Hltáte probiotiká ako cukríky? Na tento nežiaduci účinok si dajte pozor!
Zdroj: gettyimages.com
O užívaní probiotík sa väčšinou hovorí len v pozitívnych konotáciách. Mnohým ľuďom ich konzumácia napravila trávenie, niektorí však nemajú toľko šťastia a po užití probiotických doplnkov sa cítia ešte horšie ako predtým. Podľa najnovšej štúdie amerických vedcov môže mať nadbytočné užívanie probiotík nepríjemné následky.
Nadúvanie či pocit dezorientácie a „zahmlenie“ mozgu. Užívanie probiotík môže mať podľa výskumníkov z Medical College of Georgia z Univerzity v Auguste aj takýto efekt, keď sa baktéria nahromadia v tenkom čreve.
Čítajte viac: Ďalší veľký mýtus odhalený? Probiotiká sú (možno) len vyhodené peniaze
Vedci do štúdie zahrnuli 30 pacientov, z ktorých 22 uvádzalo problémy s plynatosťou a ťažkosti s koncentráciou. Všetci z nich užívali niektoré kmene probiotických baktérií. Podľa odborníkov boli príčinou ich ťažkostí kolónie baktérií v tenkom čreve a vysoká hladina kyseliny D-mliečnej, ktorú laktobacily produkovali po fermentácii cukrov v ich jedle. Kyselina D-mliečna môže mať toxické pôsobenie na mozgové bunky – negatívne ovplyvňuje kognitívne procesy.
Niektorí z testovaných pacientov mali v krvi dvoj až trojnásobok množstva kyseliny D-mliečnej oproti normálu. Pocity „zahmlenia“ mozgu boli u časti z nich také výrazné, že trvali minimálne polhodinu, dokonca i niekoľko hodín po užití probiotík a pacienti museli prestať pracovať.
Podľa portálu Sciencedaily.com je to prvýkrát, čo vedci poukázali na súvislosť medzi premnožením baktérií v tenkom čreve, vysokou hladinou kyseliny D-mliečnej v tele, ochromením kognitívnych schopností a užívaním probiotík. Štúdiu zverejnil odborný magazín Clinical and Translational Gastroenterology.
Neškodný výživový doplnok?
„Vieme, že probiotické baktérie majú unikátnu schopnosť štiepiť a produkovať kyselinu D-mliečnu. Ak teda nevedomky kolonizujete svoje tenké črevo probiotickými baktériami, vytvorili ste potenciálnu živnú pôdu pre laktátovú acidózu a ,zahmlenie mozguʻ,“ zdôraznil gastroenterológ Satish S.C. Rao z Univerzity v Auguste. Podľa Raa je otázne, do akej miery je užívanie probiotických baktérií pre organizmus prospešné. Probiotické preparáty by nemali byť považované za bežný potravinový doplnok. Ľudia, ktorí ich užívajú často, veria, že sú dobré pre ich trávenie a celkové zdravie. Je to však ich jediná stránka?
Pacienti s uvedenými problémami boli po ukončení užívania probiotík preliečení antibiotikami, ktoré zlikvidovali bakteriálne kolónie v ich tenkom čreve. Väčšine z nich symptómy po preliečení vymizli alebo sa ich zdravotný stav výrazne zlepšil.
Môžu migrovať aj do tenkého čreva
Podľa autorov štúdie by mali probiotické baktérie pôsobiť predovšetkým v hrubom čreve a nemali by prenikať do tenkého čreva alebo žalúdka. Existuje však plejáda rizík, ktoré môžu zvyšovať šancu, že sa probiotické baktérie dostanú na iné miesto v dôsledku spomalenej motility čriev, napríklad cukrovka, užívanie antidepresív či zmenené hladiny minerálov v tele. Užívanie probiotík by sa teda malo obmedziť na tých ľudí, ktorí ich potrebujú na obnovenie svojej mikroflóry po antibiotickej liečbe, prípadne na tých, ktorých trápi hnačka či iné gastrointestinálne problémy.
Medzi ideálne prirodzené zdroje probiotických kultúr patria napríklad jogurt, kefír, bryndza či kyslá kapusta.
Fotogaléria
probiotiká nadúvanie črevná mikroflóra mikrobióm
