Každý dvanásty dospelý človek na planéte je diabetik, čo podľa vedcov nie je náhoda. Bežne konzumované plodiny totiž obsahujú látky, ktoré prispievajú k nekontrolovateľnému nárastu hmotnosti.
Myši, ktoré boli po dobu jedného roka vystavené priemerným dávkam koktailu pesticídov, dostali cukrovku. Tieto poznatky sa zhodujú s epidemiologickými štúdiami u ľudí. Je stále ťažšie spochybňovať existenciu vplyvu pesticídov, ktoré človek prijíma spolu s potravinami, píše francúzsky denník Le Monde.
Čítajte viac: TEST bežne predávaných čajov sklamal: Nálezy, kvôli ktorým dáte radšej prednosť čistej vode
Štúdia vypracovaná francúzskym Národným ústavom pre agronomický výskum (INRA) a Národným ústavom pre zdravie a lekársky výskum (INSERM) ukazuje, že samce hlodavcov, ktoré boli pravidelne kŕmené zmesou so šiestimi bežnými pesticídmi, a to v množstve považovanom za bezrizikové, naberali na váhe, zvyšoval sa u nich podiel tukových buniek a rozvíjala sa cukrovka. Samice boli zase postihnuté inými, menej výraznými prejavmi.
Biospotrebitelia majú výhodu
Je to prvýkrát, čo vedci ukázali, ako zmes fytosanitárnych produktov, ktoré sa v súčasnosti používajú, vyvoláva obezitu a cukrovku. Tieto údaje sú podľa autorov výskumu ešte viac dôležité preto, že sa zhodujú s ďalšími údajmi organizácie NutriNet. Štúdia tejto organizácie, ktorá sleduje potravinové návyky viac ako 50 000 ľudí, ukázala v roku 2013 a potom v roku 2017, že najväčší spotrebitelia biopotravín sú vystavení menšiemu riziku nadváhy či obezity a rozvoja metabolického syndrómu, ktorý predchádza vzniku cukrovky druhého typu.
Vedci z INRA kŕmili myši 52 týždňov zmesou najbežnejších pesticídov, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v zelenine a ovocí. Hlodavce dostávali prijateľnú dennú dávku, ktorú vypočítal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), a ktorá podľa neho nevytvára žiadne riziko. Jeden rok u myší zodpovedá asi tridsiatim rokom u človeka.
Po šiestich mesiacoch experimentu vedci u samcov pozorovali nadváhu. Na konci pokusu nabrali samčeky živené pesticídmi zhruba dvakrát toľko na váhe, ako myši z kontrolnej skupiny. Rovnako u nich narástla tuková hmota a netolerancia glukózy, ktorá vznikla už po štyroch mesiacoch. Myši dostávali bežnú stravu, ktorá nemala viesť k ich priberaniu. U myších samíc tieto poruchy neboli zistené, okrem ľahkej hyperglykémie v závere pokusu.
Budú raz pesticídy zakázané?
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vydá tento rok svoje prvé hodnotenie pôsobenia pesticídov na štítnu žľazu a nervový systém. EFSA však neoznámila, či tieto nové výskumy budú znamenať prehodnotenie aktuálne platných prijateľných dávok pre šesť testovaných pesticídov (ide o ziram, chlorpyrifos, imidacloprid, boskalid, THIOPHAN a kaptán).
Vedci sa navyše pokúsili osvetliť rozdiely v reakcii samcov a samíc. Zdôraznili význam proteínu zapojeného do bunkovej detoxikácie. Použili geneticky modifikované myši, ktoré boli zbavené tohto proteínu a štúdiu zopakovali. Tentoraz nebol žiadny rozdiel v naberaní na váhe medzi samcami vystavenými príjmu pesticídov a kontrolnými zvieratami. U samíc sú pravdepodobne zapojené iné mechanizmy. Vedci skúmajú ochrannú úlohu hormónov estrogénov.
Počet ochorení diabetom rýchlo rastie vo všetkých krajinách sveta. Podľa Medzinárodnej federácie diabetu bolo vlani vo svete 425 miliónov diabetikov, teda každý dvanásty dospelý. Na vzniku cukrovky sa podieľa mnoho faktorov, predovšetkým príliš výdatná strava, sedavý spôsob života a znečistenie životného prostredia. Posledný faktor je v globálnom meradle predmetom rastúceho počtu výskumov.
