Kedy sa probiotiká môžu obrátiť proti vám? Bežný zdravotný problém ich mení na predátora
Zdroj: gettyimages.com
Liečba tráviacich problémov probiotikami je dnes veľmi populárna. Mnohí pacienti a lekári veria, že nemá žiadne vedľajšie účinky. Najnovší výskum realizovaný na myšiach však povesť prospešných črevných baktérií stavia do nového zorného uhla.
Môže viesť pravidelné užívanie probiotických baktérií k neželaným zmenám tráviaceho systému? To je otázka, na ktorú sa prostredníctvom výskumu na myšiach pokúšal nájsť odpoveď tím vedcov z Lekárskej fakulty na Washingtonskej univerzite v St. Louis. Z ich štúdie publikovanej v magazíne Cell Host and Microbe vyplýva, že probiotická liečba nemusí pomôcť každému. Navyše, u niektorých pacientov by mohla viesť k poškodeniu zdravia.
Čítajte viac: Hltáte probiotiká ako cukríky? Na tento nežiaduci účinok si dajte pozor!
Vedci skúmali správanie a účinky prospešného bakteriálneho kmeňa E. coli Nissle, ktorý býva súčasťou probiotických výživových doplnkov proti hnačke. Za normálnych okolností by tieto baktérie mali trávenie upravovať, no stalo sa niečo, s čím vedci nerátali.
Čítajte viac: Užívate probiotiká po antibiotickej liečbe? Možno to NIE JE najlepší nápad
Z pomocníka vykorisťovateľ?!
Výskumníci pridávali niekoľko týždňov pokusným myšiam do stravy probiotiká s obsahom E. coli Nissle. Každé zo zvierat malo iné zloženie črevnej mikroflóry, niektoré zdravé, iné nezdravé. Myši tiež kŕmili rozdielnou stravou – niektoré v nej mali viac tukov a cukrov, iné viac vlákniny a ďalšie bežný laboratórny granulát pre myši. Po piatich týždňoch im vedci odobrali vzorky črevným baktérií s cieľom zistiť, ako mikrobióm ovplyvnili probiotické baktérie.
Prekvapivo, baktérie E. coli Nissle boli po čase schopné zmeniť svoju DNA a nielen to! U niektorých myší sa prospešné baktérie obrátili proti svojmu hostiteľovi a stal sa z nich vykorisťovateľ tráviacej sústavy – po zmene DNA sa dokázali živiť ochranným povlakom vnútornej výstelky čriev, čo by teoreticky postupne mohlo viesť k symptómom syndrómu dráždivého čreva. Ďalším neželaným dôsledkom bola vyššia rezistencia črevných baktérií voči antibiotikám.
Zaujímavé však bolo aj to, že k zmenám mikroflóry došlo len u myší s nezdravým, problematickým trávením a dysbiózou. U zvierat so zdravým mikrobiómom nedošlo k žiadnym črevným zmenám.
Chorým by mohli aj uškodiť
Výsledky výskumu majú varovný apel najmä preto, že probiotiká často užívajú hlavne ľudia s „pokazeným trávením“, resp. s narušenou mikroflórou a práve oni sú najviac ohrození negatívnymi vedľajšími účinkami probiotickej terapie.
Ako pre médiá uviedol doktor Gautam Dantas, vedúci autor štúdie, pri užívaní probiotík by sme mali myslieť na to, že užívame „živé veci“, ktoré sú schopné sa adaptovať na podmienky okolitého prostredia a po niekoľkých hodinách už nemusia byť rovnaké. „Neexistuje žiadny mikrób, ktorý by bol imúnny voči evolúcii,“ dodal expert s tým, že aj probiotická terapia by mala byť podložená pochopením jej princípov a zmien, ktoré v organizme môžu nastať.
Fotogaléria
mikroflóra probiotikum črevné baktérie mikrobióm E. coli Nissle
