prvá strava mala vysoký obsah fermentovaných potravín, ako sú jogurty, kimči a kombucha, zatiaľ čo druhá bola s vysokým obsahom vlákniny.
Účastníci počas 4 týždňov pomaly zvyšovali príjem fermentovaných potravín alebo vlákniny, v závislosti od svojej skupiny. Potom nasledovalo ďalších 6 týždňov, kedy mali stravu s vysokým obsahom vlákniny alebo vysoko fermentovanými potravinami. Skupina fermentovaných potravín zvýšila svoj príjem z priemerne 0,4 porcie na 6 porcií každý deň. Skupina s vysokým obsahom vlákniny zase zvýšila svoj príjem z 21,5 gramu (g) na 45,1 g každý deň. Nakoniec mali účastníci 4 týždne, počas ktorých mohli v diéte pokračovať, ak sa tak sami rozhodli. Počas každej fázy štúdie vedci pokračovali v zhromažďovaní vzoriek krvi a stolice.
Vzorky stolice im umožnili identifikovať akékoľvek zmeny v črevnom mikrobióme účastníkov, zatiaľ čo vzorky krvi odhalili výkyvy v kľúčových biologických znakoch zápalu a celkového zdravotného stavu.
Pozitívne účinky fermentovaného jedla
Po analýze údajov vedci zistili, že diverzita črevných mikrobiómov účastníkov, ktorí boli na diéte s fermentovanými potravinami, sa výrazne zvýšila!
Podľa doktora Justina Sonnenburga, Ph.D., docenta mikrobiológie a imunológie na Stanfordskej univerzite v Kalifornii, a zodpovedného autora štúdie ide o ohromujúce zistenie: „Poskytuje jeden z prvých príkladov toho, ako jednoduchá zmena stravovania môže zmeniť mikrobiotu v skupine zdravých dospelých.“
Vedci tiež zistili, že u ľudí, ktorí držali diétu s fermentovaným jedlom, sa znížilo 19 zápalových proteínov a štyri typy imunitných buniek mali nižšiu aktiváciu.
Ďalším zodpovedajúcim autorom bol profesor Christopher Gardner, Ph.D., ktorý pôsobí v Stanford Prevention Research Center: „Diéty zamerané na mikrobiotu môžu zmeniť imunitný stav a poskytujú sľubný spôsob znižovania zápalu u zdravých dospelých. Toto zistenie bolo konzistentné u všetkých účastníkov štúdie, ktorí boli zaradení do skupiny, ktorá konzumovala potraviny s vyššou fermentáciou."
Vláknina bez zmien
Zaujímavé bolo, že účastníci na strave s vyšším obsahom vlákniny nemali žiadne zmeny, čo sa týka rozmanitosti svojich črevných mikrobiómov a nezaznamenali žiadny pokles v 19 zápalových proteínoch.
„Očakávali sme, že vysoký obsah vlákniny bude mať univerzálnejší priaznivý účinok a zvýši mikrobiómovú rôznorodosť. Údaje naznačujú, že samotný zvýšený príjem vlákniny počas krátkeho časového obdobia nie je dostatočný na zvýšenie diverzity mikrobioty,“ poznamenáva Dr. Erica Sonnenburgová, Ph.D., vedúca vedecká pracovníčka v oblasti základných biologických vied, mikrobiológie a imunológie v Stanforde a zodpovedná autorka štúdie.
Aby toho nebolo málo, vedci si všimli, že účastníci diéty s vysokým obsahom vlákniny mali vo vzorkách stolice viac sacharidov. To naznačuje, že účastníci nemali správne črevné mikróby na úplné odbúravanie vlákniny.
Dr. Erica Sonnenburgová dodáva, že „v prípade dlhšieho obdobia dodržiavania diéty je možné, že by sa mikrobiota adekvátne prispôsobila zvýšeniu spotreby vlákniny. Prípadne môže byť potrebné zámerné zavedenie mikróbov spotrebovávajúcich vlákninu, aby sa zvýšila kapacita mikrobiotov rozkladať sacharidy. “
Budúcim štúdiám by prospela väčšia a rozmanitejšia veľkosť vzorky.
